Rastislav Škoda

Početní kritici cirkví v rámci SPD, Sociálno-demokratickej strany Nemecka, sa od nedávna snažia založiť oficiálnu pracovnú skupinu tzv. laicistov. Laicisti sú po našom humanisti, resp. svetskí či sekulárni humanisti, ateisti atď.

Portál evanjelik.sk opísal ich možné, no zatiaľ neoficiálne ciele už v októbri minulého roku: odstrániť kríže a iné kresťanské symboly zo škôl, nemocníc a súdov, koniec výučby náboženstva ako riadneho predmetu na štátnych školách a prípravy kňazov na štátnych univerzitách, odstrániť odvolávku na Boha v ústave, neutralizovať znenie prísahy, odstrániť vojenskú duchovnú službu, vyškrtnúť z trestného zákonníka slovo „bohorúhačstvo“, zastaviť financovanie „klerikov“ a ich podujatí štátom, koniec vyberania cirkevnej dane štátom.

Vedenie strany už roky pripúšťa existenciu pracovnej skupiny „Kresťania a kresťanky v SDP“, no od plánu laicistov sa hlasne dištancovalo. Napriek tomu sa v poslednom decembrovom týždni konštituovala skupina „Laicisti v SPD“ a snaží sa dosiahnuť uznanie vedenia strany. Jej predseda Sigmar Gabriel, tajomníčka Andrea Nahlesová aj zástupca predsedu Thierse dali hlasne najavo, že nič také nepodporujú. Thierse: „SPD sa nesmie stať stranou nepriateľov cirkvi.“ Vedenie SPD zakázalo skupine používať logo SPD a ich webová stránka je dočasne nedostupná.

Neutrálneho pozorovateľa musí prekvapiť, že práve SPD, strana s emancipačnou tradíciou a bojom za rovnoprávnosť od svojho založenia, považuje požiadavku odstránenia diskriminácie (cirkevné pracovné právo, súhlas s existenciou pracovnej skupiny „Kresťanky a kresťania v SPD“, no zamietnutie nároku laicistov na pracovnú skupinu) za nebezpečnejšiu ako tieto pomery samotné.

Podobné diskusie ako v SPD sa vynárajú aj v iných stranách. V Bavorsku plánujú zelení dať na program najbližšieho zjazdu strany vo Würzburgu ostrejšiu odluku štátu od cirkvi, no odstupujú od požiadavky automatického odstránenia krížov zo škôl.

„Ak dnes počúvate nemeckých politikov, musí sa vám zdať politika bez Boha nemožnosťou. Kancelárka iba nedávno vyzývala k odvahe byť kresťanskejším. Predtým tvrdil spolkový prezident, že Republika spočíva na judeo-kresťanskej tradícii, ktorá sa dobre znáša s islamom. Aj sociálna demokracia je čoraz pobožnejšia: V Brémach sa považuje za normálne, že sociálno-demokratický starosta mesta vyzýva svoju frakciu k účasti na bohoslužbách a dokonca sa verejne modlí,“ komentuje súčasnú situáciu v Nemecku jeden z hlavných hovorcov novej iniciatívy, Horst Isola, dlhoročný predseda SPD krajiny Bremen.

„Táto plúživá rekristianizácia je protiústavná,“ pokračuje. „Svetonázorovo neutrálny štát musí prísne rozlišovať medzi na jednej strane náboženskými a na druhej etickými otázkami. Pamätá ešte niekto, že demokracia bola vybojovaná proti zaťatému odporu cirkví? Ľudská dôstojnosť nie je vynález kresťanstva, zdôrazňovali ju už antickí stoici. Ľudské práva sa museli presadiť za francúzskej revolúcie proti ‚bohumilej‘ monarchii, no až do 1950-tych rokov ich nazývali nemeckí klerici ‚liberalistickým omylom‘ a pre pápeža Benedikta sú aj dnes len jedným z možných „učení“. Napriek tomu sa najnovšie aj sociálni demokrati celkom ľahko dajú zviesť k propagácii náboženstva ako koreňom našej demokracie.“

Končí: „Kto reprezentuje laicistov? Kto bráni Republiku, ktorá svoje hodnoty zakladá nie na náboženských dogmách, ale na svetských zákonoch? Ak sa dnes hovorí o kresťanských štátoch ako protiklade k moslimským, je to pre Nemeckú spolkovú republiku zásadne neplatné, lebo vďakabohu nemáme kongruenciu (zhodu) medzi náboženstvom a štátom.

Nemáme námietky proti dialógu s cirkvami! Členmi našej skupiny sú aj veriaci všetkých cirkví, prístupní kritike. No ako Nemci sa občiansky definujeme ako ‚citoyens‘ – občania, ako veriaci. Mne osobne je posvätná len Ústava. Neverím na nijakého Boha, ale na sebaurčenie: že slobodní občania sami určujú, čo je správne a čo nesprávne.“ (Horst Isola, Mehr Republik!, Die Zeit, č. 44, s. 64, 28. okt. 2010.)

V roku 2010 sa vyskytli prinajmenšom dve situácie, pri ktorých išlo o vzťah štátu a cirkví, a žiadalo sa stanovisko SPD. Pri prvej išlo o zneužívanie detí v katolíckej cirkvi. Predseda Nemeckej biskupskej konferencie priam zarazil verejnosť názorom, že pri zločinoch katolíckych duchovných nie sú príslušné svetské súdy. Až po dlhšej verejnej diskusii so spolkovou ministerkou spravodlivosti Sabine Leutheusser-Schnarrenbergerovou ustúpila biskupská konferencia od tohto nehorázneho stanoviska. SPD sa počas celého sporu nedala ani vidieť, ani počuť.

Druhú háklivú situáciu vytvorila debata o integrácii moslimov, resp. Turkov v súvislosti s kauzou Sarrazin (nezmyselný názor, že Židia majú vrodenú vyššiu, moslimovia nižšiu inteligenciu), ktorá sa stala pálčivou v momente, keď konzervatívci udreli na strunu „kresťanských“, resp. „kresťansko-židovských“ hodnôt (prezident) a kancelárka vyhlásila: „Kto sa neorientuje podľa kresťanského obrazu človeka, nepatrí do Nemecka.“ Špička strany k tomu dosiaľ mlčala. Protest proti takejto neprípustnej prezentácii náboženstva a štátu prišiel od nestraníkov, FDP a ateistov; SPD sa téme vyhýba ako čert svätenej vode.

Okrem toho sa dá uviesť celý rad lokálnych sporov medzi veriacimi a nevercami v Nemecku, z ktorých niektoré sa dotýkajú aj SPD.

Z programu hamburskej SPD vypadli vety: „Kto sa nehlási k žiadnemu náboženstvu, nesmie byť znevýhodňovaný. Všeobecné pracovné práva musia platiť aj v cirkevných, náboženských a svetonázorových zariadeniach. (Neplatia.)

Tretí starosta Regensburgu (SPD) by nemal viesť spolu so svojím kolegom z CDU a katolíckou cirkvou verejný útok na otca, cudzinca, profesora fyziky na univerzite, ktorý sa v novembri 2010 dovolal ústavou zaručeného práva a nechal odstrániť kríž z triedy svojho syna.

V düsseldorfskom Správnom súde by nemal visieť kríž – s výslovným súhlasom krajinského ministra spravodlivosti (SPD), ale napriek masívnym protestom tamojších zamestnancov, hoci Spolkový ústavný súd to vyhlásil za protiústavné.

SPD by nemala mlčať, keď v centre pre návštevníkov Spolkového ministerstva pôdohospodárstva visí prelátom posvätený kríž, aj tu napriek masívnym protestom tamojších zamestnancov.

Štát musí v budúcnosti viac dbať o svoju náboženskú a svetonázorovú neutralitu; cirkvi si musia odvyknúť od privilégií zo strany štátu; a bezkonfesijní v našej spoločnosti by sa mali otvorenejšie zasadzovať za svoje záujmy – aj v sociálno-demokratickej strane.

Je na čase hľadať to, čo ľudí spája, v otvorenom, slobodnom a demokratickom procese. Laicizmus je pre to dobrým podkladom.