David Pollock na fotografii druhý sprava
David Pollock:
Som prezidentom Európskej humanistickej federácie a chcem vám povedať niečo o cirkvi v Európskej únii (ďalej len EU pozn. red.). V súčasnosti možno mať výrazné názory pre a proti EU, ale to všetko predstavuje fakty nášho života a stáva sa čoraz viac dôležité. Už tu nejde iba o trhy, dane a obchod. Týka sa to oblastí oveľa bližších naším záujmom akými sú:
- ľudské práva
- lekársky výskum
- rodinné právo
- výchovaK našej vlastnej škode to ignorujeme. Je to znak istej našej samoľúbosti – k tomu sa teraz musím vyjadriť. Vatikán si už dávno uvedomil význam EU. V marci 1996 poslal nótu všetkým štátom EU, hovorí v nej, že sa chce v EU prihovoriť, aby nezasahovala do historických privilégií, ktoré mala cirkev v členských krajinách. Dokonca sa dožaduje, aby Vatikán získal formálne postavenie v EU.V r.1997 Vatikán dostal čo chcel: Nemecko, Taliansko, Rakúsko, tri štáty s veľkými Kresťanskodemokratickými stranami – ktoré sú predĺženou rukou rímskokatolíckej cirkvi presadili deklaráciu do Amsterdamskej zmluvy EU. V tejto deklarácii sa EU zaväzuje, že bude „rešpektovať“a nebude mať výhrady voči právnemu postaveniu cirkví v členských štátoch. Inými slovami EU sa vzdala zásady nediskriminovať ľudské práva pokiaľ tieto dovoľujú cirkvám nedotknuteľnosť. Tak sa stalo, že v európskych zákonoch o rovnosti v zamestnávaní a o zabezpečovaní tovarov a služieb dostali cirkvi obrovské výnimky.
Ďalší krok nasledoval v r. 2002. Romano Prodi, prezident Európskej komisie a vrúcny katolík požiadal cirkvi o návrh na „štruktúrovaný dialóg medzi cirkvami a … európskou komisiou“. Na to sa Vatikán stretol s ďalšími cirkvami a poslali svoje návrhy v dosiaľ nezverejnenom dokumente – ale jeho obsah prenikol k nám a je uverejnený na webovej stránke EHF.
Jeho požiadavky sú nehorázne:
- Chceli, aby každá plánovaná legislatíva bola s nimi vopred prekonzultovaná.
- Dožadovali sa pravidelného dialógu so štábom riadiacim politiku EU.
- Dožadovali sa pracovných zasadaní „o špecifických záležitostiach … na ktorých majú cirkvi osobitý záujem.“
- Dožadovali sa osobného stretnutia s prezidentom Európskej komisie.
- Dožadovali sa styčného úradu v rámci úradov Komisie, aby s ňou takto vytvorili „partnerstvo“.De facto chceli tým licenciu na zasahovanie do záležitosti EU, kedykoľvek a kdekoľvek sa im zažiada. A predstavte si, dostali všetko čo chceli – a ešte aj viac – okrem úradovne na sekretariáte Komisie.V nekonečných debatách o Európskej ústave prehrali bitku o to, či sa má do predhovoru zakomponovať zmienka o kresťanstve. Tým však chceli iba odpútať pozornosť od boja za pravidelné dialógy s cirkvami – tak ako to presadili do Lisabonskej zmluvy. (Presné znenie je: „Uznať ich identitu a ich špecifický príspevok akéhokoľvek druhu. Únia bude udržiavať otvorený, transparentný a pravidelný dialóg s týmito cirkvami a organizáciami“.)
A Vatikán stále nie je spokojný.
Keď bola prijatá Lisabonská zmluva predseda Európskych katolíckych biskupov vymenoval privilégiá, ktoré už získali. Sú to tieto body:
… „semináre“ usporiadané cirkvou pre úradníkov EU o základných otázkach – a to čo nazval „tradičné pohovory“ každých šesť mesiacov s vládami preberajúcimi funkciu Rady ministrov – teda niečo o čo nikdy nežiadali!
„Kľúčové rozhovory“, ktoré sa konali každoročne od r. 2005 keď sa stretol prezident Európskeho parlamentu a Európskej komisie s vedúcimi židovskými, moslimskými a kresťanskými predstaviteľmi. Tieto nezverejnené rozhovory – zabudnite v tomto prípade na transparentnosť – pojednávali o množstve sekulárnych záležitostí.
Potom prezident katolíckych biskupov pokračoval – Citujem doslovne:
„Tieto rozhovory sú skutočne nevyhnutné, ale samé o sebe podľa môjho názoru na otvorený a transparentný dialóg nestačia…“
Vatikán chce ešte viac!
Ako povedal (prezident katolíckych biskupov): „Preto teraz musíme dať reálnu náplň týmto dialógom“.
Tento dialóg nie je obyčajná konzultácia, akú uskutočňuje EU s každým. Posúva Vatikán do špeciálneho postavenia s privilegovaným prístupom do vrcholných úrovní EU a to oveľa skôr než je nejaký návrh verejne známy. Hoci sú cirkvi a EHF formálne v rovnakom vzťahu k EU, fakticky to tak nie je vo vzťahu k Vatikánu s jeho bohatstvom, jeho diplomatickými stykmi, spolupracujúcimi politickými stranami, ochotou použiť násilie ak ide o to využiť ustanovenia Európskych zmlúv.
Keď pozeráme do budúcnosti a vidíme pred sebou úlohy EU vo výchove, myslite na direktívy, ktoré obmedzia subvencovanie katolíckych škôl a univerzít.
Paralelne so snahami riešiť výskum uvedomte si, ako sa môže na škodu veci a neúčelne zablokovať genetický výskum.
A pri riešení rodinného práva si uvedomte škodlivý vplyv Vatikánu v otázkach homosexuality a prerušenia tehotenstva.
Pri rastúcej pomoci EU zahraničiu myslite aj na to, že Vatikán sa bude usilovať o zákaz kondómov na prevenciu AIDS podľa Bushovho vzoru.
Tento náš súčasný protest nemá nič spoločné s náboženskými dogmami. Má vitálny význam pre budúcnosť slobodnej Európy. Paralelne s tým, ako náboženstvo zohráva čím ďalej tým menšiu úlohu v živote ľudí, Vatikán konsoliduje svoje pozície v mocenskej oblasti.
Sme zodpovední odhaľovať a zabrániť tomu čo sa tu deje!
Nech Európa ostane sekulárna!
Nechceme zasahovanie Vatikánu!