Katrina Vossová

Som meteorologička a ateistka. Ten druhý prívlastok vyvoláva u mojich kolegýň a kolegov predstavu, že som musela byť mrzutý a vzdorovitý tínedžer, všeličo nemierne zneužívajúci a bezcieľne sa potulujúci, resp. že som sa skľúčene dopracovala k svojmu presvedčeniu po diktátorskej náboženskej výchove.

Naopak, vychovala ma panteistická scientistická matka a ateistický otec, ktorý ma uviedol do evolúcie a darvinovskej prírodnej selekcie už vo veku šiestich rokov. Povedali mi, že som ohlásila svoje pochopenie matérie víťazoslávnym vyhlásením, že môj otec „sa väčšmi podobá na opicu ako ja“.

V neskorších rokoch (to som už lepšie chápala náš opičí pôvod) ma brala so sebou mama, entomologička, na hrabanie sa v mraveniskách červených mravcov. V nedele, keď moje rovesníčky sedávali v kostole, ukazovala mi mama čudesné, ale prekrásne obrazy v skenerovom elektrónovom mikroskope. Kým sa moji kamaráti učili o Otcovi, Synovi a Duchu svätom, ja som sa učila o hlave, hrudníku a bruchu. S určitou rafinovanosťou som pochopila, že spásu treba hľadať v prírodnom svete.

A tak keď som začala študovať meteorológiu, bola som už určitý druh biologičky z poverenia a môj prechod do druhej oblasti prírodných vied mohol prebehnúť ľahko. Miesto toho to bola zmena paradigmov najvyššieho stupňa. Chápala som vedu tak, že vyžaduje krátkozraké oči. Zaoberá sa drobnými vecami, ktoré majú ešte drobnejšie súčiastky a zložité vzájomné vzťahy. Zdalo sa mi, že meteorológia vyžaduje pohľad hore a naokolo, aby sa svet úmyselne zahmlil. Spočiatku sa skok od mikrosveta biológie do makrosveta meteorológie zdal ťažký, ale len čo som ho urobila, začala som vidieť do očí bijúce podobnosti.

Keď som po prvý raz videla v infračervenom svetle vodnú paru a obrazy satelitov, pripomenulo mi to elektrónmikroskopické obrazy buniek, ktoré mi ukazovala moja mama.   Či boli zmenšené alebo zväčšené na veľkosť, ktorá je pre ľudské oko primeranejšia, medzi nimi bola priam umelecká korelácia. Obidve sa javili ako zložené z kruhov a tieto kruhy z komplikovaných reťazcov. Aj svet buniek, aj svet meteorológie, majú vzhľad pravidelných vzorcov.

Na začiatku mojich štúdií som sa teda čudovala: žeby to bol nejaký znamenitý šťastný moment histórie, keď prví prehliadači neba pochopili tento vzorec? Bolo to náhle zjavenie, osvietenie, pozdvihnutie závoja, ktorý odhalil – ironicky povedané – jediný vzorec, čo bol aj v tekutine, aj na pestrofarebnom nebi?

Vieme, že veda splodila početné potomstvo a že meteorológia je len jedno z jej mnohých detí – a jedno s mnohými hasnúcimi hviezdami, počínajúc Aristotelovým pojednaním Meteorologica až po príchod poveternostných satelitov. Meteorológia bola možno dokonca prvorodencom v zmysle následníctva a ona kládla celkom prvé vedecké otázky. Nasledovali obdobia vzostupu a úpadku, všetkým prístupné a permanentne vystavované prehliadkam. Dávni študenti tam videli božie znamenia, ale najnovšie tam vidno celkom iné znaky – sú písané v jazyku oblakov, ktorý možno bude kodifikovaný a daný do používania. Pri takých veľkých predlohách prírodných vzorov sa stávali kresby malých vzoriek ľahšie pochopiteľné.

Predpokladám, že poradie, v akom naši intelektuálni predkovia veci skúmali (najprv hore, potom dolu, potom do vnútra?), má v tejto chvíli malý význam. Dôležité je, že pozorovali. Keď zlých duchov nahradili vírusy a baktérie, predložila biológia nový pohľad na ľudské telo. Rovnakým spôsobom meteorológia vytvorila nový pohľad na nebo, ktoré prestalo byť ihriskom náladových bohov a stalo sa stranou knihy, do ktorej sa písali závažné poznatky. Čo bolo voľakedy vrtochom nedostižného boha, stalo sa riešiteľným kódom vedeckého zákona v meniacej sa atmosfére. Kód nám umožnil predpovedať katastrofy a robiť plány na ich zvládnutie; povedal, kedy siať a kedy žať, ako nájsť spojenie medzi podnebím a chorobami. Umožnil aj menej povznášajúce ciele. Povedal nám, ako sa obliekať a odborníkom uľahčil prípravu na časy núdze.

Som meteorologička a ateistka. Som aj vďačný príjemca dobrodení vedy a všetkých jej vymožeností. Ďakujem ti, veda, za vyliečenú infekciu jednej obličky. Ďakujem ti, veda, za svoje rovné, biele zuby, ktoré mi iste pomohli urobiť kariéru v televízii. Ďakujem ti, veda, za predĺženie života mojich milých zvierat, za počítače, za vzduchotechniku, za hydratačný krém a nepúšťajúcu farbu na obrvy. Ďakujem ti, veda, za početné spôsoby kontroly pôrodnosti, ktoré oslobodili ženy od tyranstva vlastného tela, od tyranstva, kedysi pripisovaného alebo akémusi tupému mužskému bohu, alebo vrtošivej a panovačnej matke-bohyni. Ďakujem ti, veda, za možnosť venovať sa vede.

Katrina Vossová má hodnosť bakalárky v španielskej literatúre a geovedách a meteorológii. Pracuje ako meteorologička a ráno ju možno vidieť na početných televíznych staniciach predpovedať počasie, o čom vedie rubriky v niekoľkých novinách a časopisoch.

*  *  *

Prameň: Katrina Voss, „Thank You, Science“, Free Inquiry, 26/2, s. 23-24, 2006.

Preložil Rastislav Škoda