Lynne Osmanová Elkinová

Lynne Osmanová Elkinová, profesorka biológie na kalifornskej univerzite v Haywarde, tvrdí, že aktuálna oficiálna historiografia objavu dvojitej skrutkovice DNA sa nechová čestne k Rosalind Franklinovej. V marci 2003 uverejnila dlhý článok vo Physics Today a poskytla interview Nova.online, kde zdôrazňuje význačnú rolu Rosalind Franklinovej pri jednom z najväčších objavov 20. storočia. Jej difrakčné foto č. 51 má byť v každej učebnici biológie.

NOVA: Ako sa Franklinová priblížila k rozlúšteniu problému štruktúry DNA?

Elkinová: Bola mu veľmi blízko. Poznala parametre špirálovej kostry, uvažovala o dvoch formách DNA a o tom, že forma A je antiparalelná; nebolo by jej trvalo dlho a bola by prišla aj na myšlienku, že aj forma B je antiparalelná.

Iná vec je párovanie báz, čo bola Watsonova brilantná idea, na ktorú ho priviedla chemická informácia od Jerry Honahueho. Ale ak sa pozriete do Franklinovej poznámok, vidíte, že si bola dobre vedomá významu vodíkových väzieb, rozdielu medzi enolovými a ketónovými formami, Chargaffovho pomeru a Donahueho výsledkov.

NOVA: Keby Watson a Crick neboli dostali jej Wilkinsom fotokopírované dáta  (všetci štyria pracovali na tom istom ústave, na Kings’College v Londýne) – za ako dlho by na to bola prišla?

Elkinová: Crick raz povedal, že by jej to bolo trvalo tri mesiace. Bez jej dát Watson a Crick nemohli vymyslieť svoj obraz štruktúry DNA. Mali spomenúť jej informáciu a nebola by vymazaná z histórie.

NOVA: Čo pochopil Watson z fotky č. 51 okrem toho, že X znamená špirálu?

Elkinová: V tom čase nevedel Watson interpretovať difrakčný obrázok – o meraniach nemal ani predstavu. Pozval Wilkinsa na obed a ťahal z neho rozumy. Wilkins mu všetko vysvetľoval.

NOVA: Pochopil Watson z fotky č. 51, že cukro-fosfátové skupiny sa viažu zvonka?

Elkinová: Nie. V chémii boli obidvaja slabí. Pre Franklinovú to bola samozrejmosť a dokonca aj študent Bruce Fraser sa takto pokúšal zostaviť model. Až keď Wilkins povedal „Viete, Rosalind povedala, že to má byť zvonka“, a keď Crick uvidel Franklinovej MRC-report, kde boli aj vzdialenosti medzi fosfátmi, umiestnili fosfáty zvonku.

NOVA: Takže je otázka, či by nebola dostala Nobelovu cenu s Watsonom a Crickom Franklinová miesto Wilkinsa.

Elkinová: Som istá, že by ju bola mala dostať. Vlani som Americkej spoločnosti pre napredovanie vedy navrhla, že by sa malo hovoriť o Watson-Crick-Franklinovej skrutkovici ako modeli štruktúry DNA. Ak kladie komitét Nobelovej ceny dôraz na otca myšlienky, je to v tomto prípade Wilkins.  Aj Watson raz s nevôľou priznal, že Franklinová by si bola cenu zaslúžila, no zomrela ako 37-ročná päť rokov pred jej udelením na rakovinu vaječníkov.

Dnes vieme, že Watson a Crick hádali. Mali brilantnú intuíciu, ale nimi navrhovaná štruktúra mala chyby, ktoré napravil Wilkins. Franklinová nemala intuíciu ako Crick – takú malo v tom čase málo ľudí na svete, hádam len Linus Pauling.

Prameň: Lynne Osman Elkin, „Defending Franklin’s Legacy“, http://www.pbs.org/wgbh/nova/photo51/elkin.html