Listy čitateľov

Ani raz vo svojom živote som sa neobracal o pomoc na nejakú božskú inštanciu. Povedať, že pred smrťou opúšťajú ateisti svoje vrúcne presvedčenie, je bezcitná urážka. –  P. P., Devín

Dizajn rakety založenej na viere: V súvislosti s islamskými teroristami a ich cieľom šíriť islam spomenul prof. Dawkins (ZH č.30), že v koráne majú mŕtvi bojovníci sľubený raj a sedemdesiatdva panenských odalisiek. Čitateľ P.Š. z Bratislavy nás upozorňuje, že ide o chybu tlače, lebo podľa najnovších burzových správ je to t. č. len jedna, ale sedemdesiatdvaročná starena.

Paranormálno, viera a vzdelanie

Už sme referovali o výskume, ktorý na prekvapenie väčšiny skeptikov ukázal, že viera v paranormálno nie je vždy nepriamo úmerná náboženskej viere alebo vzdelaniu. Naproti tomu viera a vzdelanie sú spravidla navzájom nepriamo úmerné.

Mister Pilpel z New Yorku v tejto súvislosti uvažuje takto: Tradičné náboženstvá sa práve tak vzpierajú novovekárskej filozofii (New Age, ezoterika a pod.) ako skeptici a ateisti, lenže z celkom iných dôvodov: boja sa straty prívržencov (svojich veriacich) v prospech konkurencie. New Age je koniec-koncov náboženstvo, v ktorom „kozmické vedomie“ nahrádza boha, prevteľovanie (reinkarnácia) pripomína nebo a peklo, mimozemšťania sú skoro ako anjeli atď.

 Ezoterizmus má veľa spoločného s náboženským mysticizmom: Ide o „pravdy“, ku ktorým môže dospieť intuitívna zložka mysle len po zvláštnom výcviku. Ľudia si vytvárajú nové symboly, ktoré sa im stávajú novými centrami spirituality – spirituality bez viery v nejakého boha. Mnohí náboženskí fundamentalisti zavrhujú učenia New Age – no nie ako falošné alebo absurdné, ale aby znížili počet odpadlíkov od svojej viery: ako kacírstvo, ako pokúšanie diabla, doslovne ako výtvory čerta.

Ateizmus Marka Twaina

Veľký spisovateľ Mark Twain bol veľkým skeptikom a odhalil napr. nezmyselnosť frenológie, náuky odvodzujúcej psychické vlastnosti človeka z tvaru jeho lebky. Jeho skeptické spisy sú zhrnuté v knihe The Bible According to Mark Twain (Biblia podľa Marka Twaina, vyd. Simon & Schuster, 1996). Vyznávajúci ateista a brilantný humorista sa tam obracia na veriacich:

„Veríte na slovo knihe, v ktorej sa píše o hovoriacich zvieratách, čarodejoch, bosorkách a démonoch, o paliciach meniacich sa na hadov a o samohoriacich kríkoch, o dobrom jedle padajúcom z neba a o ľuďoch chodiacich po vode, o všetkých druhoch magických, absurdných a primitívnych historiek – a nám idete vravieť, že sme to my, komu treba pomôcť?“

Nezvyčajná knižka o živote Krista.

Karikaturista Gerhard Haderer vyvolal v Rakúsku so svojou teóriou, že Ježiš sa už ako dojča drogoval kadidlom, kultúrny spor a boj, ktorý čo do intenzity nemá páru. Jeho knihu karikatúr s názvom „Das Leben des Jesus“ (Ježišov život, vyšla v nakladateľstve Ueberreuther) odsúdil najostrejšími výrazmi viedenský kardinál Christoph Schönborn. Školská správa arcibiskupstva Viedeň hrozí, že bude vydavateľstvo hospodársky bojkotovať. Vo svojich náboženských citoch dotknutí až urazení strážcovia poriadku a morálky v listoch mnohým redakciám vyslovili obdiv „serióznosti, s akou sa v islamskej kultúrnej oblasti pristupuje k posvätným menám a predmetom“. V knihe sa dá zalistovať pod www.das-leben-des-jesus.at.

„Zástupca“ v novom vydaní.

Parížsky arcibiskup Lustiger nazval plagát k novému filmu Costu-Gavrasa „Amen“ podľa drámy R. Hochhutha „Zástupca“ huckaním k nenávisti. Talian Toscanini, pred rokmi zodpovedný za šokujúce fotografie na reklamách firmy Benneton, spojil na plagáte kríž s hákovým krížom. Konferencia francúzskych biskupov komentovala premiéru filmu o mlčaní pápeža Pia XI. pri vraždení miliónov ľudí vo vyhladzovacích táboroch vyhlásením, že

„o historickej úlohe Cirkvi pri kynožení Židov sa dá diskutovať, ale pre kresťanov je kríž ako ich symbol nedotknuteľný“.

Pred 39 rokmi komentoval premiéru tejto drámy v Berlíne jezuita Riccardo slovami:

 „Nerobiť nič je rovnako zlé ako zlu napomáhať“.

Stali sa výčitkou celej jednej generácie svojim rodičom.

Mýlime sa, keď si myslíme, že sa mýlime len výnimočne.

Opak je pravda: V každodennom myslení sa mýlime stále a systematicky (H. P. Beck-Bornholdt a H. H. Dubben).

Bertold Brecht: Galileiho život, 4. scéna:

Prvý filozof sa pýta: „Pán Galilei, prv než aplikujeme vašu chýrnu rúru (ďalekohľad), rád by som poprosil o potešenie z dišputy. Téma nech je: Môžu také planéty existovať?“ a po chvíli pokračuje: „Ako filozof by som rád vo všetkej skomnosti položil otázku: sú také hviezdy potrebné? Aristotelis divini universum …“

Treba odmietnuť názor, že teista a ateista majú rovnakú povinnosť dokazovať pravdivosť svojho názoru. Ateista nemusí dokazuovať, že boh neexistuje. Ťarcha dôkazu spočíva plne na teistovi, ktorý má dokázať existenciu (aspoň jedného) boha. Ak sa mu to nepodarí, niet alternatívy k ateizmu. Argumenty teistov posudzujú nielen ateisti, ale aj teisti. Smrteľnú ranu dokazovaniu boha zasadil Kant – a to bol teista.

Bernd Friede: Stará a nová viera v liečebný účinok minerálov

Hoci teória liečenia minerálmi je vonkoncom neudržateľná, zaznamenávajú liečitelia kameňmi občas terapeutické úspechy. Tieto sa však dajú vysvetliť jednoducho psychologicky: Vieme, že viera hory prenáša – a ak niekto dosť pevne verí na liečebný účinok nejakej skaly, mení sa jeho mentálny postoj k chorobe. Predovšetkým to pri použití pri psychicky chorých pacientoch vyvolá v súhre s emóciami zmenu vlastného správania sa.

Zisťovanie liečebného efektu vychádzajúceho z minerálov u ľudí je teda čisto subjektívny jav a spočíva na psychologických účinkoch typu placebo-efekt, autosugescia alebo vyvolávanie pozitívnych asociácií. Vlastné liečebné pôsobenie teda vychádza zo samotného človeka. Kameň je pri tom len prostriedok na dosiahnutie cieľa a priamo nepôsobí.

V nepokojnom čase mediálnej záplavy informácií, stresu, vojen, chorôb a katastrôf túži človek po harmónii a pokoji. Liečivé kamene majú pri tom pomáhať. Amulety, magické pohyby a určité obrady nie sú bezpodmienečne nezmysly alebo dokonca úplne neúčinné, keď môžu v organizme reaktivovať nevedomé, ale otupené mechanizmy samoliečenia. Tí, čo majú k liečbe kameňmi prehnane racionálny postoj, si môžu v osobitných prípadoch zamurovať možnosť samovyliečenia.

Ak sa niekto cíti určitým kameňom osobitne priťahovaný, nech sa týmito riadkami cíti vyslovene povzbudený k tomu, aby si ho kúpil – a mal z neho potešenie: rovnaké ako z pestrej kytice kvetov alebo z poležania na teplom slnku.

Prameň:Bernd Friede, Mineralmagie und schwingende Kristalle: Alter und neuer Glaube an die heilende Kraft von Mineralien (Mágia minerálov a krištálov:  Stará a nová viera v liečebný účinok minerálov),  Skeptiker,  č. 1, 2002.