Don Bacon

Trinásty dodatok k Ústave Spojených štátov, prijatý na konci občianskej vojny v roku 1865, zrušil otroctvo, ale súčasne výslovne pripustil väzeňské otroctvo a nedobrovoľné sluhovstvo. Ten dodatok znie:

„Ani otroctvo ani nedobrovoľné sluhovstvo nesmie existovať na území Spojených štátov ani nikde, kde platí jeho súdnictvo, s výnimkou trestu za zločin, na ktorý bol dotyčný právoplatne odsúdený.“

Spojené štáty majú menej ako 5 % obyvateľstva sveta a temer 25 % väzňov sveta. Sú Američania zločineckejší ako iné národy? Či existujú v USA popudy, ktoré im zabezpečujú pochybnú česť vedúceho postavenia v ohľade početnosti väzenskej populácie?

Práca väzňov má svoje korene v otroctve. Po Občianskej vojne rokov 1861-1865 bol zavedený systém „najímania väzňov“, aby sa pokračovalo v otrokárskej tradícii. Oslobodení otroci boli obžalovaní, že nesplnili svoje povinnosti ako nájomcovia pôdy (obrábali ju za časť úrody), alebo za drobné krádeže – ktoré sa takmer nikdy nedokázali – a potom „boli najatí“ na zber bavlny, prácu v baniach alebo stavbu železníc.

V tejto tradícii sa pokračuje. Štát potrebuje spôsob na naplnenie väzníc, ktoré sú prameňmi lacnej práce. Samozrejme tu môže byť nápomocný systém trestného zákonodarstva, a to aj je. Gerry Spence, chýrny kriminalista, píše vo svojej knihe Od slobody k otroctvu (From Freedom to Slavery): „Zistil som, že prisluhovači zákona – špeciálni agenti FBI – sú muži, ktorí sú dokázateľne nielen schopní, ale aj ochotní vyrábať či zatajiť rozhodujúce dôkazy, ba dokonca aj zmeniť pravidlá rozhodujúce o živote a smrti, ak to pri trestnom stíhaní obvineného vedie k cieľu .“

Dobre, ale našim sudcom záleží na spravodlivosti; či nie? Spence: „Hovorí sa, že naši sudcovia majú ústavné povinnosti a zabezpečujú rovnakú spravodlivosť pre všetkých. Aj to je len mýtus. Úlohou zákona nie je poskytovať spravodlivosť či zachovať slobodu. Zákon má za úlohu zachovať pri moci tých, čo majú moc.“

Autority príslušné pre uplatňovanie zákonov to nerobia všetko samy. V prvom rade majú na pomoc zložité zákony. V tomto ohľade je poučný pohľad na štát Kaliforniu.

Kalifornský väzenský systém

je tretí najväčší trestný systém v našom štáte; stojí ročne 5,7 miliardy dolárov a poskytuje ubytovanie 170 000 väzňom. Od roku 1980 sa počet väzníc v Kalifornii strojnásobil, keďže aj počet väzňov sa neobyčajne zvýšil. Keď sa ozvali kontroverzie o ich zlom hospodárení a o zneužívaní ich chovancov, dostal sa kalifornský väzenský systém do svetla verejnej kritiky.

Čo viedlo k tomu, že väzenia sa stali v Kalifornii prudko rastúcim priemyslom? Prestali Kalifornčania naraz dbať na zákony? Netreba nám ísť ďalej ako pozrieť sa na stav CCPOA, Združenia kalifornských väzenských dozorcov. „Veľmi ma znepokojuje moc, ktorú má tento zväz väzenských dozorcov vo vnútri našich väzníc, v zákonodarných kruhoch a v guvernérovom úrade. Mala by znepokojovať každého občana,“ povedala Judith Tannenbaumová, bývalá učiteľka angličtiny v Štátnej väznici San Quentin (Chýrne veľké väzenie na sever od San Francisca, kde sa kedysi popravovalo kyanidom v plynovej komore. Hoci mnohé mestá v tejto oblasti majú mená po svätých, toto je na pamäť Quentina, bojovníka indiánskeho kmeňa pobrežných Miwokov – pozn. prekl.)

CCPOA je najväčší prispievateľ na politické kampane v Kalifornii. Dáva dvakrát toľko ako Kalifornské združenie učiteľov, hoci má len desatinu jeho členstva. V roku 1998 dalo vyše dva milióny USD guvernérovi Grayovi Davisovi, 763 000 USD masmédiám a vyše 100 000 USD na podporu návrhu číslo184, týkajúceho sa zákona o troch opakovaniach. Tento zákon predpisuje dvojnásobný normálny trest pri druhom opakovaní prečinu/zločinu a najmenej trojnásobný normálny trest alebo 25 rokov (to, čo je viac) pri treťom opakovaní. CCPOA má osobitný záujem na tom, aby čím viac Kalifornčanov bolo zatvorených na čím dlhší čas.

Zväz kalifornských väzenských dozorcov sa rozrástol z bezvýznamnej skupinky s 2 500 členmi v r. 1978 na mocný voj s 31 000 členmi, ktorí platia ročne 21,9 milióna USD členských príspevkov v r. 2008. Zamestnáva 91 osôb vrátane 20 právnikov na plný úväzok, päť lobistov a celý tým poradcov pre styk s verejnosťou. Hlavný stan má k dispozícii 62 000 štvorcových stôp (asi 5 700 m2) kancelárskeho priestoru. Štátny úrad pre hľadanie dozorcov väzňov sa hrdí tvrdením, že toto zamestnanie je v Kalifornii najvyhľadávanejšie, a to z dobrých dôvodov: „Okrem vysokého platu majú naši spolupracovníci zabezpečený dôchodok, ktorý sa dá nájsť len v súkromnom sektore.“

Kalifornské väznice riadi agentúra, ktorá má 60 000 zamestnancov, z toho je 30 000 dozorcov. Štvrtý šéf kalifornských väzníc, Jim Tilton, odchádza do dôchodku skôr, ako je zvykom pri postavení, o ktorom sa hovorí, že je v rámci administratívy z najťažších. Takže prečo si guvernérom Schwarzeneggerom na tento post s ročným platom 225 000 USD novo menovaný Matt Cate myslí, že sa do toho môže pustiť po svojom a hovorí: „Toto poslanie vyhovuje môjmu srdečnému prianiu; verejná bezpečnosť bola vždy cieľom mojej kariéry, pretože mi na nej veľmi záleží.“

Kalifornia prežíva finančnú krízu a na jej riešenie navrhuje guvernér Schwarzenegger predčasne prepustiť asi 22 000 väzňov a zrušiť 4 500 miest dozorcov, čo by znížilo ročné výdavky o 400 miliónov USD. Zväzu dozorcov sa to samozrejme nepáči a v spolupráci s organizáciami postihnutých proti tomu protestuje. Medzitým vyvoláva preplnenie väzníc násilnosti. Útok nožom na štyroch dozorcov v jednej preplnenej väznici a rasovo podnietená ruvačka v inej sú typy násilností, ktoré už roky znepokojujú dozorcov, obhájcov väzňov aj Schwarzeneggera

Čo robiť so všetkými týmito väzňami?

Je ich v USA vyše dvoch miliónov – väčšinou sú čierni a Hispánci. Riešenie: Pracujú pre rozličné priemyselné odvetvia za mizerný groš. Pre magnátov, ktorí investujú do väzenských podnikov, je to ako nájsť hrniec zlata: Nemusia mať starosti so štrajkami, s platením poistenia pre prípad nezamestnanosti, s dovolenkami, ani s nadčasmi a náhradným voľnom. Všetci väzni pracujú na plný úväzok, nikdy neprídu do práce neskoro a nechýbajú z rodinných dôvodov. Ak sa im nepáči 25 centov na hodinu a odmietnu pracovať, idú do samotky.

Súkromné podniky začali využívať väzenskú prácu v sedemdesiatych rokoch minulého storočia; dnes ich je 135. Microsoft, McDonalds, TWA, IBM, Victoria’s Secret, AT&T a Toys?Us sú len niektoré, čo používajú väzňov na lacnú výrobu tovarov alebo poskytovanie služieb. Hoci výška mzdy sa líši od štátu k štátu, zásadne platí, že väčšina peňazí, ktoré podniky platia, ide do vrecka štátu, kde je previnilec vo väzení.

V Kalifornii dostávajú väzni síce „minimálnu mzdu“, ale štát z nej berie 80 % na /náhradu svojich výdavkov, protidrogové kampane, pre organizácie práv obetí a zverenecké fondy väzňov.

Štát Colorado využíva prácu väzňov na všetko od poľnohospodárstva (rybolov, mliečna farma, zber hrozna) cez stolárstvo až po hasičov. Coloradskí zákonodarcovia nedávno odhlasovali najrestriktívnejšie imigračné zákony – po masívnej mobilizácii za práva prisťahovalcov. Nové zákony vyvolali nedostatok robotníkov a na poliach sa ničila úroda. Coloradskí farmári vyriešili krízu vynájdením ešte vykorisťovanejšej pracovnej sily ako boli migranti – kolony väzňov „na reťaziach“. A tak bolo treba a stále treba ešte viac väzňov.

Komplex väzenského priemyslu je jedným z najrýchlejšie rastúcich priemyselných odvetví v USA a jeho investori pôsobia na wallstreetskej burze. Majú svoje trhové výstavy, konvencie, webové stránky, katalógy pre zásielkový predaj. Majú reklamné agentúry, staviteľské firmy, kancelárie architektov, investičné banky na Wall Streete, inštalatérske firmy a ozbrojené ochranky. Vyrábajú čalúnené cely pre duševne chorých v dizajnérskych farbách.

Federfálny väzenský priemysel produkuje 100 % všetkých vojenských prilieb, nábojových opaskov a nepriestrelných viest, identifkačných štítkov, košiel, nohavíc, stanov, brašien a poľných fliaš. V rámci vojnových materiálov vyrábajú väzni 98 % rozličných technických zariadení, 93 % farieb a štetcov, 92 % šporákov, 46 % balistických ochranných viest, 36 % bezpečnostných zariadení pre budovy, 30 % sluchátiek a mikrofónov a 21 % kancelárskeho nábytku. Väzni robia súčiastky pre lietadlá, prístroje pre lekárske ordinácie a iné veci; cvičia dokonca vodiace psy pe slepcov.

Súkromné väznice

Bude dobre, ak opustíme tieto štátne väznice a povieme si niečo o súkromných väzniciach. Medzi rokmi 1987 a 2004 sa počet väzňov v súkrommných väzniciach zvýšil o viac ako 3 000 percent; stúpol z 3 122 na 98 700.

Dve spoločnosti ovládajú väzenský priemysel orientovaný na zisk – Nápravná korporácia Ameriky (Corrections Corporation of America, CCA) a GEO Group, donedávna známa ako Wackenhut; delia si 75 % súkromného väzenského trhu. Najlepšie platiaca súkromná väznica je CCA v Tennessee, kde väzni dostávajú 50 centov za hodinu „vysoko odborného výkonu“.

Privatizácia väzníc je spojená s problémom, že takéto zariadenia v rukách súkromníkov potrebujú trvalý príliv nových ľudí, ak sa má zisk dlhodobo udržať na plánovanej úrovni. Väzenské spoločnosti sa snažia o politický vplyv tým, že tisícmi dolárov podporujú politické kampane. Ich lobisti podporujú prísne trestné zákonodarstvo, ktoré zabezpečuje rast potreby väzenského priestoru, vysoké minimálne tresty, doživotie za tri opakovania a tresty pre mladistvých ako pre dospelých.

Sme tam, kde sme začali: súkromné spoločnosti robia to isté, čo robí Kalifornský zväz väzenských dozorcov: podporuje dodávky stále viac väzňov do stále početnejších väzníc a odsúdených na čím ďalej tým dlhšie väzenie.

Tak sme na tom takto: pri štvrtine počtu obyvateľov Číny máme o 500 000 väzňov viac ako Čína a mnohí z našich väzňov ťažko pracujú. Mnohí americkí občania sú podrobení dlhodobému nedobrovoľnému sluhovstvu, nútenej práci pomocou donucovacích zákonov a v dôsledku zložitých zákonov, ktoré vynucuje odborový zväz dozorcov v spolupráci so súkromnými väzenskými spoločnosťami. A všetko je vraj v súlade s ústavou.

*  *  *

Don Bacon je penzionovaný armádny dôstojník; pred rokmi založil Spoločnosť Smedleya Butlera, ktorý ako generál povedal: „Vojna je podvod“.

*  *  *

Prameň: Don Bacon, Slavery and Involuntary Servitude –

www.lewrockwell.com/orig9/bacon1.html – 3. mája 2008.

Preložil Rastislav Škoda