Paul Kurtz

Toľko sa toho napísalo o afére Clinton-Lewinska, že treba urobiť záver. Táto aféra bola výraznou ilustráciou tuhého boja medzi dvoma koncepciami morálnosti v Amerike a aj humanisti celého sveta ju so záujmom sledovali. Išlo o zrážku dvoch morálok: humanistickej a náboženskej.

Jedným zo základných humanistických etických princípov je „právo na súkromie“, ktoré hovorí, že spoločnosť musí rešpektovať právo jednotlivca na jeho súkromný život, t.j. na jeho telo, majetok, presvedčenie, hodnoty a záľuby – kým sa nedotýkajú alebo nenarušujú práva iných osôb. Tento princíp sa aplikuje na právo diskrétnosti, sexuálnych záľub (medzi súhlasiacimi dospelými osobami), kontroly pôrodnosti, potratu, eutanázie a informovaného súhlasu pri lekárskom ošetrení. Zahrňuje aj princíp tolerancie: nemusíme súhlasiť s rozličnými spôsobmi života, ale musíme pripustiť ich koexistenciu. Iste existuje verejná oblasť života a spoločnosť má právo regulovať správanie svojich členov, ale sú tu hranice, ktoré platia rovnako pre žobrákov ako kráľov, pre obyčajných občanov ako prezidentov.

Náboženská morálka má korene v historických (biblických, koránskych) tradíciách. Zakladá sa na absolútnych morálnych prikázaniach a zakazuje napríklad cudzoložstvo, potrat, eutanáziu a homosexualitu do tej miery, že volá po zásahu štátu a pohnaní pred súd. Noví puritáni hlásajú, že ani prezident nemá súkromie a Biely dom musí byť číry ako pohár so zlatou rybkou. Sudca Kenneth Starr neváhal uverejniť svoju pornografickú správu o vyšetrovaní a na jeho stranu sa pridali zanietenci rozličných náboženských tradícií: W. Bennet ako splnomocnenec vatikánskej morálky, T. Lott a N. Gingrich ako obrancovia oficiálnej baptistickej biblickej spoločnosti (ak biblia odsudzuje homosexualitu, musí to byť hriech), W. Kristol ako reprezentant ďalšej, tento raz judaistickej starozákonnej morálky. Sudca R. Bork hlása, že žijeme v morálnom chaose ako v Sodome a Gomore a senátor O. Hatch bráni absolutistickú mormonskú morálku. Rev. R. Neuhaus bol kedysi luteránskym prelátom, dnes je katolíckym kňazom a volá po reevanjelizácii miest a dedín. Aj J. Dobson hlása, že celá spoločnosť má žiť podľa biblických predstáv o rodine, hoci Starý zákon je vyslovene patriarchálny a v Novom zákone sa Ježiš neoženil a svojich učeníkov vytrhol z ich rodín. Ako humanistov sa nás osobne dotýka, že J. Whitehead, hlava arcikonzervatívneho Rutherfordovho inštitútu, pred rokmi viedol súdnu kampaň proti sekulárnemu humanizmu, označujúc ho za škodlivé náboženstvo, ktoré treba vykoreniť zo škôl a verejného života.

Všetky snahy fundamentalistických kruhov o impeachment prezidenta Clintona boli márne. Napriek masívnej podpore masmédií, a to osobitne komentátorov R. Limbaugha a Laury Schlesingerovej, odmietla ich nielen prevažná väčšina obyvateľstva, ale aj republikánmi ovládaný kongres. Nedá sa hovoriť o vzniku novej humanistickej politickej koalície, ktorá by združovala liberálov a libertariánov, sociálnych demokratov a konzervatívcov, ale jej potreba sa ukazuje čoraz aktuálnejšou. Základom americkej demokracie je Prvý dodatok k ústave, ktorý zaručuje práva jednotlivca. A tu ide najmenej o odluku cirkvi od štátu a právo na súkromie.

Prameň: Paul Kurtz: „The McCarthyists of Virtue (McCartyovci cnosti), Free Inquiry, 19/1, s. 5 a 61, 1998/99.

Preložil Rastislav Škoda