Johannes von Dohnányi

Týždenník Die Weltwoche uverejnil tento kritický článok na tému hrozivého rozvoja golfu na celej planéte.

Článok pod názvom „Radšej postrekovať trávniky ako sa sprchovať“ opisuje pomyselný príbeh hotelového hosťa (autor je „veľký reportér“ viacerých svetových novín) v Bangkoku, ktorému zatúlaná golfová loptička miestneho unudeného naboba (ktorý navyše nevie dobre po anglicky) zničila raňajky a oblek.

Článok podporoval myšlienku vzniku Medzinárodného dňa proti golfu, ktorý bol vyhlásený na 29. apríla. Okrem opisu prehnanej starostlivosti o pestované trávniky, plytvania vodou na ich udržovanie aj v krajinách, kde je voda vzácnosťou, veľkoplošnej aplikácie priemyselných hnojív, aby to boli všade „škótske trávniky“, zaujme aj ponížené, prikrčené a zakríknuté správanie sa personálu, obsluhujúceho hráčov, ktorí „na to majú“.

Nebezpečenstvo golfového vírusu nestratilo na aktuálnosti, no myšlienka Medzinárodného dňa proti golfu nemala úspech – ako by mala, veď ide o miliónový biznis. A v nás sa ozýva dotieravá otázka: Koľko trávnikov sa za posledných 11 rokov založilo aj u nás na Slovensku? Pri likvidáciách JRD bývalo hlbokomyseľne naznačované, že

„veď potraviny vám dovezieme a na voľných plochách zriadite pre nás golfové ihriská.“

* * *

Nič netušiac: Konečne si človek sedí jedno ráno vo všedný deň na terase svojho hotela na okraji Bangkoku a číta noviny. Pri ruke prvá káva, nad hlavou nemilosrdné thajské slnko, pred sebou príroda kam oko dohliadne. Až po plot peklo buriny, pre nedostatok vody spálené do hneda. Za ním sýto zelený trávnik. Na pohľad ľubovoľne a predsa podľa akéhosi plánu zostavené skupiny stromov. Malé jazierko, na ňom vo večerných hodinách rybárčia biele volavky, veľkoplošné pieskovisko. Pokoj – človeče, čo by si ešte chcel?

Útok: v priemere asi 4 cm, dobrých 100 gramov ťažká, rýchla ako šíp. Guľa fičí cez stromové listy, atomizuje kávovú šálku – ale nie jej obsah, ktorý sa s volaním o pomoc pevne uchytí na prvom kúsku látky, na košeli – , prevŕta sa cez zmäknuté raňajkové maslo, prešpikuje pravý francúzsky camembert úlomkami skla z pohára marmelády a konečne zmalátnená čľupne k plotu susednej záhrady. Vraj pokoj – veď to je vojna!

Strelec: Nedbanlivo sa nesie po na krátko skosenom trávniku Ázijčan stredného veku. Biela košeľa, biele dlhé nohavice, biele topánky, anglická športová čiapka a mäkká kožená rukavica na ľavej ruke. V náležitej vzdialenosti za ním mladé dievča. Ťažko naložené na pravom pleci koženým vrecom, z ktorého vytŕča aspoň pol tucta kovových tyčí. Na ľavom pleci skladacia stolička. V jednej ruke príručná chladnička, v druhej sklapnutý slnečník, ktorý v prípade potreby podrží tesne nad hlavou nezaťažene kráčajúceho muža.

Útočná rota: Na príkaz zdvihnutej ruky v rukavičke nákladná oslica skamenie päť metrov pred plotom. Mech sa pozorne zošuchne k zemi, stolička sa postaví do tieňa malého stromu mango, z chladničky sa vyberie plastiková fľaška minerálky a strieborný pohárik. Nenútene skúma strelec terén. Ťažné zviera sa mení na stopovacieho psa. Dievča paličkou prehrabáva trávu. Jej pokus preliezť cez plot sa končí na polceste – so zvedavo šikmo naklonenými hlavami pozorujú tri vlčiaky, čo to lezie cez barikádu. Útok neuspel.

Monštruózne myšlienky

Fraška: Útočník v bielom žiada bezpodmienečnú kapituláciu. Pokynom stredného prsta cituje obliehaného k pletivovému plotu. S náznakom znechutenia kĺže jeho pohľad po kávou poliatom cudzincovi. Teraz chce sám cez plot. No jeho prvé slová sú jeho prvá taktická chyba. „My balls“, preriekne habkavou angličtinou a ukazuje na burinu po členky. V bežnej reči to však znamená „moje vajcia“ a obranca môže s úsmevom a uvoľnene ukázať, kde „my balls“ skončili: medzi zubami priateľsky vyčkávajúcich vlčiakov. Slepá ulička! Útočník ťahá čosi biele z koženého vreca. Vlajku parlamentára? Kdežeby! Malú bielu guľku, identickú s tou, čo pred pár minútami demolovala raňajkový stôl. Golfová loptička! Hráč golfu! Tu nemajú mierové vyjednávania zmysel!

Ako metastázy rakoviny sa vírus golfu šíri okolo zemegule. V Malajskú presťahúvajú celé dediny. Kým malého muža vyzývajú, aby sa až do konca obdobia suchoty sprchoval pol vedrom vody, na golfových ihriskách Thajska sa celé hodiny krútia ako ruka hrubé postrekovače, aby cennú trávu udržali pri živote.
Oslobodzovacia armáda komunistickej Číny je majiteľkou exkluzívnych golfových klubov na periférii Beijinu a Hongkongu.

Na púšťach šejkátov pri Perzskom zálive plytvajú odsoľovacie zariadenia drahocennú energiu, aby mohli byť trávniky naftových magnátov, navrhnuté hráčmi svetovej špičky, dostatočne zásobované sladkou vodou.

V Kalifornii kúpili japonskí investori golfové ihrisko a len súdny rozsudok im zabránil nepustiť tam Američanov.

O malej násobilke ekológie radšej ani nehovorme. Pretože golfová mánia postihuje mužov najmä v klimatických oblastiach, v ktorých sa príroda dá prehovoriť na vytvorenie anglického trávnika len vhodnými trikmi, používajú sa všade veľké kvantá priemyselných hnojív, ktorých ostatky sa potom nachádzajú v pitnej vode.

Ach, Škótsko, rodná zem golfu! Celý rok skôr podchladené, daždivé, málo zaľudnené. Vŕšky a lúky boli priam stvorené na to, aby pastierom v samote horských rašelinísk umožnili trochu rozptýlenia. Krivou palicou hnali koženú loptu v smere cesty svojho stáda. Potom prišli britskí lordi a pokazili jednoduché zabíjanie času pravidlami hry, klubovňami a snobizmom.

Iný kraj, iný mrav: Na golfových základniach juhovýchodnej Ázie slobodno vziať druhú loptičku, ak prvá padla vedľa životu nebezpečného krokodíla. A sultán z Johoru použil už svoju golfovú palicu aj na skončenie hádky raz pre vždy, tresnúc ňou riadne protivníka po hlave.

A teraz ešte aj tí hráči z povolania! Na profesionálneho pohodlného chodca s najväčšou presnosťou na 18 dierok pri majstrovskom turnaji v americkom meste Augusta sa usmieva šesťmiestna výhra – v dolároch. Žeby môj dosť nepriateľský pomer k hráčom golfu na druhej strane záhradného plotu bol skalený mojou nehanebnou závisťou peňazí?

Iste nie – hnevá ma arogantná, často fanatická neskromnosť a požadovačnosť idúca s týmto športom ruka v ruke. Plytvanie vzácnymi prírodnými zdrojmi. Vyše 100 000 dolárov je členské v klube v mojom susedstve! Vysokí vojenskí hodnostári, ktorí leteckú katastrofu riešia rozhovorom na golfovom ihrisku. Umelé trávniky na strechách japonských mrakodrapov, na ktorých si manažéri cvičia medzi sieťami vysokými ako dom svoje špeciálne údery. Miniatúrna súprava golfových potrieb pre posadnutých v pásikovaných oblekoch, aby mohli ešte aj na kancelárskom pokrovci „triafať do dierky“. Počítačmi riadené golfové ihriská pre tých, čo sú leniví na chôdzu v prírode a radšej v klimatizovanej miestnosti hrajú proti obrazovke, ktorá prepočíta letovú dráhu, rýchlosť a uhol a všetko ukáže „ako vo filme“. Kto splodí takú monštruóznu myšlienku, ten sa nezľakne ani lyžiarskych dráh v arabskej púšti alebo zastrešených dažďových pralesov v Grónsku!

Na obzore je však nádej. Ľudia sa začínajú brániť. Ryžové polia sú dôležitejšie ako honosné kluby, biotopy cennejšie ako pre golf upravené chotáre.

Protivníci vyhlásili 29. apríl za medzinárodný deň proti golfu. Vyšinutí zelení blázni? Asi skôr beznádejne idealistickí kazatelia rozumu – ktorých volanie však pravdepodobne zanikne bez ozveny. Veď golf je miliónový byznis, ktorý sa nezľakne ani ostrých striel – ako dôkaz môžu slúžiť raňajky na mojom stole.

Prameň: Die Weltwoche (Zürich), č. 7, 1994.

Tento článok bol uverejnený pred siedmimi rokmi. Nebezpečenstvo golfového vírusu nestratilo na aktuálnosti a Medzinárodný deň proti golfu naozaj nemal úspech. Ale predsa: Koľko a akých golfových trávnikov sa odvtedy založilo u nás na Slovensku?

Upravil A. Višňovec