Stephen Law

Majú bežné obrany náboženskej viery v Boha úroveň?

Väčšina ľudí, čo veria v Boha, považuje svoju vieru za celkom rozumnú. Niekedy povedia:

 „Možno sa božia existencia nedá presvedčivo dokázať. Je to však uveriteľné – oveľa uveriteľnejšie, ako veriť, povedzme, na Mikuláša alebo na víly.”

 Majú pravdu?

Kresťania, moslimovia i židia veria, že Boh je všemohúci a nadovšetko dobrotivý; často ho predstavujú ako nekonečne milujúceho otca. No väčšina bežných argumentov pre božiu existenciu nám hovorí málo, resp. skoro nič o jeho morálnom charaktere. Zoberme si napríklad dôkaz na základe dizajnu či plánovača. Aj keby sa dokázalo, že vesmír vykazuje znaky plánovania, kde sú náznaky, že jeho tvorca je nadovšetko dobrotivý?

Preto existuje argument, že čo aj bol svet stvorený všemocnou bytosťou, táto bytosť nie je nadovšetko dobrotivá. Tento argument sa volá „problém zla” a znie asi takto: Ak je Boh všemocný a nadovšetko dobrý, prečo je na svete toľko utrpenia? Prečo na nás Boh zosiela zemetrasenia, povodne, hladomor a čierny mor? Prečo chorejú aj malé deti na rakovinu? Prečo je život mnohých ľudí tak strašne biedny? Prečo Boh pripravil pre milióny ľudí tak strašne zjazvený koniec – fyzicky aj psychologicky? To ťažko vyzerá na správanie sa nadovšetko milujúceho, súcitného otca. Nedá sa pochybovať a dôkaz je na dlani, že vesmír nie je pod kontrolou nekonečne mocného a benevolentného charakteru.

Mnohých takéto uvažovanie presvedčí. Je však dosť aj takých, čo sa, naopak, dajú presvedčiť, že s problémom zla sa možno vyrovnať. Ako? Náboženskí myslitelia vymysleli za storočia viacero dômyselných riešení. Tu je z nich pár príkladov:

Riešenie slobodnou vôľou. Boh nám dal slobodnú vôľu. Nie sme automaty, ale slobodní činitelia, ktorí môžu sami robiť svoje rozhodovania a podľa nich sa chovať. Keďže Boh nám dal slobodnú vôľu, niekedy volíme robiť zle. Začíname vojny, kradneme atď. Takže niektoré utrpenia vychádzajú z našej slobodnej vôle. Aj tak je však lepšie, že túto slobodnú vôľu máme. Slobodná vôľa je veľmi veľké dobro, ktoré viac ako kompenzuje zlo, ktoré môže spôsobiť.

Riešenie zlepšením charakteru. Vieme, že zlá skúsenosť nás obohacuje a posilňuje. Kto, napríklad, prekonal ťažkú chorobu, niekedy hovorí, že ňou veľmi veľa získal. Aj iné trápenia a núdza, ktoré Boh na nás zosiela, nám vraj umožňujú rásť a rozvíjať sa, a to morálne a duchovne. Len poznanie utrpenia môže z nás urobiť šľachetné duše, akými nás Boh chce mať.

Niektoré dobro vyžaduje zlo. Teisti často zdôrazňujú, že Boh musel nevyhnutne do svojho stvorenia vložiť trochu zla, aby mohli existovať určité dôležité dobrá. Vezmime si, napríklad, dobročinnosť a spolucítenie. Dobročinnosť je veľká cnosť. Môžete však byť dobročinný len vtedy, ak existuje niekto, kto je v núdzi. Podobne môžete spolucítiť len s niekým, čo sám trpí. Dobročinnosť a súcit sú tzv. „dobrá druhého stupňa”, a vyžadujú „zlá prvého stupňa”, spomenutú núdzu a utrpenie, resp. aspoň ich zdanie. Oficiálne sa tvrdí, že dobrá druhého stupňa vyvážia zlá prvého stupňa, ktorých existenciu Boh pripúšťa.

Existujú aj mystériá. Niektorí teisti hlásajú, že Boh koná tajomne. Je vraj domýšľavosť, chcieť pochopiť myseľ nekonečne múdrejšej a mocnejšej bytosti. Zlo, ktoré Boh na nás dopúšťa, existuje pre všeobecné dobro. Sme len ľudia a nie sme v stave to pochopiť.

Mnohí ľudia veria, že tieto a podobné argumenty otupujú osteň problému zla. Niektorí veria, že ten problém úplne rušia. Ja osobne považujem všetky tieto argumenty za absolútne nepostačujúce. Nasledujúci dialóg je môj pokus, ako to dokázať.

Vitajte na Z’mi, skromne priemernej planétke na ďalekom okraji našej galaxie. Pod veľkými mramorovými vežami tunajšej najchýrnejšej univerzity sa vedie rozhodujúca diskusia. Pri dvoch stenách Veľkej sály univerzity sú zoradení najväčší vedci a myslitelia. Sú tu, aby sa vyslovili o najprotirečivejšej a najemocionálnejšej otázke, deliacej obyvateľstvo Z’mi na dva tábory: Existuje Boh?

Na pravej strane Veľkej sály sa zišli veriaci, po ľavici sú skeptici. Balkóny pre obecenstvo sú preplnené pozorovateľmi. Na konci diskusie budú prítomní hlasovať.

Booblefrip, na vtáka podobný profesor Začiatku, a Gizimoth, telnatý inkvizítor pralogiky, vedú diskusiu.

Gizimoth: Tu, na planéte Z’m, mnohí z nás veria v Boha, že?

Booblefrip: Iste.

Gizimoth: Čomu sa Boh podobá?

Booblefrip: Samozrejme, Boh je všemohúci. Boh môže všetko. Stvoril celý vesmír, a aj toho najposlednejšieho z nás. Hrozivá moc Boha nepozná hraníc!

(Šum súhlasu sa ozýva medzi veriacimi na pravej strane Veľkej sály.)

Gizimoth: Takže v tomto bode sme zajedno. Ak Boh existuje, je všemohúci. No tu,  na našej planéte Z’m, tí čo veria v Boha, pripisujú mu aj jednu inú vlastnosť, že?

Booblefrip: Áno. Ako viete, veríme, že Boh je zloprajník.

Gizimoth: Môžete vysvetliť, čo tým myslíte?

Booblefrip: Nielen božia moc je bezmerná, taká je aj jeho zloba. Jeho ukrutnosť je nekonečná; jeho zlomyseľnosť je bez konca.

(Booblefrip vrhá studený pohľad na pravú polovicu sály.)

Gizimoth: Vidím. Všemohúci. A zloprajník. Profesor Booblefrip, trúfate si v krátkosti vysvetliť, prečo si myslíte, že je rozumné veriť v takú bytosť? Aké argumenty môžete uviesť na odôvodnenie viery v takého zlého Boha?

Booblefrip: Pozor, ja nehovorím, že viem dokázať nad všetky pochybnosti, že existuje Boh. Zdá sa mi však, že sú aspoň dva dobré dôvody pre vieru v Boha. Po prvé, zdá sa mi samozrejmým, ako mnohým iným, že vesmír sa musel niekde nabrať. Súhlasíte?

Gizimoth: Samozrejme. Tu zídení vedci vám povedia, že existuje dokonalé vedecké vysvetlenie existencie vesmíru – začalo to Veľkým treskom. Pred asi 14 miliardami rokov sa udiala nepredstaviteľne úžasná explózia, v priebehu ktorej vznikla všetka hmota a všetka energia; vtedy začal existovať aj priestor a čas.

Booblefrip: Dobre poznáme teóriu o Veľkom tresku, profesor Gizimoth. No Veľký tresk v skutočnosti len odďaľuje mystérium, prečo toto všetko existuje. Treba odpovedať na otázku, prečo došlo k Veľkému tresku? Prečo sa udial? To veda nevysvetlí – že nie? V tom spočíva skutočné tajomstvo – či nie?

Gizimoth: Hm. Možno.

Booblefrip: Jediné uspokojivé vysvetlenie pre vznik vesmíru je, že ho stvoril Boh. To je môj prvý dôvod pre vieru v existenciu Boha.

(Gizimoth sa mračí – zrejme neprijíma Booblefripov argument – ale ho povzbudzuje, aby pokračoval.)

Gizimoth: A druhý dôvod?

Booblefrip: Len sa rozhliadnite okolo seba – vidíte zázraky vesmíru. Život. Uvedomelé bytosti, ako sme my. Predpokladáte, že toto všetko vzniklo len tak náhodou? Iste nie. Vesmír vykazuje zrejmé znaky dizajnu, plánu. A kde je plán, tam je aj plánovač!

Gizimoth: Takže veda vie vysvetliť život. Čo povedať o teórii prírodného výberu? Ten vysvetľuje, ako sa v priebehu miliónov rokov vyvíjal a rozvíjal život. Vysvetľuje, ako sa aj zložité formy života postupne vyvíjajú z celkom jednoduchých baktérií. Veda vie dokonale vysvetliť život aj bez privedenia vášho nadprirodzeného plánovača do hry.

Booblefrip: Prírodný výber nevie vysvetliť všetko. Napríklad, nevie vysvetliť, prečo bol vesmír ustanovený tak, že prijal prírodný výber ako základ budúceho vývoja – či nie?

Gizimoth: Hm. To teda nevie. Prečo? To sa nevie.

Booblefrip: Viete, že keby boli zákony, ktoré riadia vesmír, len veľmi málo odlišné od aktuálnych, nebol by vesmír prežil dlhšie ako jednu či dve sekundy? Alebo sme tu – alebo by sa bol vesmír rýchlo rozplynul do riedkej sterilnej polievky, neschopnej vyprodukovať život. Nato, aby sa niekde vynoril a rozvíjal život, sú potrebné veľmi špecifické podmienky. Vesmír musí byť ustrojený veľmi presným spôsobom. Samozrejme, dnes vieme, že všetko bolo takto správne nastavené.

Gizimoth: Predpokladám, že máte pravdu.

Booblefrip: No povedať mi, že toto všetko sa stalo náhodou, to je veľké sústo na prehltnutie. To by bola šťastná náhoda kozmických rozmerov! Oveľa rozumnejšie bude iste predpokladať, že niekto tento náš vesmír takto naplánoval – aby v ňom vznikol život a nakoniec aj my sami. Tento niekto je Boh.

(Znova počuť súhlasný šum hlasov z pravej strany Veľkej sály. Zídení akademici cítia, že aspoň dosiaľ Booblefrip dobre uvádza svoje argumenty. Ale Gizimoth vyzerá bezradne zmätený.)

Gizimoth: Dobre teda, predpokladajme, že vesmír vykazuje jasné znaky naplánovania inteligentnou bytosťou.

Booblefrip: Ó, obrátenec na našu vieru?

Gizimoth: Vôbec nie! Pripúšťam to len ako argument, uvidíme, akú má cenu. No dosiaľ ste mi neuviedli dosť dôvodov pre predpoklad, že Boh je nadovšetko zlý.

Booblefrip: Už z definície je Boh nadovšetko zlý.

Gizimoth: Ale prečo máme definovať Boha takto? Prečo nepredpokladať, namiesto toho, že Boh nie je ani dobrý, ani zlý? Alebo prečo nepredpokladať, že je nadovšetko dobrotivý?

(Na Booblefripovi vidno, že si myslí, že Gizimoth zachádza priďaleko.)

Booblefrip: Čo za podivný nápad! Je jasné, že náš stvoriteľ je zrejme zlý. Len sa pozrite dookola! Dôkazom sú strašné pohromy, čo na nás posiela. Povodne. Zemetrasenia. Rakovina. Zlý zápach skazenosti pokrýva božie dielo stvorenia.

Gizimoth: Dobre, náš stvoriteľ mohol niečo urobiť zle. Ale z toho nevyplýva, že je celý úplne zlý. Nie je dokázané, že jeho skazenosť je nekonečná, že jeho zlomyseľnosť a ukrutnosť nepoznajú hraníc. Úmyselne vynechávate chýrny argument proti existencii Boha – problém dobra.

Booblefrip: Naopak, veľmi dobre poznám problém dobra. Ako teológovia na Z’mi sme o ňom diskutovali storočia! Pre vieru v Boha nie je smrteľne nebezpečný.

Gizimoth: Nie je? Pozrime sa bližšie. Problém dobra je, ako viete, v podstate veľmi jednoduchý. Ak vesmír navrhol a stvoril všemohúci a nadovšetko zloprajný Boh, prečo je na svete toľko dobra?

Booblefrip: Áno, to je problém, otázka, volajúca po odpovedi.

Gizimoth: Napríklad: Prečo Boh dovoľuje, aby aspoň pár ľudí žilo šťastný, naplnený, spokojný život? Prečo ich miesto toho nemučí? Ak je naozaj všemohúci, mohol by ich týrať, no nie?

Booblefrip: Iste, mohol by.

Gizimoth: Ich životy by mohol urobiť neznesiteľne biedne. Vieme tiež, že keďže je vrcholom zla, musí si priať, aby ľudia trpeli. No on prejavuje voči niektorým ľuďom zhovievavosť. Prečo asi? To mi nedáva zmysel!

Booblefrip: Na prvý pohľad ani mne nie.

Gizimoth: Pozrime sa na iný príklad. Prečo nám Boh dovoľuje robiť dobre, povedzme pomáhať našim blížnym poz’mšťanom? Pripúšťa, aby sme jeden za druhého položili život. Takéto altruistické činy nesmierne zlepšujú kvalitu nášho života. Prečo to Boh pripúšťa? Prečo nás nenúti, aby sme boli zlomyseľní a robili zle, ako on?

Booblefrip: Ručím vám, že skutočnosť, že Boh pripúšťa šľachetné a altruistické správanie sa môže zdať dôkazom, že nie je celkom zlý. No zdanie môže byť klamné.

Gizimoth: Ak je však Boh absolútne zlý, prečo vytvoril na svete toľko krásnych vecí, z ktorých máme radosť? Prečo pripúšťa niečo tak nádherné ako západ slnka?

Booblefrip: Dobrá otázka.

Gizimoth: Prečo nám dáva deti, ktoré nám prinášajú neskonalé šťastie? vidíte? nespočetné sú spôsoby, ktorými božie dielo skrášľuje maše životy.

Booblefrip: Ale je tu aj zlo!

Gizimoth: Súhlasím, na svete je aj zlo. Je tu však hromada dobra. Príliš veľa dobra, aby sa dalo rozumne uzatvárať, že svet stvoril absolútne zloprajný Boh. Viera v nekonečne zlého stvoriteľa je hmatateľne absurdná.

(Na ľavej strane Veľkej sály pozorovať spokojné prikyvovanie. Gizimothove argumenty nachádzajú porozumenie aj u nevercov. Ale Booblefrip dáva najavo, že ho Gizimothove argumenty nepresvedčili.)

Booblefrip: Pozrite sa, pripúšťam, že množstvo dobra na svete sa zdá otriasať vierou vo všemohúceho, absolútne zloprajného Boha. Ale my veriaci vieme dokázať, prečo tento absolútne zloprajný Boh dovoľuje, aby sa dialo toľko dobra.

Gizimoth: V každom prípade sa o to pokúste!

Booblefrip: Pravdepodobne poznáte pojem slobodnej vôle.

Gizimoth: Radšej ho spresnite.

Booblefrip: Rád. Božia zloprajnosť je bez hraníc. Je pravda, že nám dovoľuje konať aj dobro. Pripúšťa, napríklad, altruistické činy v prospech zlepšenia situácie iných. Ale to má svoju príčinu.

Booblefrip: Akú príčinu?

Booblefrip: Boh nám dal slobodnú vôľu.

Gizimoth: Slobodnú vôľu?

Booblefrip: Áno. Boh nás mohol stvoriť ako automaty, ktoré robia len zle, ale neurobil to. Dal nám slobodu, aby sme sami rozhodli, čo urobíme.

Gizimoth: Prečo?

Booblefrip: Tým, že nám dal slobodnú vôľu, rozmnožil Boh zlo, ktoré sa vo svete vyskytuje. Urobil tým svet oveľa hroznejším, ako by bol bez nej.

Gizimoth: Ako to?

Booblefrip: Zamyslite sa nad tým. Keď nám dal slobodnú vôľu, zaistil si Boh, že pri rozhodovaní, čo máme urobiť, budeme stále trpieť. Slobodná vôľa nesie so sebou aj muky pokušenia. A keď mu podľahneme, cítime sa vinnými, a to sú opäť muky. Ak vieme, že sme slobodní a že sme mohli konať inakšie, sme znechutení svojím správaním. Trápime sa – a to je vrcholne trápna irónia všetkého, čo predchádzalo!

Gizimoth: Hm.

Booblefrip: Darom slobodnej vôle uviedol Boh na scénu oveľa intenzívnejšie a subtílnejšie formy utrpenia, než ako by boli  možné inakšie.

Gizimoth: Ale čo o dobre, ktoré niektorí občas vykonajú?

Booblefrip: Je pravda, že niekedy chcú ľudia konať altruisticky a šľachetne a to vedie k dobru. Ale toto dobro je vždy prevážené zlom, ktoré prináša so sebou slobodná vôľa. Len sa pozrite ešte raz okolo seba! Svet je plný ľudí, ktorí sa špatne chovajú a potom do nekonečna lamentujú nad tým, čo urobili.

Gizimoth: Nie je to smiešne?

Booblefrip: Prečo by bolo?

Gizimoth: Pre začiatok to vysvetľuje dobro, ktoré konáme na základe svojej slobodnej vôle. Nevysvetľuje to existenciu prirodzene sa vyskytujúceho dobra.

Booblefrip: Ako takého?

Gizimoth: Áno. Čo poviete na krásy prírody: úchvatné západy slnka, prekrásne krajiny, úžasnosť neba? Za tieto veci nie sme zodpovední, že?

Booblefrip: Nie. To je Boh.

Gizimoth: Ale prečo stvorí absolútne zloprajný Boh občas niečo, z čoho sa tešíme? Prečo nám dáva krásne deti, ktoré milujeme? A prečo dáva niektorým ľuďom neobyčajne veľké bohatstvo – zdravie, majetky, šťastie? Nedokazuje nám existencia týchto dobrých vecí, že ak má vesmír svojho stvoriteľa, nie je absolútne zlý?

Booblefrip: Zle to chápete, Gizimoth. Práve tieto veci dokazujú, že ich musíme očakávať, ak Boh je absolútne zlý.

Gizimoth: Ale prečo?

Booblefrip: Určitú prirodzenú krásu treba očakávať v každom prípade. Keby všetko bolo absolútne zlé, netrápila by nás polovičná zloba, popretkávaná sem-tam krásou. Aby sme správne ohodnotili ošklivosť prostredia, v ktorom sa väčšina z nás nenachádza – močom potrieštené betónové a asfaltové plochy, spestrené veľkoplošnými reklamnými tabuľami, drogovanou mládežou, psími výkalmi – treba nám z času na čas pripomenúť, že veci môžu vyzerať aj inakšie. Boh pripustil určitú prirodzenú krásu vo svete, aby nás ešte lepšie presvedčil o ošklivosti a bezútešnosti každodenného života.

Gizimoth: Hm. Ale prečo nám tento absolútne zloprajný Boh dal krásne deti a dovoľuje nám ich milovať?

Booblefrip: Pretože vie, že nás to môže, resp. bude celý život trápiť. Len rodič vie, aké utrpenie môže spôsobiť dieťa.

Gizimoth: Prečo nám dáva mladé a zdravé telá?

Booblefrip: Určil, aby naše telá a ich vitalita a zdravie mali len krátke trvanie. Z toho vidno, že tým, že nám čosi dal a hneď to berie, necháva nás ten náš zlý stvoriteľ trpieť viac, ako keby nám nebol dal nič.

Gizimoth: Prečo len Boh necháva niektorých jednotlivcov žiť taký šťastný a spokojný život?

Booblefrip: To je jasné: zlomyseľný Boh darúva pár ľuďom prepychový priebeh života, dobré zdravie a ohromný úspech. Ich šťastie má len ten účel, aby utrpenie ostatných bolo o to očividnejšie. Zmocnia sa nás pocity neúspechu a závisti, žiarlivosť. Kto by bol spokojný, keď iní majú o toľko viac!

Gizimoth: Na môj veru!

Booblefrip: Vidíte? Samozrejme bol svet stvorený na vytvorenie života – aby vznikli sebavedomé bytosti nášho typu. Prečo? Aby nás náš stvoriteľ mohol trápiť. Svet je tak naplánovaný, aby nás zmárnil fyzicky aj psychologicky, aby nás nakoniec premohla márnosť života a aby sme sa s ním rozlúčili v zúfalstve.

(Gizimoth si ide zúfať. Zakaždým, keď spomenie argument, že svet nenaplánovalo akési vrcholne zlomyseľné božstvo, Booblefrip vytiahne z rukáva nové naivné dôkazy, že to tak bolo. Napriek tomu si Gizimoth myslí, že dôkazy proti existencii absolútne zloprajného Boha sú zdrvujúce.)

Gizimoth: To je smiešne. Vy máte odpoveď na všetko.

Booblefrip: Áno, mám odpoveď na všetky vaše argumenty. Dosiaľ ste mi neposkytli ani najmenší dôkaz na predpoklad, že svet nevytvorila nanajvýš zloprajná bytosť. No ak nie ste spokojný s mojimi odpoveďami, nechajte ma pristúpiť k veci z inej strany. Sú zlá, ktoré vyžadujú pre svoju existenciu dobro, uznáte to?

Gizimoth: Ktoré napríklad?

Booblefrip: Vezmime si zlo žiarlivosti. Žiarlivosť vyžaduje existenciu niečoho, čo sa dá závidieť. Niektorým ľuďom dal Boh dobré veci, a iní im ich závidia. Alebo si vezmime klamstvá. Klamanie vyžaduje, aby ľudia často hovorili pravdu  – inakšie by nemalo zmysel klamať, pretože nikto by nikomu aj tak neveril. A zlo nečestnosti volá po určitej dávke čestnosti.

Gizimoth: A vy si myslíte, že tieto zlá prevážia dobrá, od ktorých závisia?

Booblefrip: Samozrejme. Boh pripustil vo svojom stvorenstve pár dobrých vecí – tie sú cena za väčšie zlá.

Gizimoth: Tieto vaše ľstivé odpovede sú zjavne absurdné. Nemôžete seriózne tvrdiť, že svet, ktorý vidíte okolo seba – svet plný prirodzenej krásy a smejúcich sa detí – je v skutočnosti dielom nekonečne zloprajného Boha.

Booblefrip: Ba, tvrdím, že je to tak. Pripúšťam, že nie som v stave vysvetliť aj poslednú kvapku dobra vo svete. Ale uvedomte si, že tu máme do činenia s mysľou Boha. Kto ste, že si namýšľate, že by ste mohli pochopiť myslenie nekonečne inteligentnej a rozumnej bytosti? Nie je to od vás arogancia, domýšľavosť, ak predpokladáte, že viete pochopiť božie majstrovské plány?

Gizimoth: Ja že som arogantný?

(Z pravej strany počuť tichý súhlas veriacich.)

Booblefrip: Áno, arogantný. Zlomyseľný Boh pôsobí tajomnými spôsobmi. Nakoniec smeruje všetko k horšiemu. Ibaže, keďže sme len ľudia, nechápeme vždy, ako.

Gizimoth: Veru! To je …

Booblefrip: Som presvedčený, že je arogancia mať iné presvedčenie – myslieť si, že musíte mať schopnosť pochopiť to všetko.

(Je koniec diskusie; poslucháči hlasujú. Predstupuje ich hovorca a číta ich rozsudok.)

Hovorca: Zdá sa nám, že Booblefrip účinne zastal predstavu, že svet bol stvorený Bohom. Okrem toho mocne bránil vieru v túto zloprajnú bytosť. Úspešne vysvetlil, prečo tento čo aj zlý Boh pripúšťa značnú dávku dobra. A tak prijímame vyhlásenie, že sme presvedčení, že existuje zlý Boh.

*  *  *

Ste presvedčený Booblefripovou obranou viery v nekonečne zlého Boha? Samozrejme že nie. Jeho vysvetľovania sú predsa naprosto slaboduché. Je isté, že napriek Booblefripovým komplikovaným manévrom platí skutočnosť, že viera v nekonečne zlého Boha je vyslovene absurdná.

Na druhej strane Booblefripova obrana iba opakuje štandardné tvrdenia teistov na vysvetlenie existencie dobrého Boha. Jeho pokusy vysvetliť dobro vo svete sú zrkadlovým obrazom pokusov teistov o vysvetlenie zla vo svete. Ak sú Booblefripove vysvetľovania neprimerané, prečo by neboli také aj vysvetľovania teistov? Na túto otázku by mali odpovedať teisti.

Je pochopiteľné, že teisti považujú vieru v absolútne zlého Boha za vonkoncom smiešnu. To je dobre: vo svete je viditeľne príliš veľa dobra. Prečo však sústavne odmietajú uznať, že už samo množstvo utrpenia vo svete robí ich vieru v absolútne dobrotivého Boha rovnako smiešnou? Isté je, že aj ak má svet svojho plánovača a stvoriteľa, je zrejmé, že táto bytosť nie je ani absolútne zlá, ani absolútne dobrá.

*  *  *

Prameň: Stephen Law, “The God of Eth”, Skeptical Inquirer, 29/5, s. 39-43, 2005.

Preložil Rastislav Škoda