Gary North

Nikto nechce skončiť ako Terri Schiavová: na hadičke. No ak sa tomu má predísť, vyžaduje to osobitné opatrenia. Pochybujem, že ich už niektorý čitateľ urobil – ani ja som ich ešte neurobil. Ale mám to v úmysle. Naozaj, a to skoro.

Ktoré opatrenia treba urobiť

Po prvé, určite si, koľko je vám váš život hoden. Ak to neviete povedať vy sám, nečakajte, že to bude vedieť povedať za vás niekto druhý.

Po druhé, rozhodnite sa, ako dlho považujete za rozumné byť na hadičke. Týždeň? Dva týždne? Mesiac? Boli prípady, že sa pacienti prebrali z kómy po desaťročí. V roku 1999 sa na Vianoce prebrala Patti White Bull zo Santa Fé po 16 rokoch, v roku 2003 Terry Wallis z Mountain View po 19 rokoch.

Po tretie, určite, kto to má všetko financovať, ak upadnete do kómy. Súkromná poisťovňa, štát (daňovníci), lekár, ktorý sa dopustil odbornej chyby, či vaši príbuzní, prípadne z dedičstva?

Po štvrté, určite, ako si predstavujete splnenie svojej vôle. Ak písomne stanovíte, že pripúšťate len tri týždne vyživovacej hadičky a potom ju treba odstrániť, pripustí to nemocnica? Vytiahnu hadičky a pošlú vás domov? Čo, ak budú vaši príbuzní nejednotní? Čo, ak ich časť pohrozí, že zažaluje nemocnicu, ak odstráni hadičky? Bude lepšie špecifikovať, aké výdavky pripúšťate za výživu hadičkou a či vylučujete financovanie niekým tretím. Keď sa dosiahne táto hranica, budete mať nemocnicu na svojej strane a skoro zaznie jej „Vytiahnite hadičku!“

Po piate, čo, ak sa minú súkromné prostriedky? Zaskočí automaticky poisťovňa alebo štát?

Po šieste, čo, ak sa minú aj prostriedky poisťovne? Nechá tá vytiahnuť hadičky bez dlhého uvažovania??

To všetko sú dôležité momenty. No skoro nikto na ne nemyslí, skoro nikto nerobí v tomto ohľade nijaké opatrenia: Každoročne umierajú milióny ľudí bez akéhokoľvek závetu. No kto neurobí jednoduchý závet, ten ťažko spíše svoje podrobné priania ohľadom vyživovacej hadičky. Ako je to s vami?

Vytiahnutie hadičky

Listy, ktoré som čítal o prípade pani Schiavovej, vyjadrujú najrozličnejšie mienky: nechajte ju umrieť, nechajte ju žiť, to je vec jej manžela, to má rozhodnúť štát, to má rozhodnúť jej rodina – dohoda sa zdá nemožná.

A nevyzerá to na dohodu ani v blízkej budúcnosti.

Všeobecná nezhoda je príležitosť pre štát. Legalizovaná eutanázia je ako legalizovaný potrat. Kde vidí štát možnosť znížiť si výdavky, znižuje ich.

Daňovníci, naopak, nie sú spravidla naklonení akceptovať znižovanie výdavkov. Miesto toho trvajú  na tom, aby sa im služby, ktoré sú pre nich k dispozícii za oveľa menej, ako je trhová cena, neodmietali. Ani vtedy, keď to pre iné skupiny znamená vytiahnutie vyživovacích hadičiek.

Jedna po druhej sa nakoniec vytiahnu všetky hadičky –  okrem platov štátnych dozorcov nad ich vyťahovaním. Deň, keď sa aj tieto vytiahnu, bude Dňom slobodného človeka.

Dilema technológie

Nikto sa necítil vinný v roku 1900, keď stará mama umrela vo veku 86 rokov na pneumóniu. V roku 1900 tak umierali milióny ľudí. Tomu sa nedalo predísť. Vina sa objavila vtedy, keď zázračné lieky umožnili dať starej mame druhý dych.

Technologický imperatív hovorí: „Ak sa niečo dá urobiť, musí sa to urobiť!“ Medicínsky technologický imperatív vraví: „Ak ho možno zachrániť, musí byť zachránený!“ Medicínska technológia veľmi zvýšila úroveň viny.

Technológia však nie je zadarmo. Niekto musí platiť. Kto? Sami nemôžeme rozhodnúť ako štát. Preto je národ v prípade pani Schiavovej rozdelený. Ide tu o život a smrť. Treba to vyriešiť právnicky. Bude z toho právny precedens.

Ak hovoríme ekonomicky alebo technologicky, pani Schiavová nemusí umrieť v blízkej budúcnosti. Ale ak bude žiť, môže sa vyskytnúť celý rad právnických otázok, týkajúich sa napríklad rozvodu a nového manželstva.

Zdá sa, že existuje právny precedens, v zmysle ktorého platí, že ak si tretia nezainteresovaná strana praje vytiahnuť hadičku z právnych alebo hospodárskych dôvodov, bude sa jej prianie rešpektovať bez ohľadu na vôľu iných platiť.

Neznáme a prakticky nedokázateľné sú priania pani Schiavovej z čias, keď právne zavážili. Vie sa o nich len z počutia. To sa nedá povedať o našich dnešných prianiach.

Väčšina z nás dnes vraví: „Pošlite ma domov za (xx) týždňov,“ ale to je irelevantné. Ak upadneme do kómy, bude to, čo dnes hovoríme, právnicky irelevantné, bude to len údaj „z počutia“. Preto to treba napísať a notársky overiť. Tomu, čo bude plniť naše priania, musíme zaistiť väčšiu moc, ako má štátny zástupca. Nesmie to byť manželka.

Problémom je vina. „Chcem, aby mal /mala najlepšiu možnú opateru.“  Ale kľúčová otázka znie: Za akú cenu? A potom: Kto bude platiť?

Ak nechcete svojich dedičov pripraviť o dedičstvo, odpovedzte na druhú otázku tak, aby sa nikto necítil povinný platiť viac, ako by ste vy boli ochotný platiť dnes.

Záver

Oveľa viac ľudí vyslovuje svoje názory o tom, čo treba robiť s pani Schiavovou, ako zanecháva písomné inštrukcie pre vlastný prípad, aby sa vyhli situácii pani Schiavovej. Mienky sú lacné – činy nie.

Nech máte akýkoľvek názor, zanechajte notársky overené inštrukcie osobe, na ktorú prenášate moc právneho zástupcu. Ak si myslíte, že prípad ako Terri Schiavovej treba riešiť osobitným spôsobom, zabezpečte písomný dôkaz o vašich názoroch na svoju budúcnosť pre toho, kto o nej má za vás rozhodovať.

Nakoniec nezaškodí citácia z apokryfického evanjelia:

„Ale pozor! Toto slovo musíte nielen počúvať, ale aj podľa neho konať. Ak niekto Božie slovo iba počúva, ale nespráva sa podľa toho, čo počuje, podobá sa človeku, ktorý sa pozrie na seba do zrkadla, ale potom sa obráti, a hneď zabudne, ako vyzerá. Ale kto sa pozorne zahľadí do Božieho zákona a pochopí, že ho Boh nechce spútať, ale oslobodiť, nezostane len zábudlivým poslucháčom, ale nabáda ho to k činom, ktoré mu prinesú radosť a šťastie.“ (Jakub, 2, 22 – preklad podľa International Bible Society v internete).

Gary North, autor knihy Mises o peniazoch, je jeden z najkonzervatívnejších autorov USA;

Prameň: Gary North, „So, You Don’t Want To Become Terri Schiavo“,

http://www.lewrockwell.com/north/north354.html; http://www.freebooks.com.

© LewRockwell.com 30. marca 2005.