Scott Horton

Reynaldo Bignone bol argentínskym prezidentom v rokoch 1982 – 1983. Predtým, v roku 1976 sa podieľal na vojenskom puči, ktorý zmietol Isabel Perónovú. Spolu s viacerými inými dôstojníkmi vojenskej vlády, ktorá potom prišla k moci, bol nedávno súdený za mučenie väzňov, únosy, nezákonné väzenia a iné zločiny proti ľudskosti, ktorých sa dopustil ako veliteľ najväčšej argentínskej vojenskej základne v rokoch 1976 – 1978. Spolu bolo dosiaľ obžalovaných 1 464 dôstojníkov; len 75 bolo dosiaľ súdených, 68 odsúdených a sedem oslobodených. Počas sedemročnej „špinavej vojny“ pravicových generálov voči príslušníkom ľavicových politických strán a odborárom v rokoch 1976 – 1983 bolo zatknutých asi 60 000 ľudí; podľa obrancov ľudských práv sa k rodinám nevrátila polovica z nich, podľa úradných odhadov 13 000. Bignone pripúšťa 4 000 mŕtvych.

Bránil sa tvrdením, že ako prezident mal imunitu a že jeho nástupca, Raúl Alfonsín, vydal rad dekrétov a zákonov, ktoré ho zbavili viny. Aj sám vydal taký zákon. Okrem toho tvrdil, že mnohé zločiny z konca 1970-tych rokov sú premlčané. Vo svojej autobiografii El último de facto (asi Posledný de facto prezident) znižuje váhu mučenia a únosov politických odporcov poukazom na nevyhnutnosť špeciálnych opatrení proti vlne teroristických násilností, ktoré hrozili krajine. Vyznamenal sa výrokom, že jeden mŕtvy má celkom inú váhu vo vojne ako za mierových pomerov.

Súd neuznal túto obranu. Oprel sa o medzinárodnú doktrínu, ktorá vylučuje, medzi iným, beztrestnosť vládnych činiteľov pri účasti na mučení v tajných väzeniach; irelevantné je tvrdenie, že sa to deje v rámci boja proti terorizmu.

Bol odsúdený na 25 rokov väzenia. Jeho prosba, aby mu bolo povolené domáce väzenie, bola zamietnutá s poukazom na váhu jeho zločinov a bol prevezený do civilného väzenia mimo Buenos Aires. Vo vojenských väzeniach je veľké riziko úniku väzňa – za posledné roky uniklo spravodlivosti najmä útekom vyše 40 väzňov.

Noviny Buenos Aires Herald napísali: Bývalý diktátorský prezident Reynaldo Bignone, obžalovaný z porušovania ľudských práv vo vojenskom väzení Campo de Mayo, bol súdom v San Martin, severozápadnej štvrti Veľkého Buenos Aires, odsúdený na 25 rokov riadneho väzenia. Tohto času má 81 rokov a dosiaľ bol v domácom väzení. Súd ho uznal vinným z 11 ilegálnych prepadov, 6 lúpeží, 15 ilegálnych zbavení slobody, 29 zmiznutí osôb a 39 prípadov mučenia väzňov. Ako všetci súdení dôstojníci mal právo na „posledné slová“ a 21. apríla 2010 o 16,30 prečítala sudkyňa Marta Millocová rozsudok. Nepolepšiteľný generál povedal, že ho rozsudok mrzí, ale väčšmi by ho mrzela nespokojnosť jeho predstavených a podriadených s jeho činmi v čase, keď zastával dôležitý úrad.

Predsedkyňa organizácie Staré matky Námestia mája, Estela de Carlotto, privítala rozsudok slovami:

„Spravodlivosť prišla neskoro, ale prišla. 114 ich bolo dosiaľ odsúdených a to je dobrý príklad pre ostatné štáty v našej oblasti. Vedieme.“

Prípad Reynalda Bignoneho môže byť poučným príkladom pre bývalého viceprezidenta USA Dicka Cheneya a zástupcu riaditeľa CIA Stevena Kappesa. Cheney je už v penzii a Kappes sa na ňu chystá. Obidvaja by mali svoje cesty do cudziny starostlivo plánovať.

Prameň: Convicted Former Argentine President Sentenced to 25 Years a iné zdroje v internete.
Preložil Rastislav Škoda