Politická analytička a spisovateľka Salena Zito spolu s Bradom Toddom na portáli RealClear Wire rozoberajú úlohu náboženského presvedčenia v aktuálnom prezidentskom politickom súboji v USA. Článok, ktorý vám prinášame, jasne poukazuje na významný vplyv náboženstva na americký politický systém.

Aby ste zistili aký má Joe Biden volebný problém, stačí sa pozrieť v nedeľu ráno do kostolov. Prieskum verejnej mienky ukazuje, že tento katolícky prezident, ktorý pravidelne navštevuje omše, zaostáva za Donaldom Trumpom o 10 bodov medzi tými, ktorí navštevujú náboženské obrady častejšie, minimálne niekoľkokrát do roka. U voličov, ktorí uvádzajú, že do kostola chodia zriedka alebo nikdy, je skóre opačné a tam vedie o 10 bodov Biden.

Je to najvýraznejší rozdiel vo voličskej základni a politickí komentátori sa o ňom zmieňujú len zriedka, možno preto, že profesionálni novinári sú od náboženstva vzdialenejší ako priemerný Američan.

Trumpova prevaha

Trumpova prevaha u bielych evanjelických protestantov je všeobecne známa, ale vedie nad Bidenom s náskokom aj medzi menej politicky konzervatívnymi kresťanmi. Tieto výsledky nedávneho celonárodného prieskumu registrovaných voličov na Marquette Law School ukázali, že Biden zaostáva za Trumpom o 18 percentuálnych bodov aj u ostatných príslušníkov vlastnej katolíckej viery a o 16 percentuálnych bodov medzi prívržencami hlavných protestantských denominácií, kam patria skupiny ako metodisti, presbyteriáni a episkopáli.

Tieto čísla sú v rovnakom rozpätí ako 24-bodový náskok Trumpa medzi evanjelikmi, ktorí sa sami označujú za „znovuzrodených“ (new born christians). Ten istý prieskum ukazuje, že u nekresťanských voličov, u ktorých má Biden 33-bodový náskok, je situácia opačná.

Irónia tohto rozkolu dokazuje dynamiku, ktorá je väčšia ako títo dvaja muži. Biden by vám povedal, že jeho katolicizmus je neoddeliteľnou súčasťou jeho vlastnej identity. Trump bol zatiaľ playboyom žijúcim na vysokej nohe, ktorý povedal, že nikdy neprosil Boha o odpustenie za nič, čím sa situoval ďaleko mimo teológie a životného štýlu väčšiny kresťanov.

V roku 2018 autori článku napísali knihu, v ktorej skúmali zoskupenie, ktoré vynieslo Trumpa k moci, a identifikovali tzv. kresťanov kráľa Kýra (boli pomenovaní tak na počesť pohanského perzského kráľa, ktorý vrátil starovekých Židov do Izraela a obnovil ich chrám v Jeruzaleme) ako dôležitý archetyp v Trumpovej koalícii. Títo voliči, väčšinou katolícki alebo evanjelickí protestanti, prijali Trumpovu kandidatúru pragmaticky, pretože v ňom videli bojovníka, ktorý bude bojovať proti ich spoločným politickým nepriateľom. A keďže v týchto voľbách v roku 2016 bola kontrola nad Najvyšším súdom na vážkach, vytvorili spojenectvo z rozumu.

Prieskum uskutočnený pre spomenutú knihu ukázal, že títo kresťania kráľa Kýra neboli spočiatku najnadšenejšími podporovateľmi Trumpa. Naopak, údernými oddielmi prvej vlny trumpismu boli najsekulárnejší a najmenej tradiční republikáni – a mnohí z nich ani neboli republikánmi.

Postupom času sa však náboženskí republikáni s Trumpom zžili, a to vďaka jeho dodržanému sľubu, že zabezpečí konzervatívny Najvyšší súd, ktorý nielenže zvráti desaťročia erózie náboženskej slobody, ale aj zruší potratový precedens Roe v. Wade. Politika je o koalíciách a dohoda medzi Trumpom a konzervatívnymi kresťanmi nesporne priniesla výhody pre obe strany.

Trumpovu nomináciu v roku 2016 poháňali sekulárni republikáni, ale jeho opätovná nominácia v roku 2024 túto príčinu nepreukázala. Ak sa niečo preukázalo, tak je to práve naopak. Prieskumy v dvoch súťažiach štátoch, v ktorých najviac dominovali veriaci voliči, Iowa Caucus a primárky v Južnej Karolíne, ukázali, že si viedol mierne lepšie medzi evanjelikálnymi ako neevanjelikálnymi republikánmi.

Nenáboženskí a náboženskí voliči demokratov

Náboženské rozdelenie, na ktorom v americkej politike v budúcnosti záleží, sa netýka Trumpa ani bielych evanjelických protestantov. Rozhodujúcou otázkou je, či demokrati dokážu vo svojej strane udržať miesto pre ostatných nábožensky veriacich voličov.

Najlepšia voličská skupina demokratov – takzvaní „nones“ – ľudia bez náboženskej príslušnosti – sa rozrastá, najmä medzi mladšími generáciami. Ale keďže v strane začínajú dominovať tí, ktorí aktívne odmietajú náboženstvo, jej platforma sa stáva menej príťažlivou pre tých, ktorí náboženstvo nevyznávajú. Toto zisťujú mnohí židovskí demokrati, keďže viacerí ľavicoví radikáli ukazujú svoju antisemitskú stránku a odpor voči spojenectvu Ameriky so židovským štátom Izrael.

Aj keď počet „nones“ – nenáboženských celkovo stúpa, nie sú proporcionálne rozložení po celej krajine, sú sústredení hlavne na pobrežiach. Ak demokrati vytlačia náboženských voličov zo svojich radov, budú mať problém konkurovať na dostatočne veľkej geografickej ploche, ktorá by im umožnila kontrolovať Kongres alebo zvíťaziť vo volebnom súboji.

Hispánski voliči, ďalšia rastúca časť voličov, sa rýchlo odkláňa od demokratov. Florida ponúka dokonalú prípadovú štúdiu tohto odklonu, keďže voliči portorického, kubánskeho a kolumbijského pôvodu pomohli premeniť tento nedávno kvintesenciálny americký štát na republikánsku pevnosť. Nervózni demokratickí stratégovia sa majú na pozore, aby sa rovnaká dynamika neprejavila aj v Nevade a Arizone.

Podľa údajov výskumného centra Pew Research je pravdepodobnosť, že Hispánci neveria v Boha, približne o polovicu nižšia ako u belochov, zatiaľ čo u Afroameričanov, ktorí sú už dlho oporou Demokratickej strany, je pravdepodobnosť, že neveria, päťkrát nižšia ako u belochov. Podľa uznávaných výskumníkov z Barna Group, ktorí sa zaoberajú výskumom cirkví, černosi tiež navštevujú kostol viac ako belosi, sami uvádzajú, že čítajú Bibliu viac ako belosi, a tvrdia, že sa modlia viac ako belosi.

Hoci demokrati môžu stále počítať s tým, že vo väčšine volieb budú mať hlasy 90 % černochov, tri trendy, ktoré sú hnacou silou prechodu – religiozita, hustota vzdelania a rozdiely medzi modrými a bielymi goliermi – túto lojalitu v najbližších rokoch preveria, a možno skôr, ako odborníci očakávajú.

Platforma Demokratickej strany, ktorá je čoraz nepriateľskejšia voči tradičným náboženským zvyklostiam v oblasti sociálnej politiky, Izraela a otázok týkajúcich sa náboženskej slobody, môže mať problém udržať si dostatok černochov, Hispáncov a Židov, aby získala dostatočný počet štátov na vládnutie.

Politické preskupenie funguje ako tektonické dosky v zemskej kôre. Masy zeme alebo voličov majú tendenciu pohybovať sa, aj keď si tento pohyb všimneme až vtedy, keď vyústi do zemetrasenia. Inteligentní politickí geológovia budú sledovať, ako budú veriaci hlasovať v týchto voľbách.

Salena Zito je reportérka denníka Washington Examiner, prispievateľka do Wall Street Journal a spoluautorka knihy „The Great Revolt: Inside the Populist Coalition Reshaping American Politics“.