Opäť sa raz, a opäť v čase pred voľbami, objavila „akoby náhodou“ požiadavka odluky cirkvi od štátu. Bolo to spojené s prezentovaním výsledkov online prieskumu agentúry NMS Market Research Slovakia, vykonanom na vzorke 1000 respondentov. Podľa tohto prieskumu s odlukou cirkvi od štátu súhlasí 61 % respondentov a len 19 % z nich podporuje zachovanie súčasného modelu financovania cirkví a náboženských spoločností. K výsledkom tohto „náhodného“ výskumu sa z politických subjektov prihlásila len strana Sloboda a solidarita, osobitne jej „expert“ na túto tému, bývalý poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Miroslav Žiak.

Na prezentáciu tejto témy úplne prirodzene reagovali aj v cirkevnej tlači a médiách, pričom tón reakcie určil článok Antona Ziolkovského, bývalého hovorcu katolíckej Konferencie biskupov Slovenska na internetovej stránke Postoj, 15. marca 2023. Už samotný podnadpis článku o odluke cirkvi od štátu – O čom sa vlastne bavíme? A nevykopávame náhodou otvorené dvere? charakterizuje obsah reakcie. Dnes sa budeme venovať prvej časti jeho argumentácie.

Od kedy žiadame odluku cirkvi od štátu?

Na úvod si pripomeňme skutočnosť, že požiadavka odluky cirkvi od štátu sa v našich dejinách cyklicky vynára z historického prepadliska nenaplnených politických túžob a princípov. Logicky sa to stáva najmä v časoch spoločenských zlomov, keď sa kriticky prehodnocuje existujúca spoločenská situácia i prax, a v tom aj úloha i pôsobenie cirkvi(í).

Preto nie je náhodou, že POŽIADAVKA ODLUKY CIRKVI OD ŠTÁTU sa objavila VO WASHINGTONSKEJ DEKLARÁCII (18. októbra 1918) – pri vzniku Československej republiky ako reakcia na úlohu a postavenie katolíckej cirkvi v Rakúsko-Uhorsku), vo VIANOČNEJ DOHODE (podpísanej pred Vianocami 1943) – pri vzniku Slovenskej národnej rady ako reakcia na úlohu a postavenie katolíckej cirkvi vo vojnovej Slovenskej republike), ale aj v PETÍCII MORAVSKÝCH KATOLÍKOV (29. novembra 1987), ktorú podpísalo len na Slovensku 291 284 obyvateľov – ako 1. požiadavku z celkovo 31 požiadaviek v reakcii na úlohu a postavenie katolíckej cirkvi v socialistickom Československu. Napokon požiadavka odluky bola z rovnakých dôvodov zahrnutá aj v PROGRAMOVOM VYHLÁSENÍ VEREJNOSTI PROTI NÁSILIU a Koordinačného výboru slovenských vysokoškolákov (25. novembra 1989) uvedená ako siedma z 12 požiadaviek. A ako jediná NEBOLA doteraz NAPLNENÁ…

Legitímne, ale nespravodlivo

Anton Ziolkovský to s odlukou cirkvi od štátu má vyriešené. Prvej časti článku predchádza veľký podnadpis: Finančná odluka je už realitou. Bývalý hovorca k tomu uvádza nasledovné argumenty: „Zákon (o financovaní cirkví z roku 2019) sa volá Zákon o finančnej podpore cirkví. Preto štát cirkvi neplatí, len im prispieva na ich činnosť. Čo je úplne spravodlivé a legitímne, ak na tom jestvuje politická a spoločenská dohoda“.

V tomto má pán bývalý hovorca konferencie biskupov pravdu. Ak to bola spoločenská dohoda. Len zabudol povedať, že zákon z roku 2019 prvý krát nielen, že zaviedol NÁROKOVATEĽNOSŤ (a teda aj jeho vymáhateľnosť!) PRÍSPEVKU od štátu, ale zavedením výpočtového vzorca určuje AJ JEHO VÝŠKU A KAŽDOROČNÝ NÁRAST.

Rovnako zabudol uviesť, že ZÁKON BOL PRIJATÝ kabinetne, BEZ celospoločenskej DISKUSIE S OBYVATEĽMI nášho štátu. Spoločenská dohoda na tomto riešení určite neexistovala. Podľa výskumu Sociologického ústavu SAV bolo v roku 2014 za financovanie cirkví zo štátneho rozpočtu len 27,5 % účastníkov výskumu. V roku 2023 je to už len 19 %. Aká teda bola či je na súčasnom spôsobe financovania cirkví SPOLOČENSKÁ DOHODA? ŽIADNA! Bola a JE TO len POLITICKÁ DOHODA niektorých politikov a niektorých cirkví, BEZ OBYVATEĽOV republiky, uzavretá za ich chrbtami a bez ohľadu na ich názor. A TO NIE JE vôbec SPRAVODLIVÉ, horko-ťažko legitímne…

Menej za viac peňazí

Podľa výsledkov sčítania obyvateľov za roky 2001 až 2021 – teda za dvadsať rokov – poklesol počet veriacich cirkví poberajúcich príspevok štátu o 18,58 % (u Rímskokatolíckej cirkvi ide o pokles o 18,06 %, u Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania o 23,05 %), čo v absolútnej rovine predstavuje pokles až o 832 633 veriacich (v absolútnej rovine sa o to „zaslúžila“ Rímskokatolícka cirkev poklesom o 669 609 veriacich, Evanjelická cirkev a. v. poklesom o 85 951 veriacich a Reformovaná kresťanská cirkev poklesom o 24 464 veriacich).

Na druhej strane príspevok štátu pre cirkvi za ostatných 20 rokov vzrástol o 300 %, z 17 247 793 € v roku 2000 na 51 694 671 v roku 2021. Mimochodom v roku 2023 príspevok pre cirkvi vzrástol až na 57 500621 €, ako sme podrobne rozobrali v článku vo februári tohto roka. A stále to nie je dosť…

Takže si to zopakujme stručne, jasne a zrozumiteľne: Za dvadsať rokov CIRKVI majú MENEJ VERIACICH O 18,58 %, ale PRÍSPEVOK ŠTÁTU VYŠŠÍ O 300 %! Toto je dôsledok spomínanej politickej dohody. Ktovie ako to posudzuje Útvar Peniaze za hodnoty Ministerstva financií Slovenskej republiky…

Poklesol nielen počet veriacich, ale za roky 1990 až 2020 podľa cirkevnej štatistiky významne klesol aj počet cirkevne krstených detí zo všetkých živonarodených detí na 68 % v roku 2020, počet cirkevných sobášov poklesol za rovnaké obdobie na 45 % zo všetkých sobášov. Je pravdou, že na týchto výsledkoch určite zohrala svoju úlohu aj situácia okolo Covidu-19, avšak celkový 30-ročný trend je jednoznačný – preukazuje sa DLHODOBÝ POKLES POČTU základných CIRKEVNÝCH OBRADOV.

Stúpa len počet kňazov. Tých bolo v roku 2021 aj napriek niekoľkoročnému poklesu (od roku 2015) 4 955. Je to veľa či málo? Asi najobjektívnejším kritériom je porovnanie. Podľa oficiálnej Vatikánskej ročenky vo svete na jedného katolíckeho duchovného v roku 2019 pripadalo 3 245 veriacich. V Európe to bolo 1 697. Na Slovensku v roku 2021 podľa celkového počtu duchovných všetkých 18 cirkví uvádzaných ministerstvom kultúry (4 955) a počtom veriacich všetkých 18 registrovaných cirkví podľa sčítania obyvateľov 2021 pripadá na 1 kňaza len/až(?) 744 veriacich.

Otázka však znie: Prečo to platíme my všetci, veriaci i my sekulárni občania („neveriaci“)? Nebolo by racionálnejšie zvážiť opodstatnenosť počtu kňazov v pomere k priemeru vo svete či Európe? Alebo to porovnať s tým, čo štát dáva sekulárnym občanom.

Platíme, platíme a platíme…

My všetci totiž platíme/prispievame ročne sumou viac ako 250 miliónov eur na:

• Náklady na platy duchovných a činnosť cirkevných ústredí
• Náklady na platy a činnosť Konferencie katolíckych biskupov Slovenska
• Náklady na platy a činnosť Konferencie vyšších predstavených mužských a ženských reholí
• Náklady na platy a činnosť Ekumenickej rady Cirkví
• Náklady na platy a činnosť katolíckeho Ordinariátu ozbrojených síl a ozbrojených zborov Slovenskej republiky
• Náklady na platy a činnosť ústredia ekumenickej pastoračnej služby ozbrojených síl a ozbrojených zborov Slovenskej republiky
• Náklady na platy a činnosť vojenských kaplánov
• Náklady na platy a činnosť väzenských kaplánov
• Náklady na platy a činnosť nemocničných kaplánov
• Náklady na platy a činnosť kaplánov u Hasičského záchranného zboru, Horskej služby a Finančnej správy
• Náklady na platy a činnosť ústredí Katolíckej charity, ústredí Evanjelickej a Reformovanej diakonie
• Náklady na platy a činnosť učiteľov Náboženskej výchovy na základných a stredných školách
• Náklady na cirkevné školstvo, materské, základné, stredné i dve katolícke univerzity
• Náklady na štúdium a prípravu duchovných všetkých cirkví a teologické fakulty
• Náklady na výrobu, vysielanie a redakcie náboženských programov v rozhlase a televízii (RTVS)
• Náklady na prevádzku cirkevných nemocníc a zariadení
• Náklady na prevádzku cirkevných sociálnych ústavov a zariadení…

Finančná odluka cirkví od štátu je potrebná

Podľa tohto výpočtu príspevkov zo strany štátu je zrejmé, že ŠTÁT z peňazí všetkých svojich občanov ŠTEDRO PRISPIEVA NA AKTIVITY CIRKVÍ v školstve, zdravotníctve, sociálnej oblasti, kultúre, médiách a pod. Presne v súlade so znením Základnej (s katolíckymi cirkvami) i Prezidentskej (s ostatnými 12 cirkvami) zmluvy. Prispieva však len 14 cirkvám z 18-tich registrovaných. A podľa zákona, ktorý je vo svojej podstate nespravodlivý, netransparentný a nesolidárny.

Nikto nevysvetlil z čoho vyplýva povinnosť štátu prispievať okrem toho aj na činnosť a platy ústredí cirkví, ordinariátu, charity, diakonie, platy duchovných, dôchodky rehoľníkov? Po tomto výpočte TVRDIŤ, že FINANČNÁ ODLUKA JE už REALITOU, JE len UKÁŽKOU neznalosti veci alebo ukážkou VEDOMEJ MYSTIFIKÁCIE reality. A to už radšej ani nekladieme otázku či je štát na Slovensku rovnako štedrý aj voči sekulárnym občanom a ich organizáciám?

Aby sme mohli hovoriť o realite finančnej odluky cirkví od štátu, museli by sme všetci prijať názor riaditeľa Cirkvi Ježiša Krista, svätých neskorších dní na Slovensku (tzv. Mormoni) Roberta Hansa van Dalen, ktorý Spoločnosti Prometheus v roku 2019 napísal: „Dokonca aj v krajinách ako Slovensko, kde je bežná štátna finančná podpora cirkvi, naša cirkev nepožaduje a nebude akceptovať takúto podporu. Cirkev je úplne sebestačná a neverí, že je vhodné požadovať od daňových poplatníkov iných náboženstiev, alebo daňových poplatníkov bez viery, aby podporovali činnosť cirkvi. Cirkev je financovaná dobrovoľnými darmi jej členov … Aj keď veríme, že je správne, aby cirkev udržiavala produktívny a pozitívny pracovný vzťah so štátnymi a miestnymi úradmi a s inými cirkvami, veríme a podporujeme aj koncepciu sebestačnosti a finančnej nezávislosti cirkvi od štátu.”

 

Titulná fotografia: Spoločnosť Prometheus © 2023