z internetu

Sexuálne rozdiely sú prirodzené, ale nie je prirodzená aktuálna situácia žien. Túto odvždy určovala kultúra a politika, a preto by ju mala politika zmeniť – k lepšiemu.

60 % detských lekárov sú lekárky, ale z 21 kníh pre deti, v ktorých vystupujú doktori, v 20 sú to muži. Kým 75 % žien pracuje, v týchto knihách sa ich profesionálna aktivita spomína len v 5 % prípadov. Z 537 obrázkových kníh pre deti od 46 vydavateľstiev majú viac ako tri štvrtiny mužských hrdinov.

OSN vydala správu o ľudskom vývoji za rok 1998 (Economica, Paríž), z ktorej sa dozvedáme o poradí štátov podľa indikátora účasti žien na politickom a hospodárskom živote v 163 analyzovaných štátoch. Na prvom mieste je Švédsko, kde majú ženy 40 % miest v parlamente a 65 % vedúcich a rozhodujúcich miest v priemysle. Na druhom a treťom mieste sú Nórsko a Dánsko. USA sú na jedenástom mieste: ženy majú 11 % kresiel v kongrese a 53 % dobrých miest v priemysle. Francúzsko je na 31. mieste: v parlamente je 10 % žien, ani jedna v dôležitej finančnej komisii; na univerzitách je len 13 percent profesoriek.

Veľmi málo žien sa venuje tzv. tvrdým vedám, napr. matematike a fyzike (na rozdiel od medicíny a biológie): vo Francúzsku okolo 20 %, v Taliansku a Nemecku ešte menej a v USA len 5 %. Preto napr. vo Veľkej Británii už niekoľko rokov Spolok inžinierov podporuje projekt WISE: pojazdný autobus s ukážkami techniky verbuje po mestách a po dedinách špeciálne dievčatá pre inžinierske povolania; keďže výsledky neuspokojujú, minister Jej Veličenstva pre vedy naštartoval v r. 1997 kampaň „Mystery of Vanishing Girls“ (Mystérium miznúcich dievčat) pod heslom „Budúcnosť britského priemyslu závisí od žien, práve tak ako kvalita života nás všetkých.“ Slávne školy ako MIT (Massachusetts Institute of Technology – USA) alebo ENS (Ecole normale supérieure – Francúzsko) sa previnilo bijú v prsia a hľadajú adeptky aj na tvrdé vedy, keď už ženy excelujú vo výučbe, medicíne a biológii.

Ženy v Európe bojovali sto rokov za právo učiť sa, t.j. „prijímať“ vedu; potom sto rokov za právo učiť, t.j. „prenášať“ vedu; teraz sme v tretej fáze, keď ide o to, či sú ženy schopné „tvoriť“ vedu (Christine Bénardová, ENS).

Časopis Nature uverejnil v r. 1997 štúdiu, podľa ktorej žena musí predložiť dvaapolkrát toľko vedeckej práce ako muž, aby dostala zamestnanie alebo grant na výskum.

V súčasnej krízovej situácii sa vyhliadky žien zhoršujú a rodičia i dievčatá myslia v prvom rade na zabezpečenie budúcnosti. Len málo ich pochopilo, aká je budúcnosť a vyhliadky vedeckých povolaní. Poradne pre maturantky im odporúčajú inžinierske a technické školy druhého stupňa, kým u chlapcov sa povzbudzuje pokus dostať sa za každú cenu na nejakú veľkú školu. Rodičia uvažujú:

„Načo vystavovať dievča takej ťažkej súťaži, keď ju po skončení školy aj tak čaká nezamestnanosť a keď takto možno prepasie možnosť vydať sa?“

Je to teda problém rovnováhy rodinného a profesionálneho života; jeho riešenie sa stáva problematickým a tým nadobúda na ostrosti.