Humanizmus a politika – neviera a voľby

Tom Shipka

Mnohí ľudia v USA si už v týchto dňoch kladú otázku, či by Američania volili do funkcie prezidenta ženu kaukazskej rasy (belošku – Hillary Clintonovú) alebo muža Afroameričana (Baracka Obamu). Odpoveď je „Áno”. 90 % dospelých Američanov sa vyjadrilo, že by volilo takých kandidátov. Dramaticky rozdielna je situácia pri inej kategórii – ak ide o neveriacich. 54 % Američanov by nevolilo ateistu alebo agnostika a toto percento je ešte vyššie medzi veriacimi respondentmi.

Takéto zarmucujúce ale nie prekvapujúce výsledky priniesol telefonický prieskum univerzity v Minnesote (vyše 2000 respondentov) v roku 2006 a tímu Princetonskej spoločnosti pre časopis Newsweek v roku 2007; ukazuje sa, že väčšina veriacich

  •  by nebrala do úvahy kandidáta, ktorý by bol ateista alebo agnostik,
  •  vyžaduje od dobrého Američana a slušného človeka v prvom rade náboženské cítenie,
  •  nedôveruje neveriacim,
  •  považuje neveriacich za egoistov a bezcitných,
  •  nepraje si, aby si ich deti brali za manželov neveriacich.

V posledných desaťročiach sa však intolerancia voči neveriacim znižuje. 68 % respondentov súdi, že človek môže byť morálny a ateista, 26 % to popiera. 49 % Američanov udáva, že poznajú vo svojom okolí ateistov a 47 % vidí vyššiu prijateľnosť ateistov, ako bola v minulosti. Aj tak ešte stále väčšina Američanov – 62 % – by za prezidenta nevolila ateistu.

Táto skutočnosť je v priamom rozpore

  •  s článkom VI Ústavy, ktorý hovorí, že „sa nesmie vyžadovať nijaké náboženstvo ako predpoklad k prevzatiu funkcie či plneniu akejkoľvek spoločenskej povinnosti v Spojených štátoch”;
  •  so skutočnosťou, že americký politický systém sa zakladá na oddelení cirkvi od štátu;
  •  s tým, že väčšina zakladajúcich otcov Spojených Štátov vrátane Jeffersona odmietala tradičné náboženstvá;
  •  s tým, že 20-30 miliónov Američanov je bez náboženstva.

Tieto názory znevažujú veľké počty ateistov a agnostikov, ktorí úspešne súťažia s veriacimi v cnostiach a ktorí znamenali dôležitý prínos pre civilizáciu.

Pre zaujímavosť pár mien neveriacich: Bill Gates a Warren Buffet (sú okrem toho najbohatší mužovia a najväčší filantropi na svete). Ted Turner, zakladateľ CNN, daroval OSN miliardu dolárov. Angelina Jolie, Jodie Foster, Jack Nicolson, Charles Laughton, Katherine Hepburnová, skladateľ Irving Berlin, ekonóm Milton Friedman, chemik Linus Pauling, cyklista Lance Armstrong a stovky ďalších.

To neznačí, že by ateisti a agnostici boli piliere cnosti. Sú medzi nimi rádiová hviezda DJ Howard Stern, vydavateľ pornografie Larry Flint, poradca prezidenta Busha Karl Rove – čudujte sa, ale Rove sa priznáva k agnosticizmu a Bush to trpí; a stovky ďalších. Zo zásady platí, že to, či sa niekto hlási k nejakému alebo nijakému náboženstvu, nie je rozhodujúce pre jeho charakter a pre to, či prispieva ku šťastiu druhých. Je na čase, aby to uznali ľudia na oboch stranách náboženskej medze.

Štúdia minnesotskej univerzity a časopisu Newsweek ukázala, že veriaci znevažujú a démonizujú neveriacich; neradi sa priznávajú k tmavým stránkam náboženstva; a sú presvedčení, že náboženstvo im poskytuje správny a spoľahlivý morálny kompas – a to napriek úlohe náboženstva

  •  pri antisemitizme, križiackych výpravách, inkvizícii, honoch na čarodejnice, otroctve, sexuálnom zneužívaní kňazmi,
  •  pri teroristických aktoch 11. septembra 2001 a iných, pri podriaďovaní žien, pri genitálnom zmrzačení dievčat, pri vraždách z cti,
  •  pri násiliach voči potratovým klinikám a pri podfukoch liečiteľov vierou,
  •  pri oberaní veriacich o peniaze televajelistami (ktorí od vás mámia peniaze pre Boha, ale udajú vám svoju adresu).

Deň, keď doznie neúnosná a nečasová intoxikácia Ameriky náboženstvom a voliči budú posudzovať kandidátov pre verejné úrady na základe ich charakteru, inteligencie a oddanosti štátu, namiesto toho, či a aké vyznávajú náboženstvo, bude znamenať triumf ústavy a národ bude mať z toho osoh.

Tom Shipka je profesor filozofie na Youngstown State University.

Prameň: Tom Shipka: „Humanism and Politics – Unbelief and the Vote“, Free Inquiry, 27/6, 2007, s. 56.

Preložil Rastislav Škoda

Be the first to comment on "Humanizmus a politika – neviera a voľby"

Leave a comment

Your email address will not be published.


*