Uta Ranke-Heinemannová a Patricia Blocková

Prof. Dr. Uta Ranke-Heinemannová bola prvá žena na svete, ktorá dostala na univerzite katedru pre katolícku teológiu a súčasne prvá, ktorá ju stratila, lebo vyslovila pochybnosti o panenstve Panny Márie. Jej knihy Eunuchovia pre nebo a Nie a amen! Návod na pochybnosti vo viere sú medzinárodné bestsellery. Pre časopis nemeckých humanistov Diesseits (Na tomto svete) ju interviewovala Patricia Blocková.

Patricia Blocková: Po prvý raz kandiduje autorka, ktorá píše do Diesseits, za spolkovú prezidentku. Túto príležitosť si nenecháme ujsť a pýtame sa celkom kacírsky: Nemáte čo robiť?

Uta Ranke-Heinemannová: Samozrejme mám veľa práce. Ale využívam túto príležitosť, aby som mohla protestovať proti vojne v Kosove. Nikde na svete nenájdete ospravedlnenie, aby sa bombardovaním zabíjali maskérky (v štúdiu CNN v budove srbského rozhlasu). Zamýšľam obžalovať týchto zločineckých zhadzovačov bômb pred Súdom pre vojnových zločincov v Den Haagu.

P. B.: Je úrad spolkového prezidenta vhodným rámcom na podujatie niečoho účinného?

U.R.-H.: Nie som političkou. Nejde mi o ten úrad. Ide mi len o to, aby som ten protest mohla hlasne formulovať.

P. B.: Je A myslíte si, že by sa tým dalo niečo dosiahnuť?

U.R.-H.: Nikdy v živote som na takom poli nič nedosiahla. Počas vojny vo Vietname som v jednej nemocnici navštívila dieťa, ktoré na ceste do školy pri bombardovaní prišlo o nohy. Za pár dní vyhodili Američania do vzduchu celú nemocnicu aj s tým chlapcom.

P. B.: Je Viete si predstaviť spravodlivú vojnu?

U.R.-H.: Nie, slovo spravodlivá sa nedá zavesiť na nijakú vojnu.

P. B.: Je Vychádzate pri tom zo svojho kresťanského zmýšľania?

U.R.-H.: Nemyslím, že by pre to musel niekto byť kresťanom. Kresťanstvo nie je nijaké mierumilovné náboženstvo. Verím, že všetci ľudia bez rozdielu náboženstva majú v sebe hlas rozumu a spravodlivosti, ktorý sa ozve, ak ho chcú počuť.

P. B.: Je Znamená to, že tie tzv. humanitárne vojnové ciele sa vôbec nedajú dosiahnuť?

U.R.-H.: Bombami nikdy!

P. B.: Je Dosiahnuť mier, ale bez zbraní – mohlo to ísť v tomto konkrétnom prípade? Povedzte mi, ako sa dá dosiahnuť mier zabíjaním žien a detí? Keď bombardujú v Belehrade továreň na umelé hnojivá a uvoľnené jedovaté plyny berú vzduch na dýchanie malým deťom – mám to azda nazvať prostriedkom na dosiahnutie niečoho humánneho?

P. B.: Je Čo by ste považovali za lepší spôsob riešenia tohto konfliktu?

U.R.-H.: Nie som povolaná na riešenie všetkých konfliktov tohto sveta. Pre mňa platí len jedno: V nijakom prípade vojna. Medzinárodný mierový zbor OSN vrátane Ruska by bol mohol pre utečencov urobiť viac, ako tieto zločinecké masakry civilného obyvateľstva.

P. B.: Je Čo však, ak sa nepodarí zostaviť mierový zbor OSN?

U.R.-H.: Nemôžem robiť zázraky. Na tom sa musí pracovať krok za krokom. Ja robím prvý krok.

P. B.: Je Máte návrhy pre časy po vojne?

U.R.-H.: Budem úplne spokojná, ak vôbec bude raz opäť mier.

* * *

Prameň: Uta Ranke-Heinemannová a Patricia Blocková: „Protest gegen den Krieg“, Diesseits č. 47, 1999.

Preložil Rastislav Škoda