Alexej Raju

Agnostik vytvára u veriaceho človeka pocit komfortu kvôli tomu, že odmieta dôsledne urobiť záver o neexistencii boha. Presnejšie povedané nenarúša jeho ilúziu hoci by veriaci v Santa Klausa mal pochopiť, že postupuje nerozumne.

Náboženské organizácie vybudované na nevedomosti svojich obetí ich nehanebne vykorisťujú na obohacovanie vládnucej náboženskej hierarchie, brzdenie boja ľudí za svoje práva a na boj proti vede a všetkému progresívnemu. Študujúc to, ako náboženstvo potláčalo vedu, ktorá dozrievala v jeho radoch i to, ako sa snaží prekážať vede, umeniu i slobode slova a svedomia v súčasnom svete, nemôžeme stáť bokom. Keď sa propagátori bludu snažia upevniť ho politicky, vnútiť deťom v škole, utlmiť ľubovoľnú zdravú kritiku pod zámienkou že „uráža city“ tých, ktorí sa stotožňujú s týmto bludom vtedy vzniká nebezpečenstvo ohrozenia spoločenskej slobody.

Mnohí ateisti, alebo antiteisti sú ľudia, ktorí sa v minulosti stretli s náboženstvom takým spôsobom, že to ovplyvnilo ich rozhodnutie. Uvedomili si, že nemôžu stáť bokom, tváriac sa, že chcú šetriť akési formy ilúzií, hoci len v teórii.

Nie som agnostikom preto, lebo považujem za nemorálne zrádzať kritické myslenie, alebo odsúvať bokom vedecké kritéria, aby som vytváral dojem, že blud má šance. Blud nemá šance. Niet dôvodov predpokladať že boh existuje. Preto sme povinní predpokladať a predpokladáme, že neexistuje. Ak zradíme tento princíp, potom aj Baba Jaga môže byť považovaná za reálnu.

Zatiaľ sme hovorili o „bohu“ iba v abstraktnom zmysle. Mohol by to byť „vyšší rozum“ Spinózu a Einsteina. Ale keď hovoríme o teizme, o kresťanstve a islame, potom je reč o tom, že apologéti týchto náboženstiev nie len jednoducho predpokladajú, že boh existuje. Oni si tiež myslia, že môžu tvrdiť, aký je, ba čo viac, čo tento boh chce a dokonca požaduje. A nie len od tých, ktorí veria v jeho existenciu, ale aj od tých, ktorí v neho neveria. Dokonca ich vážne obviňuje a požaduje a vyhráža sa večnými mukami, aby mu podriadili svoj život. Ako rýchlo preskakujú od neodôvodneného predpokladu k reálnym obvineniam, dokonca vyhrážkam večných muk! My si myslíme, že nikto nemôže a nesmie bezdôvodne obviňovať, alebo vyhrážať sa. Podobné správanie je trestné a správne postupujú tie civilizované spoločnosti, ktoré trestajú podobné skutky podľa zákona.

Ale koľko nešťastných ľudí existuje vo svete, ktorí našli útechu v klamstve! Koľko svedomitých, ktorí sa chytili na háčik náboženských manipulácií z pocitu viny! Koľko mladých ľudí s pocitom neistoty a strachu pred životom v dospelosti zneužili, aby ich vtiahli do bludu. Všetci títo ľudia sú indoktrinovaní z pozície svojej ilúzie a potom sú použití na politické a ekonomické ciele. Zbavení zdravých princípov myslenia ocitajú sa v intelektuálnom a morálnom otroctve svojich „pastierov“.

Ja, rovnako ako mnohí iní, vo svetle tohto všetkého považujem za neprípustné tváriť sa, že existuje intelektuálna, alebo morálna pozícia, ktorá by sa zakladala na možnosti dôkazu neexistencie a nechávala by otvorené tie otázky, ktoré sme my v skutočnosti už dávno uzavreli. Nie sme povinní podporovať zdanlivú užitočnosť ilúzií a omylov predovšetkým vo svetle toho, že sa využívajú na to, aby pripravili ľudí o slobodu, manipulovali ich životmi, brzdili pokrok a prelievali krv.

Preto nie som agnostik, som ateista. Vyzývam všetkých, aby zaujali aktívnu pozíciu — je to jediná dovolená intelektuálna a morálna voľba.

KONIEC