Laurence M. Vance

Ak sa položí otázka, či môže byť kresťan/kresťanka pasákom, prostitútkou, anjeličkárkou, dílerom s drogami, vrahom na objednávku, tanečnicou hore bez alebo vyhadzovačom v nočnom podniku, odpoveď je jednoznačná. Aj príslušníci iných vyznaní a humanisti sa spravidla vyhýbajú týmto zamestnaniam. A kresťanskí rodičia, ktorých deti si vybrali neškodnejšie povolania ako obchodník so zbraňami, modelka pre plavky, barman, pestovateľ tabaku, predavač v sexšope, exekútor alebo čašníčka v prístavnom bare, by si spravidla priali, aby si ich deti boli vybrali niečo lepšie.

Sú aj vojenskí kňazi. Kto sú to? Môže byť kresťan vojenským kňazom? Mám na mysli kňaza, ktorého platí štát a ktorý je zodpovedný štátu. Nosí vojenskú uniformu s osobitnými výložkami a hodnosťou. Takýto kňaz sa zaväzuje slúžiť dvom veľmi rozdielnym pánom: Bohu a štátu. Kompromis je nevyhnutný. Ale všeobecne sa vie, že hudba hrá tomu, kto platí. Každý mesiac, v mieri aj za vojny. Obyčajne plat vysokoškolsky vzdelaného intelektuála.

Mýlia sa však cirkvi, združenia a orgány, ktoré počítajú s tým, že vojenský kňaz môže slúžiť Bohu aj štátu. V chýrnej reči na hore predsa Ježiš zreteľne povedal: „Nik nemôže slúžiť dvom pánom.” (Mt 6,24). Nedodržíš piate prikázanie, ak na príkaz štátu či už osobne bombarduješ, alebo ako dušpastier na tento skutok niekoho pripravuješ.

Kresťan by nemal byť vojenským kňazom z dvoch dôvodov. Po prvé, kresťan by vôbec nemal byť vojakom (aj z rodinných dôvodov, z vlastenectva, z finančných dôvodov a podobne), pretože s takým povolaním Kristus nepočítal. Vojenská služba má zlý vplyv na morálku muža. Nemorálnosť vojenského prostredia je všeobecne známa a ešte sa zvyšuje pri expedíciách do cudzieho prostredia. Amerických vojenských námorníkov medzi tvrdými nasadeniami hodnotia mnohí odborníci ako tlupy nezodpovedných sexom posadnutých alkoholikov, neverných svojim ženám; keby sa zrušili americké vojenské základne v zahraničí, zrútil by sa svetový priemysel bordelov.

Vojenský kňaz nemôže z presvedčenia podporovať vojenské akcie. Slepá poslušnosť štátu sa v Novom zákone nevyskytuje. Nedá sa hovoriť o obrane vlastných hraníc a vlastnej slobody pri napadnutí, bombardovaní, invázii a okupácii cudzieho štátu. Môže dať vojenský kňaz vojakovi rozhrešenie, že zabiť „nepriateľa” v čase vojny nie je vražda?

Cirkev prijíma za každých politických okolností vojnu ako niečo nielen nevyhnutné, ale rešpektovateľné, a vojenského kňaza vydáva v mieri i vo vojne za čestné povolanie. Mrazí ma pri pomyslení na súťaženie medzi vojenskými kňazmi o vyššiu hodnosť – čo pri tom robia, aby ich povýšili? Ako sa to zrovnáva s Ježišovým učením? Situácia by bola celkom iná, keby kňaz mal prístup k vojakom ako civilná osoba – platený len cirkvou (ale z jej peňazí, nie z daní veriacich iných náboženstiev a aj humanistov) a bol len jej zodpovedný.

Americká armáda v Iraku zúfalo hľadá vojenských kňazov. Dúfajme, že ich nenachádza veľa.

Prameň: Laurence M. Vance, Should a Christian Be a Military Chaplain?

http://www.lewrockwell.com/vance/vance122.html

Preložil Rastislav Škoda