Rastislav Škoda

Prečo ju nemajú všetky ženy na svete?

V januári 1999 podal francúzsky lekár Dr. Edouard Sakiz, endokrinológ a zanietený prívrženec pilulky RU 486, na príprave ktorej pracoval už pri jej objavení a ktorú potom podporoval počas celých 31 rokov svojej kariéry u firmy Roussel-Uclaf, žiadosť o jej pripustenie na farmaceutický trh v rámci celej Európskej únie a dá sa predpokladať, že ešte tohto roku bude táto sporná pilulka skutočne na celom európskom trhu.

Treba si to priať, aj keď zástupcovia katolíckej cirkvi už dávno proti nej protestujú svojimi známymi etickými argumentmi. Na Sakizovom postupe je neobyčajné to, že okrem pripustenia nového preparátu žiada, aby ho vlády jednotlivých členských štátov vyslovene podporovali, ako to urobila napr. francúzska socialistická vláda už pár mesiacov po nastúpení. Aj v Nemecku prejavila nová červeno-zelená koalícia sympatie k postupu na prerušenie tehotenstva, ku ktorému dosiaľ Nemky nemali prístup a práve to bola iskra pre obnovu diskusie o prípustnosti potratu. Kým prívrženci RU 486 vyzdvihujú tieto pilulky ako najšetrnejší prostriedok na prerušenie tehotenstva, jeho protivníci typu kolínskeho arcibiskupa a kardinála Meissnera (aj tak už známeho viacerými výrokmi, za ktoré by sa iní hanbili) vyslovujú obavy, že tento liek „pripravuje cestu na privatizáciu zabíjania nenarodených detí“.

Kontroverzie okolo RU 486 nie sú nové

Keď v roku 1982 profesor Etienne-Emile Baulieu predstavil vo francúzskej Akadémii vied výsledky klinickej štúdie tejto novej látky, zdalo sa, že to otvára cestu pre novú, priam revolučnú metódu potratu. Chemici a endokrinológovia farmaceutickej firmy Roussel-Uclaf pripravili túto látku už pred dvoma rokmi; volali ju najprv mifépriston a vo firme jej dali kód RU 38386; neskôr ho zjednodušili na RU 486 a toto označenie sa udomácnilo na celom svete. Pri klinických pokusoch v univerzitnej nemocnici v Ženeve došlo po aplikácii pilulky u siedmich žien k potratu v šiestom až ôsmom týždni tehotenstva.

Nikto z vedcov, ktorí tento liek pripravili, ani nikto z vedenia firmy Roussel-Uclaf by vtedy nebol pomyslel, že tieto pilulky vyvolajú jednu z najneuveriteľnejších bitiek farmaceutického priemyslu, rozplamenia diskusie o potrate a pomiešajú náboženské pocity, vládne právomoci, finančné záujmy a osobné ambície do uzla, ktorý zabrzdí ich víťazný postup gynekologickými ordináciami.

Nálada bola vtedy skôr euforická: z finančného hľadiska sa trh ukazoval veľmi sľubným. Medzinárodné organizácie odhadujú počet potratov na svete na 50 miliónov ročne, z toho polovica sa robí v rozvojových krajinách. Každý druhý potrat sa deje tajne. Viac ako 200 000 žien umiera ročne v priebehu alebo následkom tajného potratu, nehovoriac o ženách, ktoré na následky trpia dlhé roky. V roku 1982 uzatvára firma Roussel-Uclaf zmluvu o výrobe piluliek so Svetovou zdravotníckou organizáciou a o rok neskoršie podobnú zmluvu s Population Council (Populačná rada), nevládnou americkou organizáciou.

Bez odkladu sa začalo s rozšírenými klinickými pokusmi. Vo Francúzsku ich robili od r. 1982 v nemocnici Antoine-Béclére v Clamarte profesor René Frydman a doktor Joelle Brunerie-Kaufmann. RU 486 dáva všade dobré výsledky pri vyvolávaní potratu v skorom štádiu tehotenstva. Doktorka Elisabeth Aubény, prezidentka Združenia pre rozvoj núdzovej antikoncepcie, vysvetľuje: „RU 486 znamená prechod od chirurgického potratu k medikamentóznemu. Pre ženy to znamená revolúciu, lebo takto môžu ovládnuť svoj potrat a žiť si svoj život podľa svojho rytmu.“

Lekári sa však boja nehody, a vedľajšieho účinku. „Všetci s obavou očakávali nadmerné krvácanie“, pokračuje Dr. Aubény. „Nič takého. Až v roku 1991 došlo raz k srdcovej príhode, a to následkom prostaglandínu, podaného súčasne s RU 486. Od tých čias sa spolu s RU 486 zakaždým podáva cytotec a problémy sa nevyskytli.“

Následkom jednoduchosti aplikácie sa potratová pilulka stala okamžite trvalým a vypichnutým terčom útokov hnutí proti potratu. Najmä v USA už od polovice osemdesiatych rokov mobilizuje hnutie pro-life (pre život) všetku svoju energiu proti french pill (francúzska pilulka). RU 486 dostáva označenie death pill (pilulka smrti), ba dokonca aj ľudský pesticíd. Eleanor Smealová, prezidentka Feminist Majority Foundation (Nadácia ženskej väčšiny) usudzuje, že „ako bezpečná metóda skorého potratu predstavuje RU 486 pre extrémistov protipotratového hnutia nebezpečenstvo, že stratia svoje pole pôsobnosti.“ RU 486 sa totiž dá podať v ordinácii gynekológa a nemusia to byť špecializované kliniky, čo by veľmi obmedzilo možnosti teroru radikálnych oddielov hnutia pro life. To je aj téza knihy Lawrencea Ladera s veľavravným podtitulom „RU 486: Pilulka, ktorá by mohla ukončiť potratové vojny a prečo ju americké ženy nemajú.“

Roussel-Uclaf sa zbavuje svojho objavu

Francúzske hnutia proti potratu – napr. „SOS celkom maličkých“, „Boží mier“– sa pri svojich akciách opierajú o americké vzory a jednoducho ich kopírujú. Neskoršie sa do toho zamieša aj cirkev. 23. septembra 1988 dostal Roussel-Uclaf povolenie dať na francúzsky trh RU 486 s indikáciou úmyselné prerušenie tehotenstva pred 49. dňom vynechania menštruácie, načo parížsky arcibiskup kardinál Lustiger pohotovo odsúdil produkt a označil ho za „chemickú zbraň na zabitie plodu“. Proti výrobcovi sa rozpútala nevídaná kampaň manifestácií: pred riaditeľstvom firmy defilujú stovky protestujúcich s transparentmi, na tlačových konferenciách firmy sa vyvolávajú škandály, významným politikom sa posielajú hory protestujúcich listov a mnohým zodpovedným funkcionárom výhražné listy …

Viac ako dvadsať rokov po odhlasovaní zákona, povoľujúceho v odôvodnených prípadoch prerušenie tehotenstva, 26. októbra 1988, sa vtedajší socialistický minister solidarity, zdravia a sociálnej ochrany Claude Evin s úžasom dozvedá z rádia, že firma Roussel-Uclaf sa rozhodla predbežne zastaviť predaj potratovej pilulky vo Francúzsku i v cudzine. (Také isté je prekvapenie aj v Rio de Janeiro, kde sú na kongrese odborníci z celého sveta, medzi nimi aj Etienne-Emile Baulieu; dvetisíc ich podpísalo petíciu na podporu RU 486. Nasledovali celosvetové protesty lekárov a žien.) Za dva dni je zástupca prezidenta firmy Roussel-Uclaf predvolaný k ministrovi. Vysvetľuje, že jeho firma je predmetom neznesiteľných vonkajších nátlakov a najväčší odpor proti novému produktu vraj prichádza zo strany hlavného akcionára, ktorým je nemecká farmaceutická firma Hoechst. Minister, dnes poslanec, rozpráva: „Nemali sme vtedy nijakú inú možnosť ako prikázať mu, aby ihneď obnovil predaj.“ Uvažoval jednoducho: Pretože potrat je vo Francúzsku povolený, nech k nemu dochádza za najlepších možných podmienok.

28. októbra 1988 na poludnie bolo rozhodnutie uverejnené: „Keďže išlo o záujem verejného zdravotníctva, prikázal minister Claude Evin laboratóriám Roussel-Uclaf obnoviť distribúciu RU 486 a firma sa zaviazala, že to urobí.“ Od tých čias sa RU 486 distribuuje a predáva vo francúzskych strediskách plánovaného rodičovstva. V roku 1991 bolo povolené vo Veľkej Británii a o rok neskoršie aj vo Švédsku. Roussel-Uclaf odmietol jeho predaj v Číne pod zámienkou, že tam nie sú vyhovujúce hygienické pomery. Beijing účinnú molekulu jednoducho odkopíroval a tak tam už roky potratí asi 2 milióny žien ročne po aplikácii napodobneniny.

Je isté, že firme Roussel-Uclaf veľmi prekážal postoj jej hlavného akcionára, nemeckej firmy Hoechst, ktorej prezident Wolfgang Hilger, horlivý katolík, neváhal prejaviť svoj postoj, že RU 486 sa prieči jeho osobnej etike, ako aj etike jeho spoločnosti. Iste mu bolo nepríjemné, že každá takáto polemika oživuje spomienky na minulosť, na ktorú by nemecká firma rada zabudla. Bola súčasťou konglomerátu IG-Farben, ktorý vyrábal pre vyhladzovacie koncentračné tábory smrtný plyn Zyklon B. Protivníci RU 486 si nenechajú ujsť takú peknú príležitosť a vymýšľajú podobnosti.

V Spojených štátoch pohrozili, že budú bojkotovať všetky produkty týchto dvoch firiem, ktoré nemohli očakávať nijakú podporu zo strany vlády, keďže prezidenti George Bush aj Ronald Reagan boli zaťatí odporcovia potratu. Všemocný Úrad pre kontrolu potravín a liečiv dal 6. júna 1989 RU 486 dokonca na zoznam výrobkov, ktoré neslobodno dovážať do USA ani pre súkromné použitie. OMS síce uzavrela s Roussel-Uclaf zmluvu, no nikdy neprejavila záujem o spoluprácu na ďalšom rozvoji, čo je pochopiteľné: najviac peňazí na svoju činnosť dostáva z Washingtonu.

Pre firmu Roussel-Uclaf znamenal RU 486 čoraz viac ťažkostí. Predával sa síce vo Francúzsku, vo Veľkej Británii a vo Švédsku, ale obrat bol len okolo 18 miliónov FF ročne – kvapka v porovnaní s 34 miliardami celkového obratu. Príchod prezidenta Clintona do Bieleho domu síce signalizoval možnú zmenu politiky (r. 1997 USA zrušili zákaz dovozu RU 486 a dokonca ho odporúčali), ale Hoechst a Roussel-Uclaf robili všetko, aby sa produktu zbavili. V máji 1994 bezplatne postúpili všetky práva na výrobu a predaj RU 486 na americkom území nevládnej organizácii Population Council.

V decembri 1996 ohlásil Hoechst úmysel nasilu kúpiť Roussel-Uclaf a za tri mesiace táto firma prestala existovať. Vznikol nový farmaceutický gigant Hoechst-Marion-Roussel, ktorý sa mienil uviesť na trh novým prípravkom proti alergiám. Tu vstúpili na scénu bojovníci proti potratom a hrozili, že ak firma neprestane spolupracovať na RU 486, vyhlásia celoštátny bojkot nového antialergika. V máji 1997 sa Hoechst-Marion-Roussel bezplatne zriekol všetkých práv v súvislosti s mifépristonom a jeho derivátmi pre celý svet okrem územia USA v prospech Eduarda Sakiza, svojho bývalého zamestnanca a začas aj predsedu správnej rady, vtedy už na dôchodku; nijaká farmaceutická firma nemala o produkt záujem. Produkcia RU 486 sa okamžite zastavila. (Edouard Sakiz, „Le RU 486, principe actif socialement contesté [RU 486, aktívny princíp, sociálne spochybňovaný], Pour la Science, č. 241, Paris, november, 1997).

Dr. Sakiz založil vtedy vlastnú spoločnosť Exelgyn s kapitálom 250 000 FF. V septembri 1997 mu bývalé laboratóriá Roussel-Uclaf odovzdali všetky zásoby hotového výrobku.

Aká bola situácia v roku 1998? Najdôležitejšie bolo, že RU 486 neexistoval v USA. Population Council síce poveril jedno súkromné laboratórium, aby našlo výrobcu, ale ani pokus o výrobu v Maďarsku nemal úspech. Nepodarilo sa nájsť odvážlivca, ktorý by neustúpil pred hrozbami všestranného bojkotu a sankcií. A USA sú jediným štátom, kde by bola komercializácia takéhoto produktu rentabilná, keďže sa tam praktizuje ročne 1,4 milióna potratov u „solventných“ žien. (U.S. News and World Report, Washington, DC, 19. jan. 1998).

Zásoby preparátu, prevzaté od laboratórií Roussel-Uclaf, stačili na krytie potreby vo Francúzsku do jari 1999. Okrem toho mal Exelgyn od toho istého dodávateľa 57 kg mifépristonu, ktoré sa dajú transformovať na Mifégyne, ale problémy sú so spracovaním.

Nakoniec sa Dr. Sakiz rozhodol, že pre hrozby bojkotu bude uvažovať o postupnej čiastkovej výrobe: niekde na svetovom trhu nakúpi základnú účinnú substanciu a niekde ju nechá spracovať na mifépriston; v treťom laboratóriu sa vyrobia pilulky a produktu sa dá hotový komerčný vzhľad a štvrtý podnik preberie distribúciu a predaj. Z dôvodov diskrétnosti nemenoval podniky. Tento plán predložil vo februári 1998 francúzskemu Hnutiu pre plánovanie rodiny. Bol tam aj profesor Étienne-Emile Baulieu, ktorý vyslovil pochybnosti o schodnosti tejto cesty a v podstate neveril, že by Exelgyn bol vstave zabezpečiť výrobu RU 486, v dôsledku čoho hrozí v krátkom čase vyčerpanie zásob. Dodal, že má náhradný projekt, ale nemôže sa pustiť do jeho realizácie, lebo nemá právo využívať cudzie priemyselné vlastníctvo (patent). Preto navrhol, aby rozhodla francúzske vláda. Minister zdravotníctva a ministerka práce vydali krátko nato komuniké, že „…verejná správa sa zaväzuje, že urobí všetky opatrenia, aby sa zabezpečilo trvalé zásobovanie preparátom ako aj jeho sústavná výroba.“ (Le Monde, 8. marca 1998). Vzhľadom na aktívny postup Dr. Sakiza koncom roku 1998 možno uzatvárať, že má k dispozícii zaistenú výrobu a distribúciu pilulky RU 486 v dosiaľ nevídanom rozsahu.

Situácia sa však ďalej komplikuje. Na jednej strane sú práva priemyselného vlastníctva (patenty), predstavujúce základ súkromného podnikania. Na druhej strane obžaloba vyslovená prof. Étienne-Emile Baulieuom presahuje rámec osobnej hádky. Pri jeho intervencii pred fórom Hnutia pre plánovanie rodiny ho sprevádzal André Ulmann, tiež bývalý zamestnanec firmy Roussel-Uclaf, ktorý s ďalšími dvoma spolupracovníkmi založil súkromné laboratórium HRA-Pharma. Dr. Ulmann je nefrológ (špecialista na obličiek) a s UR 486 pracoval vyše desať rokov. Povedal: „Vo firme Roussel-Uclaf je viacero ľudí, ktorí pracovali na tomto preparáte a teraz nepovažujú za správne, že plody týchto snažení má brať len Dr. Sakiz.“ Neslobodno zabudnúť, že RU 486 má početné ďalšie indikácie, a to aj veľmi lukratívne, napr. vyvolanie pôrodu, rozšírenie krčku maternice a liečba niektorých foriem rakoviny mozgu. Nič z toho dosiaľ Roussel-Uclaf podrobnejšie neskúmal. To všetko treba robiť.

Zdráhavé sympatie časti nemeckých politikov pre Sakizovu požiadavku morálnej podpory využila katolícka cirkev na okamžitú obnovu diskusie o paragrafe 218, hoci v ňom niet ani zmienky o spôsobe prerušenia tehotenstva – či sa dosiahne mechanickým zásahom alebo použitím medikamentu.

Nie je pravda, čo tvrdia zástupcovia cirkvi, že RU 486 má byť voľne na trhu. Predpisy o prerušení tehotenstva, najmä povinnosť navštíviť pred potratom odbornú poradňu a potom lekársky dohľad v celom priebehu potratu, ostávajú nedotknuté. Ukazuje sa teda, že debata o RU 486 je zbytočná. Ak je prerušenie tehotenstva spoločensky prijateľné, musí sa spoločnosť postarať, aby bol k dispozícii aj najšetrnejší prostriedok na jeho uskutočnenie; je samozrejmé, že súčasne treba zabrániť jeho možnému zneužitiu.

Vo Francúzsku, Švédsku a Anglicku potratilo dosiaľ 500.000 žien za použitia pilulky RU 486. Tak ako tam, aj nemecké ženy budú musieť podstúpiť niekoľko lekárskych termínov. Najskôr za tri dni po predbežnom vyšetrení a návšteve poradne môže žena vyhľadať gynekológa. V jeho praxi sa jej pod dozorom podá prvá pilulka, obsahujúca antigestagén, ktorý pôsobí proti progesterónu, hormónu na ochranu tehotenstva a preruší zahniezdenie plodu. Za dva dni dostane pacientka – opäť pod lekárskym dozorom – druhú pilulku, prostaglandín, ktorý podporuje vylúčenie plodu. Zakľučujúce vyšetrenie má zabrániť možným komplikáciám; dochádza k nim len vo dvoch percentách všetkých prípadov.

Už dávno vyvinuli farmaceutické firmy preparáty, ktoré sú vraj ešte spoľahlivejšie a šetrnejšie ako RU 486; aj ich klinicky vyskúšali. Vzhľadom na diskusie okolo etiky potratu sa však neopovažujú požiadať o ich licenciu. Cenu platia ženy. Opakujem: 200.000 ich umiera na svete každý rok na následky (neodborného alebo nie najšetrnejšieho) prerušenia tehotenstva.

Pramene: Mich?le Aulagnon: „Tirs croisés contre la pilule abortive“ (Skrížená paľba proti potratovej pilulke), Le Monde diplomatique, apríl 1998, s. 27; Andreas Sentker, Die Zeit, 7. jan. 1999; a iné v internete.

Preložil Rastislav Škoda