Rastislav Škoda

Postmodernizmus zaútočil na vedu, morálku a zdravý rozum.

Bolo na čase, že jesenné číslo 1998 časopisu Free Inquiry, orgánu americkej Rady pre sekulárny humanizmus a v pravde najserióznejšieho a najrozšírenejšieho humanistického (ateistického) časopisu na svete, sa zameralo na oslavu rozumu a Osvietenstva. Ak bol postmodernizmus prevládajúcim smerom intelektuálneho života posledných dvoch až štyroch desaťročí, už dávnejšie sa čoraz hlasnejšie ozýva rastúci zbor kritík jeho extrémnych vykoľajení, ba aj jeho staronovej podstaty.

Aby bolo jasné: Postmodernizmus (protivedecká filozofia typu New Age (Nový vek), pod rozličnými menami – napr. subjektivizmus, sociálny relativizmus, postštrukturalizmus – udomácnená nielen v prírodných, ale aj v spoločenských vedách, v literatúre a v umení), je posledná polárna antitéza k Osvietenstvu. Rozdiel medzi týmito dvoma extrémami sa dá v krátkosti charakterizovať takto:

Myslitelia Osvietenstva boli pevne presvedčení, že môžeme vedieť všetko, kým postmodernisti hlásajú, že nemôžeme vedieť nič. (E. O. Wilson)

V desiatke článkov prinášajú renomovaní autori uvedeného časopisu argumenty proti postmodernistickej filozofii, preverujúc nielen jej hlavné myšlienky, ale aj zdôrazňujúc neblahé dôsledky prijatia úplného relativizmu pravdy, spravodlivosti a etiky, a to z hľadiska notorických ateistov. Vieme, že chýba porovnanie tejto kritiky s postojom teistov k postmodernizmu; tí mu iste tiež majú čo vytýkať, no v zásadnom odmietaní ducha Osvietenstva sa s ním stotožňujú. To do istej miery sťažuje situáciu humanistov, lebo musia bojovať na dvoch frontoch.

Na 2. svetovom kongrese skeptikov v Heidelbergu v júli 1998 vytýkal Lewis Vaughn (autor článku „Čo je zlé na relativizme?“ v tomto čísle ZH) postmodernizmu, že je epistemologicky prázdny, že odrádza od zaoberania sa aktuálnou skutočnosťou, a že poskytuje osnovu pre neznášanlivosť a odpudzujúce morálne názory, čím všetkým buduje projekt nového Veku temna, založeného na novej viere, ktorá má veľa spoločného s náboženskou vierou. Treba ho odmietnuť z tých istých dôvodov, ako odmietame náboženskú vieru: Je v svojej podstate iracionálny, a preto nám nemôže pomôcť poznať, voliť a účinne konať.

Preto sme považovali za osožné vydať preklad niektorých z týchto článkov ako tematické číslo našich ZH a so záujmom budeme sledovať ohlas medzi členmi spoločnosti Prometheus a v kritickej časti našej inteligencie. Nenašli sme v Bratislave redakciu, ktorá by niektorý preklad uverejnila. Nestrácame nádej, že sa tak stane v budúcnosti.