Cathy Lynn Grossmanová
Neviera je na postupe. Ľudí, ktorí pri vyplňovaní rubriky o náboženstve uvádzajú „nijaké“, je už pätina Američanov: podľa posledného prieskumu Pew centra pre populáciu a tlač je ich rekordný počet 19 %.
Rýchly rast počtu Nie – sú to ateisti, agnostici a tí, čo vravia, že neveria „na nič osobitné“ –, láme ľady stability duchovnej identity populácie.
Barry Kosmin, spoluautor troch Prehľadov o duchovnej identifikácii Američanov, uvažuje o tom, prečo sa Nie stáva štandardnou kategóriou. Vraví:
„Mladí ľudia sa búria proti autoritám inštitucionalizovaného náboženstva; starší ľudia sa odvracajú od náboženstva pre jeho politizáciu; a teológia vôbec zaujíma ľudí tak málo ako nikdy dosiaľ.“
Pri prvom Kosminovom prehľade v roku 1990 odpovedalo Nie len 6 % dospelých Američanov. V roku 2008 ich bolo už 15 % a v roku 2010 vyskočilo to číslo na 18 %.
Medzitým podľa Ročenky amerických a kanadských cirkví pre rok 2012 zaznamenala najväčšia náboženská denominácia, katolícka cirkev, ako aj Južná baptistická konvencia, metodisti a luteráni, trvajúci úpadok počtu veriacich.
Výsledných 19 % sa zakladá na združených odpovediach 19 377 respondentov; prieskum robilo v roku 2011 Pewovo centrum.
Mark Chaves, profesor sociológie a náboženstva na Duke University v Durhame v Severnej Karolíne, komentoval tento výsledok úvahou o tom, ako vysoko môže vystúpiť percento neveriacich v USA. Súdi, že to závisí od demografie.
Dve sily pôsobia smerom jeho poklesu: Po prvé sú tí, čo vravia Nie, neúmerne mladí, často single a nadpriemerne vzdelaní – to sú skupiny s nízkou pôrodnosťou. Po druhé je počet veriacich, imigrujúcich do USA z prevažne veriacich národov, napríklad katolíkov z Mexika, odvislý od vládnej politiky a hospodárskej situácie.
Hlavná skupina kategórie Nie sú „prepínači“ (switchers). Pewovo fórum o náboženstve už v roku 2009 zistilo, že 10 % dospelých Američanov sa hlási k Nie potom, ako boli vychovaní v prostredí nejakej náboženskej obce.
Chaves upozorňuje, že toto je nová dimenzia straty viery, ktorá si zaslúži pozornosť.
„Američania spravidla vravia, že veria na nejakú variantu Boha; je ich nad 90 %. Ale pred desiatimi rokmi ich bolo 99 %. Zmena je pomalá, ale vidíme ju prichádzať.
Prameň: USA Today, Survey finds record 19 percent of religiously unaffiliated Americans, 20. 7. 2012.
Nič nové. Náboženstvo prosto nie je v móde. Lebo dnes je v móde počúvať Rytmusa. Ale na tom nevidím nič pozitívne. Alebo si myslím, že mladí ľudia dnes nechodia do kostola kvôli tomu, že porozumeli evolučnej teórii??
Hej, nič nové. S evolúciou ani Rytmusom to veľa spoločného nemá. Tak ako Rytmus trepe somariny, tak ich trepe aj ten šarlatán v sutane. Ja sa dištancujem od jedného aj druhého.
V Amerike iste pocuvaju Rytmusa
Rytmus je asi nevhodný príklad. Spevák s menom Rytmus je vulgárny človek, ktorý využíva náboženstvo na svoje komerčné účely. Jeho náboženskú vieru by mohol zhodnotiť niektorý teologický odborník, napríklad Cibrinka alebo TvojOponent. Počkám si na ich odborný posudok.
Rytmus povedal:
Cibrinka možno tajne vyznáva namiesto nicejsko-carihradského vyznania viery Rytmusove vyznanie viery.
Nevedel som, že Rytmus verí v Boha. Myslel som, že je ateista. Ktovie, či chodí aj na spoveď? Ale súhlasím Rytmus bol zlý príklad.
Čo som chcel povedať – zdá sa mi, že tento článok podsúva nešťastné tvrdenie, že tým, že stúpa počet ateistov, tak sa spoločnosť mení(k lepšiemu). Myslím si presný opak, tým, že stúpa počet ateistov, tak sa spoločnosť mení na Rytmusa (je jedno, či si o sebe myslí, že je kresťan alebo ateista). Mladí ľudia žijú podľa životného štýlu Rytmusa, preto nechodia do kostola. Ak aj niekto chodí, tak sa za to hanbí (nie je to v móde).
Počet neveriacich stúpa v USA preto, lebo ľudia sa správajú podľa toho, „aká je móda“. Dnes je v móde byť proti náboženstvám a kapitalizmu… A tak ľudia nechodia do kostola, lebo kresťania sú „čudáci“, ktorí veria bradatého dedka sediaceho na obláčikoch. Veď ateista, to znie hrdo!
Lemmy! Až tak som dobrý?
Mimochodom kto je to ten Rytmus? Pamätám si na reláciu „To je náš rytmus“. Ale to nebol Váš Rytmus…
Kvalita sa nevystihuje percentami. Až ateizmus prerastie v davové násilie a evolúcia posunie človeka na úroveň potkana, bude svet potom dokonale spĺňajúci ideál komunistov?
Pán Cibrinka, čo tak vyriešiť si staršie resty a až potom začať rýpať do nových záležitostí? Mimochodom, ten potkan nie je najhorší, je to veľmi inteligentné zviera a čistotné, ono len často musí žiť v našom bordeli.
„Mladí ľudia žijú podľa životného štýlu Rytmusa, preto nechodia do kostola. Ak aj niekto chodí, tak sa za to hanbí (nie je to v móde).“
Pán Filip, na práškoch? Myslíte si, že ja som tam prestala chodiť preto, lebo Rytmus? Ja som tam prestala chodiť preto, lebo som nemohla v tých farárskych rečiach vystáť to, ako ľudí, ktorí tam nechodia, neustále zhadzovali. A nielen tých, ale aj veriacich iných denominácií. A keď som prišla do kostola inej denominácie, počula som tam tie isté veci na tam tú. Vždy iba veriaci tej ktorej cirkvi bol v poriadku. A takto to ide roky, lebo aj dneska si tam zájdem. A ak dakto neverí v sv. Trojicu, no horšie sa mu už stať nemohlo. Toto ja v kostoloch nepotrebujem počúvať. A aj za moje peniaze.
Nie, netvrdím, že ľudia prestali chodiť do kostolov (mňa nevynímajúc) kvôli nejakému stupídnemu „spevákovi“. Ale hovorím, že ak bude naďalej ubúdať počet veriacich tak sa stratia aj všetky hodnoty, ktoré kresťanstvo predstavovalo. A nezostanú žiadne. Len čistý konzum. Jasné cirkev má množstvo chýb, škandálov, za ktoré ich aj ja viním, ale tie len odrážajú morálku našej (napr. slovenskej?) spoločnosti. Ak vymiznú náboženstvá, tak čo zostane? Aké hodnoty budeme vyznávať? Čo udrží spoločnosť pokope?
Ja sa stretávam s neveriacimi, ktorí majú často vyššie hodnoty ako pravidelní návštevníci kostola. Ak vymiznú náboženstvá, pre mňa to bude raj, bude o dôvod menej čo bude ľudí rozdeľovať. Čo udrží spoločnosť pokope? Azda len nie biblický Boh, ktorý s morálkou nemá nič spoločného a všetky tie rozprávky, ktoré sa v kostoloch tárajú. To vy skutočne vyznávate len hodnoty, ktoré sa prezentujú v kostole? To je smutné.
Viem, že väšina ľudí je tu ateistami, neodsudzujem ich, ľudia sa predsa majú súdiť len podla skutkou či sú dobrý, alebo zlý, nezáleží na to čiste, alebo nieste veriaci. Ja veriaca som a chodím do kostola a aj mna občas nahnevá ak nejaký kresťan prehasuje že jeho cirkev je najlepšia a tak. Veď všetci kresťania pritom veríme v toho istého Boha. Ale vždy je to 50 na 50. Chápete? Vždy sa medzi veriacimi nájde niekto kto naozaj verí v Boha a pomáha ľudom ale vždy je tu aj niekto kto sa za veriaceho hrdo vystatuje a pritom by na zemi nechal umrieť človeka a za chrbtom len ohovára. Lenže takýto ľudia sú predsa aj medzi ateistami. Vždy to tak bolo a vždy to tak je.
Súhlasím, tak nech veriaci nehádže všetkých do jedného vreca. Lebo ani ja to nerobím s veriacimi.
Jasné, nehádžme všetkých ateistov do jedného vreca. Lenže kým u kresťanov je to zahanbujúce, ak niekto vedome poruší prikázania, tak u ateistov to nevzbudí ani pohoršenie, ak náhodou niekto z nich morálne „zlyhal“. Ateisti totiž nepotrebujú chodiť na spoveď! Oni vedia, že sú slušní a dobrí ľudia. (Však majú aj tak vyššie hodnoty ako dáky farár, ktorý vykráda štátnu kasu a o morálke nám chce kázať.) Krásne. A bez náboženstiev budeme všetci slušní ľudia. (Nebude nám mať kto povedať, že takí v skutočnosti nie sme.) R. Dawkins vám síce môže povedať, že bez náboženstva by neboli vojny, ale zabudol vám povedať, že bez náboženstva by nebolo ani dnešnej západnej demokracie a slobody.
Píšem do blogu internetového denika Pravda pod týmto menom názory naivného ateistu. Ako symbol – emblém som si dal „kocúra“, pretože je to nezávislý tvor a ide o najlepšieho predátora, ktorý sa nepára so škodcami. A tiež preto, že v minulosti boli mačky upaľované RKC pre svojú nezávislosť ako pomocníka diabla. Som im zaviazaný, že za slobodu myslenia obetovali život.
Preto ma rozčúli, keď niekto tvrdí, že bez náboženstva by nevznikla sloboda a demokracia. Práve naopak vznikla ako opozícia náboženstvu.
U ateistov to nevzbudí pohoršenie? Kde to žijete? Potrebujem ja farárov aby mi tvrdili, čo robiť? Na nervy načisto? Ja vám kašlem na všetky tie rozprávky o nebeskom tatíčkovi a jeho priklincovanom synáčkovi – mimochodom, spomínali ste nejakého bradatého dedka sediaceho na obláčikoch – toto vídať práve v katolíckych kostoloch, toto nie je názor ateistov na vášho Boha. Takto si ho spotvorili sami veriaci. Porušili tým jedno z Desatora ktorým sa stále oháňajú, tak prečo by mi mali oni tvrdiť ako mám ja žiť? Ľudia ktorí si povyberajú od svojho Boha čo im pasuje? NONSENS. Ak oni sami ignorujú denno denne Desatoro, mne nemôžu tvrdiť ako mám žiť. Ak si oni sami povyberajú z Biblie čo im pasuje, môžem si aj ja povyberať čo pasuje mne. Pretože pravda je taká, že najmä RKC ignoruje väčšinu toho, čo sám Ježiš kázal a čo si želal jeho Otec. Takže títo ľudia mi absolútne nemôžu tvrdiť, že som to práve ja čo potrebujem Boha – samozrejme toho ich okresaného a upraveného podľa ich tajného receptu. Toho nemorálneho netvora pred ktorým sa plazia, ktorý pozabíjal toľkých nevinných, že aj Hitler by sa mal čo učiť. Ja už nemám viacej čo dodať.
Ešte niečo, financujte si to všetko sami, ja by som vám nedala ani cent, za všetky tie urážky čo som v kostoloch počula – a aj včera večer na jednej TV – si cirkvi nezaslúžia ani odstátu vodu.
„Nevedel som, že Rytmus verí v Boha. Myslel som, že je ateista. Ktovie, či chodí aj na spoveď?“
Veď aj ja podľa pána Cibrinku som mala všetky predpoklady,aby som bola ateista a podľa pána Filipa ich má aj Rytmus (som rada že sa s týmto mega dementom veziem na jednej lodi. Lenže omyl). Veriaci presne vedia, ktorý človek je ateista. Predovšetkým každý, kto neverí v ich Boha a neuznáva ich cirkev je ateista. Podľa pána Cibrinku som asi promiskuitná alkoholička schopná potratu hneď len čo zistím že čakám dieťa a neviem sa dočkať, kedy eutanáziou zavraždím svojich rodičov, len aby som sa o nich na staré kolená nemusela starať. Alebo takto: pán Cibrinka, presne tak ste to napísali, že spĺňam predpoklady na ateistu (vaše kritériá prosím). Sklamem Vás. Som agnostik (dlhujem Vám odpoveď), takmer abstinent (lebo aj nealko pivo má alkohol), biofil á la Schweitzer, praktizujem „ahinsá“ a dovoľujem si ľudí kritizovať len za to, čo o nich viem (budem rada, ako to takto bude robiť aj opačná strana voči mne). Ale pán Cibrinka aj pán Filip hneď vedia, kto je ateista a ja ich oboch sklamem, že v tejto nadprirodzenej schopnosti nie sú až takí dobrí, ako si obaja mysleli.
Karla, veď Vy neviete, ani či ste muž alebo žena…:) Ateista je muž a žena je ateistka…agnostik je muž a žena? Škoda klávesnice… 🙂 Priznajte sa, že si cmúľate prst pred vstupom na WC nevediac sa rozhodnúť pre panáčika či panenku? 🙂
Pán Cibrinka,
bola by som rada ak by ste mi odpovedali na moju otázku z dňa 27.7. 2012, na ktorú som sa pýtala pod článkom: Ženy, reprodukčné práva a katolícka cirkev – história a súčasnosť. Neviem či mi na otázku neviete odpovedať alebo nechcete ale možno ste si ju len nevšimli. Skúsim to však skrátiť. Cirkev tvrdí, že znásilnenie ženy je aj jej hriech – viď http://www.milujtesa.org/nr/hnutie_cistych_sdc/radsej_smr_ako_hriech.html Ak sa s týmto názorom cirkvi stotožňujete môžete mi vysvetliť v čom presne spočíva ten hriech ženy pri znásilnení.
Pán Cibrinka, všetkým ste nám práve potvrdili, že ste nie hoden povedať Vám dobrý deň, nie ešte viesť s Vami diskusiu. Chytáte sa úplných blbostí – ako vždy – miesto odpovede k veci. Vlastne, dlhujete mi toľko odpovedí, aj pánovi Rastislavovi… ale to Vám vôbec nevadí. Miesto toho mi tu tvrdíte, že neviem akého som pohlavia. Ak toto nie je retardácia, tak neviem čo to je. Škoda tej mojej klávesnice a času stráveného písaním niečoho, čo ignorant Vášho kalibru ani nečíta. Vaše odpovede sú úplne adekváne Vášmu stavu, tak čo by som vlastne chcela, že?
Denník Pravda v piatok 31. augusta 2012 uverejnil v prílohe OSA v téme Veriaci viere neveria (Verejnosť opakovane zisťuje, že religiozita neznamená automaticky slušnosť) článok od Rastislava Škodu Cirkvi si konár pod sebou pília samy.
Oskenovaná strana z denníka Pravda sa nachádza v odkaze pod mojim menom.
Lemmy, nikto netvrdí, že viera rovná sa slušnosť. Znamená snáď ateizmus rovná sa slušnosť? Pletiete si jablká so skrutkovačmi…
Lenka!
Kde RKC tvrdí, že je znásilnenie hriechom znásilnej ženy? V tom článku nič také nie je.
Dám inú otázku. Na prechádzke s Vašim 5 ročným dieťaťom, dievčatkom, Vás napadne Lemmy a bude sa dožadovať sexu s s Vašou dcérkou. Budete ju brániť s vedomím, že možno dostanete po ústach alebo nebudete riskovať škrabance na tvári a soslovami „veď o nič nejde“ necháte Lemmyho, aby sa na Vašej dcére ukojil?
Lenka, vy neviete, čo je to česť?
A tá Vaša otázka, ako znela?
Všimnite si, že jednu otázku som Vám zodpovedal. Dnes.
Ja si nič nepletiem. Treba sa najprv naučiť pozorne čítať text. Veta hovorí jasne: Denník Pravda v piatok 31. augusta 2012 uverejnil… Takže tak! Nielen povrchne čítať, ale aj rozmýšľať sa oplatí, kým čosi niekto vypotí.
Karla,uveďte prosím zoznam otázok, na ktoré Vám dĺžim odpovede. Na žiadnu si nespomínam.
Pán Škoda nech pripojí tiež svoj zoznam otázok.
Takže Vy, Lemmy, dávate do pozornosti čitateľov článok, s ktorým nesúhlasíte? Potom som rád, že zastávate názor rovnaký ako ja a nie ako pán Škoda a neokomunistický denník Pravda (ktorý si rád prečítam aj ja).
To som vôbec nepovedal. Netreba si vymýšľať. Potrebné je najprv sa naučiť čítať, potom myslieť, a až potom čosi písať. Ale som rád, a vítam to, že u Cibrinku sa objavil nesmelý náznak záujmu, i keď v zátvorke: (ktorý si rád prečítam aj ja).
To je prvý dôležitý krok. Je to malý krok pre Cibrinku, ale veľký skok pre diskusiu.
Neil Armstrong: That’s one small step for [a] man, one giant leap for mankind.
Lemmy, nevtipkujte. Denník Pravda čítam od detstva a môžem Vám vymenovať desiatky iných ateistických titulov. Napriek veľkému podielu ateistickej tlače sa zo mňa nestal ateistický fanatik.
Neodmietam ideológiu sekulárneho humanizmu preto, že neviem, čo sekhumanizmus je, ale práve preto, lebo viem, čo to je.
Mimochodom, Amstrong v originále povedal vetu, ktorá až po cenzúre bola zmenená na legendárny výrok. To ste vedeli? Veru, Amstrong totiž nikdy v priamom prenose nevyriekol vetu porovnávajúcu malý krok človeka a veľký skok ľudstva.
Nevtipkujem. Jediný vtipkár je tu Cibrinka. Tá citovaná veta je len ilustračná, aby bolo jasné, že ako vznikla veta: Je to malý krok pre Cibrinku, ale veľký skok pre diskusiu.
Cibrinka môže odteraz citovať Lemmyho, a bude mať pravdu (aspoň raz).
Je to skôr veľký skok pre nick Lemmy… Zdá sa, že piliere zaujatosti sa Vám rúcajú ako domčeky z karát. Cibrinka totiž nemá problém čítať ateistickú literatúru. Nakoniec to je dôvod, prečo sem-tam mrkne na ZH. A nielen to. To, čo nielen Vás poburuje na jeho správaní, je odvaha polemizovať. O to viac Vás tento môj prístup poburuje, o čo viac Vás dokážem argumentačne pritlačiť k múru, kde sa už nezmôžete ani na jediný krok. Hoci aj malý krok po takej argumentácii by bol pre Vás obrovským skokom. 🙂
Cibrinka,
jasne, že by som dcéru bránila.(Inak verím, že Lemmy je človek s morálnymi zásadami, tak ste ho nemuseli použiť ako príklad aj keď sa v láske príliš nemáte) Viem, čo je to česť ale viem aj to, čo je to pud sebazáchovy. V tom článku má 4. odsek názov „Radšej smrť ako hriech“ a hneď prvá veta pod ním je „Dňa 22. novembra 1944 sa teda skončil mladý život dievčaťa – mučenice, ktoré si volilo radšej smrť ako stratu panenstva“. Z toho som usúdila, že strata panenstva je hriech. Žiaľ pre niekoho bez ohľadu nato, či to bolo dobrovoľné alebo nie. Ako ste tu vetu pochopili Vy ? Mne z toho vyplýva, že to dievča si myslelo, že ak sa nechá znásilniť tak zhreší. A ten článok túto chorú myšlienku ešte aj podporuje. Podľa Vás to z tej vety nevyplýva ?
Od aprila tu na vas cakaju. Zrejme zartujete, a ak mate zlu pamat tak nediskutujte. Este ste mi pisali ci by som to neskratila. Skuste daco na pamat. Ale inak iba staci citat co Vam druhi pisu, ja sa nebudem stokrat opakovat ako idiot.
A panovi Rastislavovi dlhujete odpoved o tych pedofiloch. Teda ja som na nu zvedava ci on to neviem, azda hej
Lenka ja to chapem presne ako vy. ona sa radsej dala zabit ako by bola necista, teda aby spachala hriech. Ale aky hriech by pri znasilneni spachala to neviem ani ja. Je to jasne a logicke
Cibrinka argumentacne pritlaci dakoho k muru. Mna teda ani raz
Karla nechcela somproti vám nič hovoriť pretože reči pána Cibrinku sa mi tiež zdajú značne necivilizované, ale vaše mu už začínajú podobné. Ešte pred chvýlou ste mi odpísali že so mnou súhlasíte a že nikto by sme nemali hádzať všetkých do jedného vreca, pretože ani vy to nerobíte s veriacimi.A pritom tu stále píšete keci akože veriaci si nezaslúži ani odstatú vodu…
PS: ešte so nič nepočula o Bohu sediacom na obláčiku, dokonca náš farár nám hovoril že boh nie je len nejaká osôbka čo sedáva na obláčiku. Také niečo som tiež ešte nepočula tak nehovorte ako si takúto ilúziu mohli vymyslieť veriaci. Nič v zlom, ale vy ste asi museli mať vo vašom meste riadnu smolu na farára keď vás niečo také hovoril v kostole.
Dokonca už ani nečítam vaše komentáre celé pretože rovnako ako pán Cibrinka, aj vy si často,ľudovo povedané: „seriete do huby“. A hoci ešte nie ste na jeho úrovni ak sa nespamätáte nachvíľku tam budete 😀
Lenka! Ale veď Vaša obrana dcérky je racionálna. A rovnaká ako v prípade tej dievčiny. Ten vojak so zbraňou by si sex vymohol aj bez jej súhlasu. Ako ona mohla vedieť, že svoju hrozbu naozaj vyplní? Vy by ste svoju dcérku bránili a iným takú obranu vyčítate? A čo Hájnikova žena? To je podľa Vás tiež príklad fanatizmu?
Emelka, výraz „seriete si do huby“ prosím nepoužívajte v tejto diskusii. Je tu na rozdiel od iných internetových diskusií kultivovaná diskusia. Prosím o slušnejšie správanie. A vyjadrovanie. Ďakujem.
Karla, kľudne sa opakujte. 🙂
Cibrinka,
Tu nejde o obranu ako takú, ale o jej interpretáciu z pohľadu cirkvi. Každá žena by sa bránila pred zneužitím, je to správne a žiadnej to nezakazujem. Mne ide v podstate o to, že cirkev túto obranu prezentuje, akoby sa žena snažila vyhnúť svojmu hriechu proti čistote.
Skôr ako napíšete, že RKC nikde netvrdí, že znásilnenie (za podmienky, ak jej násilník dá na výber medzi znásilnením a smrťou) je hriechom aj ženy, zamyslite sa nad výrokom – ”radšej smrť ako hriech” ktorý má na náhrobnom pomníku. Napíšte mi prosím, čo si predstavujete pod tým výrokom.
P.S.: Cirkev samozrejme nevníma ako hriech to, ak muž ženu znásilni a nedáva jej na výber, či bude chrániť česť alebo život. Dokonca nie je hriechom ani to, keď útočníka v sebaobrane zabije. Vidí však hodnotu v tom, ak si žena radšej vyberie smrť ako znásilnenie a myslí si, že ju k tomu vedie strach pred hriechom.
Kenka, nemôžem s Vami súhlasiť a nesúhlasí s Vami ani Katechizmus, citujem z neho:
2356 Znásilnenie (stuprum) je násilné vniknutie do pohlavnej intimity nejakej osoby. Je proti spravodlivosti a láske. Znásilnenie závažne porušuje právo každého človeka na úctu, na slobodu a na fyzickú a morálnu neporušiteľnosť.(2297) Spôsobuje ťažkú škodu, ktorá môže obeť poznačiť na celý život. Je to vždy skutok zlý svojou vnútornou povahou.(1756)
Cibrinka,
neviem, čo ste chceli tou citáciou povedať. Nič ste mi tým nevyvrátili – o definíciu znásilnenia sa nesporíme.
Vysvetlite mi, ako môže existovať mučenica čistoty. Pretože presne tak ju cirkev prezentuje – ako mučenicu čistoty.
Citujem z homílie Mons. Bernarda Bobera :
Niekto by mohol namietať, že Ankin hrdinský skutok bol skôr prejavom zúfalstva ako obranou čistoty. Ona si však aj napriek mladému veku plne uvedomovala čo ju kvôli tomuto odmietnutiu čaká. A predsa neušla von, preč z domu, skryť sa niekde, možno medzi stromy záhrady ako to urobili naši prarodičia keď sa hanbili za hriech, ktorý spáchali. Ona sa naopak rozbehla priamo k svojmu otcovi. Tam hľadala útočisko. On jej bol najlepším učiteľom a zároveň stelesnením jej viery v osobného Boha. A týmto spôsobom nám aj dnes vyznačuje to najlepšie nasmerovanie cesty úniku pred hriechom, hoci aj za cenu straty pozemského života.
Celú homíliu nájdete tu:
http://www.ke-arcidieceza.sk/homilia-mons-bernarda-bobera-14-2-2012/
Zreje každý inak chápeme morálne posolstvo toho príbehu. Aj Ján Hus si mohol zachrániť život a neurobil to. Kým Vy zastávate princíp kolaborácie so zločinom, ja prechovávam obdiv k statočným občanom, ktorí zlu čelia aj za cenu straty postavenia.
Vy sa snažíte natiahnuť na Cirkev a komunitu veriacich tričko masochistov. To som chcel povedať tým citátom, To, že sa mýlite. Ak to nerobíte náhodou úmyselne.
Zastávam princíp kolaborácie so zločinom ??? Čo ? To ako ste na to prišli ? Vy chcete porovnávať hodnotu toho, začo zomrel Ján Hus s tým začo zomrela (podľa cirkvi) Anka ? Prisahám, že nič nerobím úmyselne. A prosím Vás o vysvetlenie, aké posolstvo vidíte v príbehu Anky – ako ste pochopili tu homíliu Vy ?
Príbeh Anky a homília sú dve odlišné veci. Vy by ste na mieste Anky ako badám s radosťou dali nohy, ospravedlňujem sa za ten výstižný výraz, do praku. Pranierujete mučenicky princíp, kedy je človek nabádaný stáť na strane pravdy a divíte sa, že ten Váš postoj je braný ako kolaborácia so zlom. Ak teda chcete odsudzovať kresťanov z Vášho pohľadu pre zbytočné zlo, nemusíte sa hrabať v archívoch, ale priamo poukážte, že JK nemal zomrieť na kríži, ale mal použiť svoje nadpozemské vlastnosti na zničenie nepriateľa.
Ježiš nás prišiel svojou smrťou vykúpiť. Vidím v jeho smrti veľký zmysel – Jeho lásku k nám hriešnikom. Prečo ma tak atakujete ? Ja som od Vás skutočne čakala vysvetlenie, ktoré by bolo s láskou podané. Že Vy ste zabudli, že som kresťanka ?! Mala som prísnu výchovu v duchu viery. Pevne verím, že to “radostné rozťahovanie nôh“ odvoláte – je mi ľúto, ak moje príspevky vo Vás evokovali takýto prístup. Predostriem Vám môj pohľad, ktorý je založený na komparácií 2 prípadov:
Prvý prípad: Mám na krku zlatú retiazku s krížikom, ktorý je pre mňa symbolom viery. Nosím ho s úctou, pretože mi pripomína nekonečnú lásku Ježiša, ktorý sa obetoval aj za mňa. Jedného dňa idem navštíviť svoju kamarátku, a keď nastupujem do výťahu, všimne si na mojom krku zlatý krížik nejaký muž. Vtom vytiahne z vrecka nôž, priloží mi ho ku krku a povie : „Daj mi tú zlatú retiazku inak ťa zabijem !“ Retiazku s krížikom si samozrejme rozopnem a dám mu ju (eventuálne mu dovolím, aby mi ju strhol) napriek tomu, že je znakom mojej viery. On ale nežiadal, aby som sa vzdala viery, išlo mu len o niečo tak plytké- materiálne – kus zlata. Dám mu ho, lebo život je viac ako materiálna vec. Dám mu ho, lebo ja o vieru neprídem, pretože JA NOSÍM VIERU A BOHA VO SVOJOM SRDCI NIE NA KRKU ! Bola to z mojej strany vari kolaborácia so zlom ???
Druhý prípad: Vo výťahu sa zapáčim urastenému mužovi, proti ktorému sa ja – ako útle žieňa nemám šancu brániť vlastnými silami. Zatiahne ma do suterénu s nožom pod krkom, pritlačí ma k stene a povie: „Ak mi “podržíš“ nechám ťa potom ísť, ale ak čo i len pípneš, rozlúč sa so životom. “ Neviem a ani si nechcem takú situáciu predstaviť, ale pravdepodobne by som stratu hymenu – symbolu panenstva a mojej čistoty pretrpela so slzami v očiach. Pud sebazáchovy by mi nedovolil kričať. Prišla by som o symbol panenstva, mala by som pohlavný styk, ale smilstva by som sa nedopustila a nemala by som ani najmenší pocit viny. Pretože čistota je duchovná hodnota, ktorá vychádza zo srdca človeka. JA NOSÍM SVOJU ČISTOTU V SRDCI A NIE “MEDZI NOHAMI“ ! „Lebo zo srdca pochádzajú zlé myšlienky, vraždy, cudzoložstvá, smilstvá, krádeže, krivé svedectvá, rúhania.“ (Mt 15,19)
Ján Hus bojoval za významné ideály, za svoje presvedčenie, za pravdu a vieru v ňu, poukázal na veľké neprávosti – všetko sú to duchovné hodnoty. Cirkevný koncil od neho žiadal, aby toto všetko zaprel – všetko v čo veril mal odvolať. On nebojoval za symboly.
Človek, ktorý bojuje za duchovné hodnoty je bohoslužobník. Človek, ktorý bojuje za symboly je modloslužobník.
Nekritizujem kresťanov ani cirkev ako celok. Ja len vytýkam poniektorým cirkevným predstaviteľom, že sa usilujú v mladých ľuďoch vybudovať cit pre mravnú čistotu, ale spôsob, ktorým sa o to snažia sa zakladá na nesprávnych (materiálnych) hodnotách. A to je presne to, čo ma irituje.
Zlatý krížik na krku nie je symbol kresťanstva a myslím si, že by kresťania takéto veci nemali nosiť. Je nepodstatné okolo seba kričať, ajhľa, ja som kresťan.
Vojak, ktorý chce niekoho znásilniť , nepotrebuje k tomu súhlas,
Cibrinka,
prekvapujete ma. Kríž na krku nie je symbolom kresťanstva, viery, vykúpenia ? Videli ste niekedy pápeža či biskupa ? Ale viem načo ste asi narážali. Dokonca sa pre mnohých ľudí stal kríž len módnym výstrelkom, to ale neznamená, že každému slúži len na parádu, či dokazovanie viery pred ostatnými. Presne tak, ako neznamená, že samotný kríž na krku robí z človeka kresťana. A ja kríž nenosím. Bol to len príklad, ktorým som chcela niečo demonštrovať . Ja som sa Vám snažila ukázať mesiac a Vy ste si všimli len prst, ktorým som ukazovala? smutné.
Áno, máte pravdu, vojak na znásilnenie nepotrebuje súhlas dotyčnej. Ale ak dá žene ultimátum: „ak ”podržíš”, tak ťa nezabijem” , môže získať jej pasívny súhlas. A práve ten cirkev(dúfam, že nie celá) odsudzuje – pokladá to za hriech. Je to v tej homílii od arcibiskupa jasne povedané. Je podľa Vás nesprávne – hriech, ak sa žena snaží takýmto pasívnym súhlasom zachrániť svoj život ? Je to kolaborácia so zlom ?
Lenka!
Kríž na krku vyjadruje POSTOJ človeka k niečomu. Šaty robia človeka a aj tie rôzne symboly. Dotyčný človek o sebe iným čosi chce povedať – už samotným pohľadom na seba. Kríž zaiste je takým symbolom, ako ho popisujete a tak ho asi aj vníma ten, kto si ho zavesí na krk,no v spojitosti s krkom ide o prezentáciu názora.
Nemám problém sa baviť so znásilnenou ženou. Ak Vás niekto bude ťahať do pivnice činžiaka, kričte „horí“, je to účinnejšie ako kričať „o retu“.
Prípadne mu navrhnite, že mu zaplatíte elegantnú prostitútku a ponúknite mu byt, kde sa môže oddať radovánkam. Je to lepšie, ako riskovať fatálne ochorenie. Tých pár tisíc Vás víde lacnejšie ako doživotná trauma. Zastávam názor, že ak už niet východiska, je lepšia pasivita. Byť pasívnou nie je hriech podľa mňa. Chrániť si život je prirodzené a normálne. Nie každý je hrdina. No to neznamená, že by sa mali odsudzovať tí, ktorí na takéto hrdinstvo našli odvahu.
Jediné, čo môže človek stratiť, je česť. Život si nezachráni, lebo každý život končí smrťou. Ale nie každý zomiera so cťou.
Cibrinka,
debatu o nosení kríža na krku opomenieme, keďže je to dosť ďaleko od pôvodnej témy, dúfam, že nevadí. Vaše rady ako sa brániť znásilneniu sú síce fajn a môžu fungovať ale i nemusia. Dokonca som počula, ako jedna žena – obeť predstierala záujem o pohl. styk a násilníkovi následne povedala, že má nejaké ochorenie (nepamätám sa aké, možno AIDS)a tým ho odradila. Myslíte, že by som násilníkovi nezaplatila prostitútku ?! Aj švédsku trojku by som mu dopriala ! Lenže, čo ak je násilník cudzinec, napríklad taký Arab a nerozumie mi ani slovo ? Alebo, čo ak je násilník potužený alkoholom ? S človekom so zníženou príčetnosťou sa ktovieako nedá vyjednávať. Vlastne to môže byť aj Slovak, ktorý nie je ani opitý a aj tak je veľmi ťažké odhadnúť osobnosť páchateľa a anticipovať, ako bude reagovať na moju akúkoľvek obranu (volanie o pomoc, útek, vzpieranie sa, vyjednávanie…). Napríklad začnem kričať; niektorý muž ujde, lebo sa zľakne; iného môže môj krik šokovať až tak, že vystrelí, len aby ma umlčal. Alebo ak je muž sadista, tak môj krik bude pre jeho uši rajskou hudbou – privediem ho tým do extatického vzrušenia. Ale samozrejme, že by som sa snažila využiť všetky možnosti obrany a pasivita by bola poslednou alternatívou – teší ma, že to nepokladáte za hriech. Je však ťažké odhadnúť tú pomyselnú hranicu, kedy treba prestať chrániť česť a začať chrániť život.
Všimla som si, že máme problém s pojmom česť. Nie je česť ako česť, je to polysémantické slovo. Analyzujem jeho 3 významy, ktoré som schopná diferencovať.
1., Česť ako vnútorná hodnota, ktorú človek stráca sám a to podvodom, zradou, zbabelosťou. Toto je česť, pre ktorú zomrel napríklad aj Ján Hus.
2., Česť , ktorá sa stráca ohováraním, osočovaním, zosmiešnením, či potupovaním. Napríklad za čias Ježiša bol úder po tvári chápaný ako útok na česť, pýchu, dôstojnosť človeka. Ježiš ale povedal : „Ak ťa niekto udrie po pravom líci, nadstav mu aj druhé.” (Mt 5,38). (Samozrejme nemyslel tým, že sa nemáme brániť ale to, že v sebe nemáme živiť nenávisť a túžbu po pomste). Myslím, že tým chcel povedať, že strata takej cti nie je ”hodná” pomsty a nieto ešte smrti. „Mne patrí pomsta, ja sa odplatím,“ hovorí Pán (Rim 12,19).
3., Česť, pod ktorou rozumieme zachovanie panenstva. Panenstvo teda dostalo aj synonymá ako poctivosť či počestnosť. (Mimochodom je zaujímavé, že táto forma cti zahŕňa iba panenstvo a panictvo už nie. To nám vlastne implikuje, že muža o takúto česť obrať nemôžeme) Podľa mňa je táto česť obdobou cti, o ktorej som písala v 2. bode, keďže žena je potupená. Nie je to česť duchovnej podstaty. Je to česť, o ktorej Boh hovorí, ak ju niekto potupí : „Zabudni, neprechovávaj v sebe hnev ale odpusť.”
Pokúsim sa to aplikovať na situáciu, keď je žena znásilnená. Ježišove posolstvo znie: „ODPUSŤ, NEPRECHOVÁVAJ NENÁVISŤ”. Lenže nato, aby žena mohla odpustiť násilníkovi ,musí najprv odpustiť sama sebe a prijať sa ! Ak si žena myslí, že je lepšie sa nechať zabiť ako byť znásilnená, tak si vlastne uvedomuje, že sa bude nenávidieť, že si nedokáže odpustiť – bude sa cítiť zneuctená a špinavá, bude sa báť ako ju príjme okolie (cirkev jej v tomto smere nesmierne ”pomáha”, ešte aj prilieva olej do ohňa svojím postojom- „radšej smrť ako hriech”). Žena sa tak preferenciou smrti zbaví veľkej a nesmierne ťažkej úlohy – odpustiť sebe i násilníkovi. Ak sa, žena nechá radšej zabiť ako znásilniť, tak to urobí kvôli nenávisti k sebe, ktorú by prechovávala vo svojom srdci ! To nie je dôkaz odpustenia násilníkovi, ani lásky k sebe a ani lásky k Bohu ! Je to dôkaz lásky k panenstvu, hrdosti, ba až pýchy na svoju neporušenosť, čistotu ! A k tomu len fyzickú čistotu ! Fuj, to je modlárstvo !
Ešte stále je pre Vás Anka – dievča, ktoré sa schovalo do náručia svojho otca hrdinkou ? Keby žila jej matka, tak sa schová pod jej sukňu. To je hrdinstvo ?! Ja jej to samozrejme nevyčítam, bola by to reakcia mnohých dievčat a možno aj moja. Prezentovať útek do náručia otca a čakanie na smrť ako hrdinstvo si vyžaduje nesmierne bohatú fantáziu, povedala by som až zvrátenú! Človek teda môže prísť nie len o česť, ale aj o zdravý úsudok 🙂
Aj ateistickí psychiatri radia základnú vec: Odpustite skôr, než zošaliete.
Ktorí?
Ja tu dobre že homíliu nevypotím a Vy…. Keby ste to tak trošku rozvinuli ? To ste chceli povedať, že žena po znásilnení zošalie, či čo ? Napíšte s čím konkrétne nesúhlasíte.
Lemy..nie som chodiaca enyklopédia.
Lenka Boxovanie vedľa monitora nikomu na psychike nepridá 🙂
Váš postoj je racionálny a v súlade s logikou. Tak, ako by ste sa zachovali Vy, by sa zachovala väčšina a asi aj ja. Preto si vážim tých,ktorí idú proti prúdu.
Veľká (ak nie väčšina) znásilnených žien znásilnenie neoznámi. Riadi sa logikou a zdravým rozumom – načo dávať zámienku na klebety? Lenže takým postojom sa dáva páchateľom najavo, že násilie na ženách je prípustné a budú sa ho dopúšťať opakovane.
Tých statočných je ako šafránu a preto je správne, aby o ich statočnosti sa rozprávalo.
Mne je jedno, kto je ako vzdelaný, ale potom čo má znamenať veta: Aj ateistickí psychiatri radia základnú vec: Odpustite skôr, než zošaliete.
Ak niečo poviem, mal by som aj vedieť, prečo si to myslím.
Príspevky odteraz najprv musia prejsť nejakým prehodnotením a schválením a až potom sa zobrazia ? Alebo bola prekročená nejaká kapacita ? Či kde je problém ?
Cibrinka,
priznám sa, že nerozumiem vete o boxovaní vedľa monitora. Hmm ? Ja si tiež vážim ľudí, ktorí sa neboja ísť proti prúdu, ale len vtedy ak to má zmysel, ak je to pre dobro veci, ak sa tým dosiahne vyšší cieľ. Neobdivujem ľudí, ktorí si vyberú iný smer len preto, aby sa zviditeľnili alebo ak ”ísť proti prúdu” znamená vyznávať nezmyselné hodnoty.
Opäť máte v niečom pravdu – väčšina žien znásilnenie neoznámi. Ale tá Vaša domnienka, prečo je tomu tak, je vedľa jak tá jedľa ! Ak máte záujem, v tomto článku nájde pravé dôvody :
http://www.sme.sk/c/6482825/obete-znasilnenia-cakaju-na-spravodlivost-marne.html
Vypichnem pár bodov:
– hlavným dôvodom neoznámenia je obava z pomsty páchateľa
– len 28 % páchateľov z toho mála oznámených prípadov je odsúdených
– stres prameniaci z prístupu kompetentných (Výskumy poukazujú na sexistický prístup pri vyšetrovaní, ktorý spochybňuje obete znásilnenia na základe okolností či pôvodu obete. Často sa stáva, že štátne orgány, lekár, polícia, na ktorých sa obeť obráti, sa snažia prehovárať ju, že sa nič zlé nestalo)
– z pohľadu obete je trestný čin len začiatok, po ktorom nasledujú ďalšie zraňujúce skúsenosti. Náš systém a spôsob, ktorým sa v prevažnej miere vedie vyšetrovanie a následne súdny proces, je traumatizujúci.
– výnimočne ju vypočúva žena a nie muž
– žena pri vypočúvaní zažíva sekundárnu traumu, musí do najmenších detailov opísať, čo presne sa stalo, to je akoby znovu prežila znásilnenie.
– problematické postavenie polície – Pri znásilneniach sa skúma tiež, či bol odpor obete „vážne mienený“. (To je presne to, z čoho ste ma obvinili aj Vy, že ja by som s radosťou ”dala nohy do praku”! Riadite sa heslom, bohužiaľ ako väčšina ľudí v našej spoločnosti: „Keď suka nedá, pes neskočí”).
– môže sa stať, že obeť bude čeliť najnepríjemnejšiemu prežitku v postupe vyšetrovacích orgánov – konfrontácii. Je to vyslovene týranie, takmer znovu prežitie znásilnenia.
Súhlasím, znásilnenia by sa mali oznámiť, ale aby to malo zmysel, aby to viedlo k žiadanej satisfakcii, tak sa nato musia najprv vytvoriť podmienky (zmena právneho a súdneho systému, prístupu vyšetrovacích orgánov, prístupu spoločnosti…). Tadiaľ vedie cesta, ktorá odradí potenciálnych násilníkov od realizácie tohto ohavného skutku. A nie tak, že sa žena nechá radšej zabiť !!! To je už zúfalstvo ! To, že žena neohlási znásilnenie neznamená, že si ho užívala ! Spamätajte sa ! Viete v čom je Váš problém ? Vám chýba empatia, Vy sa vôbec neviete vcítiť do toho, čo taká znásilnená žena asi prežíva.
Ja Vám trošku pomôžem s tou empatiou, aby ste nepovedali.
Skúste sa v myšlienkach vrátiť do minulosti, keď Vaša manželka mala okolo 30 – 35 rokov a spolu ste sa už tešili z nejakých tých vašich ratolestí. Predstavte si, že by ju nejaký grobian donútil pod hrozbou smrti k pohlavnému styku, napríklad cestou domov z práce. Ona by sa podvolila v obave o svoj život, ale hlavne z lásky k Vám a láske k svojim deťom, nechcela by Vás pripraviť o milujúcu ženu a deti o milujúcu matku. Po hrôzostrašnom čine by utekala domov k Vám, do Vášho náručia hľadať útechu a pomoc, túžiac po Vašom láskyplnom objatí, v ktorom by prekonala aj túto traumu. A Vy mi chcete povedať, že by ste sa s ňou iba nemal problém baviť (ako ste to napísali 27.10.)?! Povedali by ste jej : „MILÁČIK, NEMÁM PROBLÉM SA S TEBOU BAVIŤ” ?! Povedali by ste jej: „Ale viac by som ocenil, keby si si chránila svoju česť a na náhrobný kameň by som ti mohol nechať vygravírovať – „volila radšej smrť ako hriech”, aby ťa mohli uctievať veriaci (pre mňa iba tí so zvráteným myslením)ako mučenicu čistoty” ?! Ak by mi toto manžel povedal, tak prisahám, že by mi v tom okamihu puklo srdce ! A toto prezentuje RKC ako nasledovaniahodný príklad !!! Že by mal muž svoju ženu po znásilnení radšej vidieť v truhle, ako vo svojom náruči ! Vy by ste to možno nedokázali, ako píšete v poslednom príspevku ale myslíte si, že by to bol správny a úctyhodný postoj – vyplýva to z toho, čo píšete.
Prosím Vás, vyzeráte ako inteligentný človek. Prečo zastávate názor niektorých cirkevných predstaviteľov, ktorí majú evidentne prevrátený rebríček hodnôt ?! Radšej mŕtva manželka, matka, dcéra, sestra….ako znásilnená ?! Preberáme prvky islamského právneho systému ?!
Viete si predstaviť, že by cirkev vychovávala dievčatá k tomu, aby sa nechali radšej zabiť ako znásilniť ?! A rodičov viedla k tomu, že majú byť hrdí na svoje dcéry, ktoré to spravili alebo vyznávajú takýto prístup?!
Lenka, to vzniká nechtiac, nevinne, tým, že antispamový program chybne vyhodnotí niektorý príspevok. Stalo sa.
Vďaka Lemmy, aj som si myslela. Ja som inač veľký pohoďák a takto by som neragovala, ale keď čítam príspevky od Cibrinku ….ja nevychádzam z úžasu ! A potom prenášam svoje rozčarovanie na celé okolie.
O.K.,Lemmy, tá myšlienka odznela v štátnom rozhlase v relácii venovanej práve psychiatrii. Nespomeniem si na meno lekára, ale aby ste mali „dušu“ na mieste, skúsim požiadať o stanovisko psychiatrickú liečebňu… Je to teraz lepšie?
Mojim cieľom nebolo rozoberať psychológiu obete znásilnenia. Ano, ano, Vaše argumenty prijímam. Ale nevyvracajú niš z toho, čo som napísal. Práve naopak.
Citujem Vás:
Viete si predstaviť, že by cirkev vychovávala dievčatá k tomu, aby sa nechali radšej zabiť ako znásilniť ?! A rodičov viedla k tomu, že majú byť hrdí na svoje dcéry, ktoré to spravili alebo vyznávajú takýto prístup?!
Nie, takto podľa mňa problém nestojí. To, čo ste napísali, je blud.
Nie je to blud ale pritiahla som to za vlasy, uznávam. Kašlime na psychológiu. Tak čo, vážili by ste si viac ženu, ktorá sa rozhodne chrániť svoju česť alebo rodinu ?
Takto priority nestoja. Mám veľa známych aj medzi ateistami či ateistkami aj medzi veriacimi. A medzi priateľmi mám aj človeka, ktorý vyvraždil celú svoju rodinu vrátane tehotnej manželky. Na rozdiel od iných moralistov sa takýmto ľuďom nevyhýbam. Skôr delím ľudí na tých,ktorí su mi nejakou hrozbou, napr. fyzickou.
Položila som Vám veľmi jednoduchú otázku. Prečo sa vyhýbate odpovedi ? Je pekné, že ste nezavrhli priateľa, dúfam, že sa lieči.
Na Vašu otázku čo je lepšie, v zmmysle či je lepšie utrpieť ujmu a byť principiálny alebo kolaborovať so zlo a získať profit, je podľa mňa správna odpoveď byť principiálny a ujmu utrpieť. To druhé riešenie je vypočítavosť. Ale nie takého druhu, aby som tou osobou opovrhoval. Rozhodnutie robí každý sám za seba a aj kope za seba a nesie následky.
Hus mohol bez problémov zavrhnúť svoje učenie a Kristus mohol zoskočiť z kríža a ísť si zahrať futbal. Otakar Jaroš sa nemusel hádzať pod tank a mnoho čestných komunistov mohlo rovnako zahodiť včas stranícku knižku a neskončili by v plynových komorách. A nikoho z nich by som neodsudzoval. O to viac si zasluhujú títo všetci uznanie a úctu, vrátane tej dievčiny, pre česť.
Škoda, že česť sa už nenosí.
Česť sa nosí, nebojte sa. Ale nie každá má hodnotu života. Čítali ste to moje rozdelenie, ako ich ja rozlišujem ? Znásilnená žena získava znásilnením profit ?! Wow ! Ona vôbec neutrpí ujmu, nie? ona úplne chrochtá blahom a zvíja sa od radosti ! . Žena je vypočítava ak chce naďalej žiť pre svoju rodinu ? Vy v tom tipujem vidíte niečo ako, že mám zmysel iba pre ľudské veci a pre Božie už nie. Však, mám pravdu ? Lenže ja to vnímam tak, že žena ktorá pretrpí znásilnenie to robí z lásky k rodine a čo robím z lásky, robím pre Boha. Žena, ktorá si bude brániť česť, to spraví prečo ? Pre koho ? Z lásky ? Kvôli Bohu ? Myslíte, že Bohu ide o to, aby sme si chránili česť, ktorá je synonymom ega a ktorá nehovorí nič o láske k blížnemu ?
Mojím princípom je láska. A Boh je láska. Boh = láska a láska = Boh. Pre lásku spravím všetko.
Nemôžete porovnávať skutky Ježiša a všakovakých hrdinov s obranou cti panny – tá je analógiou jej ega. Mimochodom, Ježiša tiež udreli po tvári a pľuli naňho. Prečo sa vtedy nebránil ? Pokojne ho mohli zabiť už pri sebaobrane ale neurobil to. (s týmto porovnávajte obranu panenstva, či cti ženy pri znásilnení) Jeho poslaním nebolo umrieť pre svoju česť ale pre nás hriešnikov. Zomrel z lásky k ľuďom.
A navyše odpustil svojim vrahom visiac na kríži. Dokázali by ste sa odliť za človeka, ktorý by Vás znásilnil?
modliť… mám zodratú klávesnicu, nech sú mi preklepy odpustené 🙂
Či by som sa zaňho dokázala modliť a odpustiť mu ? Noooo, keby bol pekný urastený, dobre stavaný ….ale nie, srandu si robím. Ťažká otázka. Mohla by som Vám napísať, že áno, samozrejme ale nebudem zo seba robiť pokrytca. Ja si vážim úprimných ľudí. Určite by som bola nahnevaná a skľúčená a ako som už spomínala, hľadala by som útechu v kruhu rodiny. A keď by táto bolesť pominula, verím, že s Božou pomocou by som v sebe našla silu odpustiť. Hnev nie je dobrý spoločník.
Cibrinka, chápete aspoň trošku viac, že pre mňa nie je česť ako česť ? Ja myslím, že ten môj posledný odsek v predošlom príspevku vystihol celkom dobre podstatu toho, čo sa Vám tu snažím celý čas vysvetliť…. žiť, žiť, pre lásku žiť, ona jediná je toho hodná. Keď človek žije z lásky a pre lásku tak, nikto a nič ho nemôže obrať o tú česť, ktorá dáva nášmu životu ten pravý zmysel a Boží rozmer. A zároveň ak niekoho milujeme, tak by nemal byť pre nás problém obetovať česť – ego pre lásku k nemu.
kdyby se držela hesla-miluj bližního svého,tak by nemusela zemřít