Diskusia medzi Dawkinsom a Collinsom

David van Biema

Pod tučným titulkom Boh verzus  veda sa vedú dve debaty: Už niekoľko rokov je bežná užšia z nich: ubráni sa Darwinova evolučná teória kritike kresťanov, že protirečí výkladu stvorenia v knihe Genezis? Najnovšie získal kreacionizmus na hodnote ako duchovný otec „inteligentného dizajnu“ (ID), vedecky štylizovaného pokusu dokázať, že prázdne miesta v histórii evolúcie sú zmysluplnejšie ako jej presvedčivá totalita. ID však utrpel na svojej novinárskej atraktívnosti, keď ho v minulom decembri jeden sudca zavrhol ako pseudovedu nevhodnú za učebný predmet na pensylvánskych školách.

Kreacionizmus a ID sú úzko zviazané s nevyriešenou otázkou, pri ktorej je rola útočníka vymenená: Odolá náboženstvo pokroku vedy? Táto diskusia tu bola dávno pred Darwinom, ale protináboženskú pozíciu posilňujú stále zanietenejšie vedci, ktorých hnevá ID a vzrušuje až intoxikuje rastúca schopnosť ich disciplíny zobrazovať, merať a meniť povahu ľudskej skúsenosti. Zobrazovanie mozgu ilustruje – vo farbe! – fyzikálne sídlo vôle a vášní, vzdorovito vyzývajúc náboženskú koncepciu duše, neodvislej od žliaz a chrupaviek. Chemici mozgu sú na stope poruchám, ktoré môžu zapríčiniť extatické stavy vizionárskych svätcov a, podľa niektorých, aj Ježiša Krista. Ako kedysi freudizmus, tak buduje dnes evolučná psychológia teórie o altruizme a dokonca o náboženstve – bez pôsobenia Boha. Domnienka, že miesto univerza existuje multiverzum znamená, že náš vesmír by mohol byť jedným v kaskáde početných vesmírov, čo ohromne zvyšuje vyhliadky, že na našu planétu sa život dostal náhodou a bez božieho zásahu. (Ak je pravdepodobnosť 1 k miliarde a existuje 300 miliárd vesmírov?)

Kardinál rímskeho katolicizmu Schönborn obžaloval najhorlivejších vedcov-kritikov náboženstva z nemiestneho „scientizmu“ a „evolucionizmu“, ak ich vedie snaha nahradiť náboženstvo vedou ako svetonázorom a skúšobným kameňom. No rastúci počet vedcov sa pohoršuje pri urážkach výskumu a racionality, ktorých sa dopúšťa kresťanská pravica ovplyvňovaním Bushovej administratívy, resp. fanatická viera teroristov jedenásteho septembra či súčasné nároky inteligentného dizajnu. Niektorí sú natoľko radikalizovaní, že verejne odlupujú starú chrastu: hlásajú, že náboženstvo a veda nie sú komplementárnou odpoveďou na to, čo nevieme; nemajú na to ani vyhliadky, alebo, ako to bez obalu napísal Paul Bloom, psychológ z Yale: „Náboženstvo a veda sa budú vždy biť.“ Trh je zaplavený knihami vedcov, opisujúcimi boj na život a na smrť medzi Bohom a vedou – pričom veda víťazí alebo aspoň odhryzuje z právd, ktoré sú základom náboženstva.

Nájsť hovorcu pre túto stranu otázky nebolo ťažké, pretože Richard Dawkins, možno prvý polemik našich časov, práve vydal knihu The God Delusion (Mylná domnienka Boha – môj prvý preklad tohto tituliu. Neskôr som prešiel na Sklamanie z Boha a konečne na Delúziu Boha), ktorej pozícia je taká jasná, že nepotrebuje podtitul. Bestseller novín New York Times už 5 týždňov (t.č. na 8. mieste) napáda vieru filozoficky, historicky aj vedecky, opierajúc sa hlavne o Darwinovu teóriu, ktorej sa Dawkins venoval ako už mladý vedec a dnes je tak známym expertom evolučnej psychológie, že má profesúru Charlesa Simonyiho pre verejné pochopenie vied na Oxfordskej univerzite.

Dawkins surfuje na hrebeni vlny ateistickej literatúry. V roku 2004 uverejnil neurovedec Sam Harris mnohostrannú obžalobu Koniec viery (The End of  Faith – 400 000 výtlačkov) a o rok pridal krátky List kresťanskému národu (Lettre to a Christian Nation), ktorý je na zozname bestsellerov Time na 14. mieste. Vo februári vydal Daniel Dennett, filozof z Tuftovej univerzity, Breaking the Spell  – Religion as Natural Phenomenon (Zlomenie či Lámanie čara – o náboženstve ako prírodnom jave), ktorého sa predalo menej, ale diskusiu to rozvírilo.
Ak sú Dennett a Harris temer-vedci, autori poltucta agresívne sekulárnych kníh sú nosiči posolstiev: Marc Hauser, biológ z Harvardu, pátra v Moral Minds (Morálne mysle) po pôvode našich pojmov dobra a zla bez účasti Boha; v Šesť nemožných vecí pred raňajkami (Six Impossible Things Before Breakfast) od ateistického, redukcionistického a materialistického biológa Lewisa Wolperta, je náboženstvo  jednou z týchto nemožných vecí; fyzikálny astronóm Victor Stenger napísal o Bohu knihu Skrachovaná hypotéza (The Failed Hypothesis); a Ann Druyanová, vdova po chýrnom arciskeptickom astrofyzikovi Carlovi Saganovi pozbierala jeho neuverejnené prednášky o neprítomnosti Boha do Variácií vedeckých skúseností (The Varieties of Scientific Experience).

Dawkins a jeho armáda majú, samozrejme, húf teologických oponentov. No väčšina z nich sa veľmi nezaujíma o vedu a tak diskusia, pri ktorej jedna strana neochvejne trvá na pravdivosti Písma a druhá nepohnute na pravdivosti periodickej tabuľky prvkov, nezájde ďaleko. Väčšina Američanov stojí uprostred: my chceme oboje. Chceme jasať pri pokroku vedy a pokorne sa utíšiť v deň sviatočný. Chceme mať prístup k MRI (zobrazovanie magnetickou rezonanciou) aj k zázrakom. Zaujímajú nás diskusie o kmeňových bunkách, ale neuvedomujeme si, že pozície sú zaujaté tak nepriateľsky, že dohoda nie je možná. Na vyváženie takých úžasných nosičov prevládajúcej mienky, ako je Dawkins, hľadáme ľudí s náboženskou vierou, ale aj s vedeckým pozadím, ktorí by dôveryhodne bránili názor, že veda a Boh sa znášajú, povedzme, že veda je od Boha.

V poslednom čase sa hlasnejšie ozvali informovaní zmierovatelia. Biologička Stanfordskej univerzity Joan Roughgardenová prišla s knihou Evolúcia a kresťanská viera (Evolution and Christian Faith), kde podáva výklad „kresťanskej obrany“ evolučnej teórie, ilustrujúc jej hlavné pojmy biblickými pasážami. Entomológ Edward O. Wilson, známy skeptik s priemernou vierou, vyzýva v knihe Stvorenie: Apel za záchranu života na Zemi (The Creation: An Appeal to Save Life on Earth) veriacich aj neveriacich, aby sa spojili za účelom záchrany životného prostredia. No najchýrnejší zmierovateľ je Francis Collins.

Collinsova oddanosť genetike je väčšia, ak je to možné, ako Dawkinsova. Je riaditeľom Štátneho ústavu pre výskum ľudského genómu od roku 1993, takže vedie medzinárodný tým 2400 vedcov, ktorý zmapoval 3 miliardy biochemických znakov nášho genetického kódu, čo bol míľnik, ktorý prezident Clinton v roku 2000 uctil ceremóniou v Bielom dome a prirovnal k zmapovaniu Spojených štátov v roku 1804 Meriwetherom Lewisom. Ďalej vedie tento ústav a hľadá priekopnícke uplatnenie výsledkov pre liečebné účely.

Hlási sa ku kresťanstvu, na ktoré prestúpil z ateizmu vo veku 27 rokov; nachádza čas, aby nabádal mladých evanjelikálnych vedcov priznať sa k viere uprostred prevažne agnostickej hornej vrstvy výskumníkov. V lete vydal bestseller Jazyk Boha: Vedec prezentuje dôkazy pre vieru (The Language of God: A Scientist Presents Evidence for Belief ).  Niektoré zo svojich argumentov predniesol v 90-minútovej diskusii s Dawkinsom, ktorú sme organizovali 30. septembra 2006 v našom stredisku v New York City. Z oduševnenej výmeny názorov vyberáme:

TIME: Profesor Dawkins, ak niekto dobre rozumie vede, je preňho Boh mylná domnienka, ako to naznačuje titul vašej knihy?

DAWKINS: Otázka, či existuje nadprirodzený tvorca, Boh, je jednou z najdôležitejších, na ktorú máme odpovedať. Myslím si, že je to vážna vedecká otázka. Moja odpoveď je: Nie.

TIME: Dr. Collins, vy veríte, že veda je kompatibilná s kresťanskou vierou.

COLLINS: Áno. Existencia Boha je alebo pravdivá alebo nepravdivá. Ale nazvať to vedeckou otázkou by znamenalo, že nástroje vedy môžu dať odpoveď. Z mojej perspektívy nie je Boh celý obsiahnutý v prírode, a preto je jeho existencia mimo možností vedy reálne sa ním zaoberať.
–
TIME: Stephen Jay Gould, harvardský paleontológ, sa preslávil názorom, že náboženstvo a veda môžu koexistovať, pretože zaujímajú oddelené boxy. Zdá sa, že ani jeden z vás s tým nesúhlasí.

COLLINS: Gould postavil umelú stenu medzi dva svetonázory, ktorá v mojom ponímaní neexistuje. Pretože verím, že božia kreatívna moc stvorila všetko, čo existuje, som toho názoru, že štúdium prírody poskytuje možnosť vidieť majestátnosť, eleganciu a jemnosti božieho stvorenia.

DAWKINS: Ja si zas myslím, že Gouldove separátne priehradky mali čisto politický cieľ priviesť priemerných veriacich do tábora vedy. Je to celkom prázdna myšlienka. Je množstvo miest, kde sa náboženstvo nedrží mimo trávnika vedy. Každá viera v zázraky je nielen naprosté protirečenie vedeckým faktom, ale aj duchu vedy.

TIME: Profesor Dawkins, vy si teda myslíte, že Darwinova evolučná teória znamená čosi viac ako protirečenie historke v Genezis.

DAWKINS: Áno. Počas storočí bol najsilnejší argument v prospech existencie Boha z fyzikálneho sveta takzvaný dôkaz z účelnosti: živé veci sú také prekrásne, elegantné a účelné, že ich mohol stvoriť len inteligentný návrhár. No Darwin našiel jednoduchejšie vysvetlenie. Vývoj spočíva v postupne sa zvyšujúcom zlepšovaní od veľmi jednoduchého začiatku malými krôčikmi k narastajúcej zložitosti, elegancii a adaptívnej dokonalosti. Jednotlivé kroky nie sú pre nás príliš nepravdepodobné, ale ak ich kumulatívne robíme počas miliónov rokov, dostaneme tieto monštrá nepravdepodobnosti, ako je ľudský mozog alebo dažďový prales. Malo by nás to varovať pred záverom, že ak je niečo zložité, musí to byť dielo Boha.

COLLINS: Nevidím, prečo by výklad evolúcie podľa profesora Dawkinsa mal byť nezlučiteľný názorom, že Boh to tak naplánoval.

TIME: Kedy sa to malo stať?

COLLINS: Súc mimo prírody je Boh aj mimo času a priestoru. Vo chvíli stvorenia vesmíru mohol aktivovať evolúciu s plným vedomím, ako sa veci budú vyvíjať, možno až do našej dnešnej konverzácie. Myšlienka, že predvídal budúcnosť a dal nám ducha a slobodnú vôľu, aby sme mohli konať podľa vlastných želaní, je pre mňa celkom prijateľná.

DAWKINS: Ja si myslím, že je to ohromné vycúvanie zo zodpovednosti. Ak chcel Boh stvoriť život, a ľudí, prekvapuje, že volil takú neobyčajnú cestu; najprv čakal desať miliárd rokov, kým sa začal život a potom ešte 4 miliardy, kým sú tu ľudia, schopní modliť sa k nemu, hrešiť a robiť iné veci, ktoré zaujímajú pobožných ľudí.

COLLINS: Kto sme, aby sme povedali, že to bola čudná cesta? Nemyslím, že by Boh mal povinnosť informovať nás o svojich plánoch. Ak mu vyhovuje byť božstvom, ktoré musíme hľadať, ale bez nútenia, nebola to citlivá forma použitia mechanizmu evolúcie bez stavania znakov, ktoré by odhalili jeho úlohu pri stvorení?
–
TIME: Páni, vaše knihy svedčia, že keby boli univerzálne konštanty, tých okolo šesť charakteristík nášho vesmíru, iné, ako sú, nebol by možný život na Zemi. Dr. Collins, máte príklad?

COLLINS: Gravitačná konštanta; keby bola o jednu stomilióntinu milióntiny iná, nebolo by prebehlo rozpínanie vesmíru po veľkom tresku spôsobom, ktorý bol nevyhnutný pre objavenie sa života. Ak sa pozriete na tento dôkaz, ťažko uznáte názor, že sa to stalo náhodou. Ak ste ochotný uznať existenciu dizajnéra, máte prijateľné vysvetlenie udalosti, ktorá je inakšie veľmi nepravdepodobná – naša existencia.

DAWKINS: Ľudia, ktorí veria v Boha, uzatvárajú, že musel existovať nejaký božský otáčač gombíkom, ktorý krútil gombíky týchto šiestich konštánt do tých čias, kým boli presne v správnej polohe. Problém je v tom, že ak niekto povie, že niečo je veľmi nepravdepodobné, potrebujeme Boha, aby sme to vysvetlili. Ale veď takýto Boh je ešte nepravdepodobnejší! Fyzici prišli s inými vysvetleniami. Jedno znie, že týchto šesť konštánt sa nemôže meniť. Raz možno nejaká jednotná teória povie, že sú v takom vzťahu, ako obvod a priemer kruhu. To podstatne zmenší ich nepravdepodobnosť. Inou možnosťou je hypotéza multiverza, ktorá hovorí, že náš vesmír je len jedným z mnohých, ktoré existujú. Veľká väčšina z nich nepozná život, pretože majú nevyhovujúcu gravitačnú alebo inú konštantu. Ale ako rastie počet vesmírov, zvyšuje sa pravdepodobnosť, že pár z nich bude mať správne naladenie konštánt.

COLLINS: To je zaujímavá možnosť. Ak vylúčime jej teoretické odmietnutie, čo je nepravdepodobné, musíte pripustiť existenciu ziliónov (fiktívny názov pre nepredstaviteľne veľké číslo) paralelných vesmírov, vzdialenejších, ako dnes dohliadneme, alebo môžete povedať, že je v tom plán. Pre mňa je argument existencie plánujúceho Boha pravdepodobnejší ako bublanie multiverzov. Aj Occamova britva – Occam prikazuje, aby ste volili najjednoduchšie a najpriamejšie riešenie – ma vedie skôr k viere v Boha ako v multiverzum, ktoré namáha moju predstavivosť.

DAWKINS: Súhlasím, že môžu byť väčšie a nepochopiteľnejšie veci ako čokoľvek, čo si dnes vieme predstaviť. Nechápem však, ako môžete vylučovať nepravdepodobnosť a necítiť, že si strieľate do päty, ak postulujete niečo, čo je rovnako nepravdepodobné, vyčarúvajúc pri tom vznik slova Boh.

COLLINS: Pre mňa nie je Boh nepravdepodobný. Pre seba nepotrebuje historku o stvorení, ani nemusí byť jemne naladený. Boh je mi odpoveď na všetky otázky typu „Ako to bolo?“

DAWKINS: Myslím si, že to je matka a otec všetkých výhovoriek. Považujem za čestnú vedeckú úlohu zistiť, odkiaľ pochádza táto zrejmá nepravdepodobnosť. Dr. Collins vraví: „Boh to urobil. A Boh nepotrebuje vysvetlenie, pretože Boh je mimo tohto všetkého.“ Dobre, ale aká je to neuveriteľná výhovorka pred zodpovednosťou podať vysvetlenie! To vedci nerobia. Tí povedia: „Pracujeme na tom. Snažíme sa pochopiť to.“

COLLINS: Niet pochýb, že veda má pokračovať v hľadaní dôkazov multiverza, ktoré by mohlo vysvetliť, prečo sa náš vesmír zdá tak jemne naladený. Mám však námietky proti domnienke, že ak je niečo mimo prírody, je to vylúčené z konverzácie. To je ochudobnený názor na otázky, ktoré si ľudia kladú, ako napríklad „Prečo som tu?“, „Čo sa stane, keď umrieme?“ alebo „Existuje Boh?“ Ak odmietate uznať ich oprávnenosť, skončíte s nulovou pravdepodobnosťou existencie Boha, pretože previerka prírodného sveta vás o nej nepresvedčí. Ak je však vaša myseľ v otázke existencie Boha otvorená, môžete poukázať na tie aspekty vesmíru, ktoré sú konzistentné s uvedeným záverom.

DAWKINS: Pre mňa je správny prístup povedať, že o týchto veciach vieme veľmi málo. Na tom treba pracovať. Naraz povedať, že odpoveďou je Boh – to považujem za koniec diskusie.

TIME: Môže byť odpoveďou Boh?

DAWKINS: Za naším dnešným poznaním môže byť niečo neuveriteľne veľké a nepochopiteľné.

COLLINS: To je Boh.

DAWKINS: Áno. Ale to môže byť jeden z miliardy Bohov. Môže to byť Boh Marťanov alebo obyvateľov súhvezdia Alfa Centauri. Šanca, že je to osobitný Boh, Jehova alebo Ježiš Kristus, je mizivo malá – nakoniec je na vás, aby ste vysvetlili, prečo si myslíte, že je to tak.

–

TIME: Kniha Genezis navádza mnohých konzervatívnych protestantov, aby sa postavili proti evolúcii. Niektorí z nich trvajú na názore, že Zem má len 6 000 rokov.

COLLINS: Existujú seriózni veriaci, ktorí interpretujú Genezis 1 a 2 doslovne a spôsobom, ktorý sa nezrovnáva, hovorím to otvorene, s našimi vedomosťami o veku vesmíru a o vzťahu medzi organizmami. Sv. Augustín napísal, že už zásadne nie je možné pochopiť, čo sa v Genezis opisuje. Nemala to byť vedecká kniha. Mal to byť opis Boha, kto je to, kto sme my a aký vzťah ľudí k Bohu sa dá predpokladať. Augustín vyslovene varuje pred veľmi úzkou perspektívou výkladu biblie, ktorá by mohla vystaviť našu vieru posmechu. Ak ustúpite od tejto úzkej interpretácie, dostane sa všetko, čo Biblia opisuje, do súladu s veľkým treskom.

DAWKINS: Na probléme veľkého tresku pracujú fyzici – raz to možno vyriešia, možno aj nie. Čo však Dr. Collins práve … smiem vás volať Francis?

COLLINS: Prosím, Richard, urobte to.

DAWKINS: Čo teraz Francis povedal o Genezis, to bola, pravdaže, malá súkromná hádka medzi ním a jeho fundamentalistickými kolegami …

COLLINS: Súkromné to nebolo. Deje sa to skôr verejne. (Smiech).

DAWKINS: Bolo by odo mňa neslušné, keby som navrhol, aby si ušetril množstvo ťažkostí tým, že im jednoducho prestane poskytovať svoj čas. Prečo sa obťažovať týmito klaunmi?

COLLINS: Richard, myslím si, že dialógu medzi vedou a vierou neosožíme, ak budeme charakterizovať čestných ľudí prezývkami. To navádza na ešte bojovnejšie stanovisko. Ateisti sú v tomto ohľade často trochu arogantní, keď charakterizujú vieru ako niečo, na čo sa môže viazať iba idiot – to nepomáha veľmi vašej veci.

–

TIME: Dr. Collins, jedným zo základných argumentov kresťanskej viery je zmŕtvychvstanie Ježiša Krista. Spolu s narodením z panny a menšími zázrakmi – nepodminováva to vedeckú metódu, ktorá stojí a padá s konštantnosťou prírodných zákonov?

COLLINS: Ak ste ochotný povedať áno k Bohu, ktorý je mimo prírody, potom nie je nič nekonzistentné na súhlase k Bohu, ktorý robí zriedkavé návštevy prírodného sveta spôsobom, ktorý sa zdá zázračným. Ak Boh vydal prírodné zákony, prečo by ich nemohol porušiť, keď to považuje za potrebné? Ak prijmete myšlienku, že Kristus bol aj božskej povahy, ako to robím ja, potom jeho zmŕtvychvstanie ako také nie je veľký logický skok.

TIME: Nevylučuje už povaha zázrakov vedecký prístup k nim?

COLLINS: Nijako. Ak ste v tom tábore ako ja, je tam miesto, kde sa veda a viera stretávajú a môžu preverovať údajne zázračné udalosti.

DAWKINS: Ak sa kedy pribuchnú dvere pred konštruktívnym preverovaním, je to pri slove zázrak. Stredovekému dedinčanovi by sa bolo rádio videlo zázrak. Môže sa diať veľa vecí, ktoré sa aj vo svetle dnešnej vedy dajú označiť za zázrak, ako by bola stredoveká veda označila Boeing 747. Francis rád používa výrazy typu „z perspektívy veriaceho“. Ak zaujmete postavenie veriaceho, strácate všetok prirodzený skepticizmus, ale tým aj vedeckú, ozaj vedeckú, dôveryhodnosť. Ľutujem, že som otvorený.

COLLINS: Richard, súhlasím s prvou polovicou toho, čo vravíte. Ale protestujem proti konštatovaniu, že moje vedecké inštinkty sú menej prísne ako vaše. Rozdiel je v tom, že moja hypotéza možnej existencie Boha a teda aj nadprirodzena, nie je nulová, kým vaša je taká.

–

TIME: Dr. Collins, vy opisujete morálny zmysel ľudstva ako nielen dar od Boha, ale aj ako dôkaz, že Boh existuje.

COLLINS: V priebehu posledných 30-40 rokov sa konal veľký prieskum v oblasti, ktorú niektorí volajú sociobiológiou, iní evolučnou psychológiou. Pritom išlo aj o otázku, kde sa berie náš morálny zmysel a prečo si ceníme myšlienku altruizmu; obidve odpovede sa lokalizovali v behaviorálnych adaptáciách pre zachovanie našich génov. Ak však veríme, a Richard bol v tomto ohľade veľmi hlasný, že prírodný výber operuje na úrovni jednotlivcov, nie skupín, prečo by jednotlivec riskoval vlastnú DNA konaním nezištných činov, napr. pomoci iným, teda spôsobom, ktorý zníži jeho pravdepodobnosť rozmnožovania? Isteže, pomáhame členom vlastnej rodiny, pretože majú našu DNA. Pomáhame aj iným, ak čakáme, že nám to odplatia a neskôr pomôžu oni nám. Ak však prezrieme zblízka to, čo obdivujeme ako najväčší prejav altruizmu, zistíme, že sa to nezakladá na príbuzenstve ani reciprocite. Extrémnym prípadom je Oskar Schindler, ktorý riskoval svoj život, aby zachránil viac ako tisíc židov pred plynovými komorami. To je opak záchrany jeho génov. Menej dramatické verzie takéhoto konania vidíme každý deň. Mnohí z nás si myslia, že takéto vlastnosti sú dané Bohom – najmä preto, lebo spravodlivosť a morálka sú atribúty, ktoré najľahšie identifikujeme s Bohom.

DAWKINS: Smiem začať s analógiou? Ľudia zväčša chápu, že pohlavná zmyselnosť má do činenia s génmi rozmnožovania. V prírode vedie kopulácia k reprodukcii a tak k väčšiemu počtu genetických kópií. V modernej spoločnosti však mnohé kopulácie prebiehajú s antikoncepciou, aby sa predišlo práve reprodukcii. Altruizmus má pravdepodobne ten istý pôvod ako zmyselnosť. V našej predhistorickej minulosti sme žili v rozšírených rodinách, obkľúčení príbuznými, ktorých záujmy sme chceli brániť, pretože aj oni mali naše gény. Dnes žijeme vo veľkých mestách. Nie sme medzi príbuznými, ani medzi ľuďmi, ktorí by vždy rovnako odplácali naše dobré činy. Ale na tom nezáleží. Práve tak ako ľudia zaujatí sexom s antikoncepciou nevedia, že ich motivuje túžba mať deti, ani tí, čo robia dobre, nepomyslia, že dôvod pre dobré činy sa zakladá na skutočnosti, že naši dávni predkovia žili v malých skupinách. To považujem za pravdepodobné vysvetlenie, kde sa berie zmysel pre morálku a dobro.

COLLINS: Vaše vysvetľovanie, že naše najušľachtilejšie činy sú zlyhania darvinovského správania sa, neberú do ohľadu pocit, ktorý máme všetci o vrcholných hodnotách, v tomto prípade o dobre a zle. Evolúcia vie vysvetliť niektoré znaky morálneho zákona, ale nie to, prečo majú mať skutočný význam. Ak je to len náhodný výsledok evolúcie, neexistujú veci ako dobro a zlo. Pre mňa je v tom oveľa viac. Morálny zákon je dôvod považovať Boha za pravdepodobnú veličinu – nie za Boha, ktorý len dal vesmír do pohybu, ale za Boha, ktorý sa potom o ľudí stará, pretože vyzeráme jedinečne medzi tvormi na tejto planéte tým, že máme tento ďaleko rozvinutý zmysel pre morálku. Čo ste vy, Richard, povedali, znamená, že mimo ľudskej mysle, ktorá je naladená evolučným procesom, nemá dobro a zlo nijaký zmysel. Súhlasíte?

DAWKINS: Otázky, ktoré kladiete, nemajú pre mňa zmysel. Dobro a zlo – neverím, že to tam kdesi visí, čosi, čo sa volá dobro a čosi, čo sa volá zlo. Myslím si, že môžu byť len dobré veci, ktoré sa dejú, a zlé veci, ktoré sa dejú.

COLLINS: Vidím, že to je zásadný rozdiel medzi nami. Som rád, že sme ho identifikovali.

–

TIME: Dr. Collins, ako viem, podporujete vývoj nových línií kmeňových buniek pre experimenty. Nevyvoláva fakt, že viera zapríčinila, že niektorí ľudia tieto experimenty odmietajú, riziko dojmu, že náboženstvo bráni vede zachraňovať ľudské životy?

COLLINS: Nechajte ma najprv povedať, že tu hovorím ako súkromná osoba, nie ako reprezentant exekutívy vlády Spojených štátov. Prieskumy verejnej mienky nepotvrdzujú dojem, že by sa veriaci ľudia jednoznačne stavali proti výskumu kmeňových buniek. V skutočnosti si mnohí ľudia s prísnym náboženským presvedčením myslia, že práca s kmeňovými bunkami je morálne únosné podujatie.

TIME: Ako sa má zachovať vedec, ak niekto zaujíma stanovisko skôr na základe viery alebo Písma ako na základe rozumu?

COLLINS: Viera nie je opak rozumu. Viera spočíva priamo na rozume, ale s pridaným komponentom zjavenia. Takže ľahko dochádza k diskusii medzi vedcami a veriacimi. No ani vedci, ani veriaci nevyjadrujú vždy presne principiálne výrazy. Úsudky vedcov môžu byť zaclonené ich profesionálnymi ašpiráciami. A čistá pravda viery, ktorú si môžete predstaviť ako číru duchovnú vodu, sa plní do hrdzavých nádob zvaných ľudské bytosti, takže niekedy sa pri neústupných stanoviskách môžu láskavé princípy viery pokriviť.

DAWKINS: Ja riešim morálne otázky takého typu, ako sa kladú pri kmeňových bunkách, podľa toho, či sa zapríčiňuje bolesť. V tomto prípade sa to zaručene nedeje. Embryá nemajú nervový systém. O tom sa však nediskutuje. Ide o to, či sú to ľudia. Absolutistický moralista vraví: „Tieto bunky sú ľuďmi a preto si zasluhujú určitý druh špeciálneho morálneho zaobchádzania.“ Absolutistická morálka by nemala vychádzať z náboženstva, ale zvyčajne sa to deje.
Na bitúnkoch zabíjame zvieratá, ktoré nie sú ľudia; majú však nervový systém a trpia. Veriaci ľudia sa o ich trápenie veľmi nezaujímajú.

COLLINS: Majú ľudia vo všeobecnosti iný morálny význam ako kravy?

DAWKINS: Ľudia majú iste viac morálnej zodpovednosti, pretože sú schopní rozmýšľať.

–

TIME: Máte, páni, nejaké záverečné myšlienky?

COLLINS: Rád by som povedal len toľko, že od viac ako štvrť storočia ako vedec a veriaci nenachádzam vôbec nič konfliktného v súhlase s Richardom v prakticky všetkých jeho záveroch o prírodnom svete. Hneď však dodávam, že prijímam a súhlasím s možnosťou, že sú odpovede, ktoré nám o prírodnom svete nedá veda – na otázky Prečo? miesto na otázky Ako?  Mňa zaujímajú otázky Prečo?  Myslím si, že mnohé z  odpovedí ležia v duchovnej oblasti, no to nijakým spôsobom neovplyvňuje moju schopnosť myslieť prísne vedecky.

DAWKINS: Moja myseľ nie je uzavretá, ako ste občas naznačili, Francis. Moja myseľ je otvorená pre čarokrásny okruh budúcich možností, o ktorých neviem ani snívať, ani vy to neviete, ani nikto iný. Skepticky sa staviam k myšlienke, že ak sa vyskytne v budúcnosti nejaký krásny vedecký objav, vykľuje sa z toho jedno z osobitných historických náboženstiev, o ktorých ľudia zvykli snívať. Na začiatku diskusie sme hovorili o vzniku vesmíru a o fyzikálnych konštantách. Vyslovil som myšlienky, ktoré som považoval za pádne argumenty proti nadprirodzenému inteligentnému dizajnérovi. Zdá sa mi to však hodnotná myšlienka. Vyvrátiteľná, no napriek tomu veľká a zasluhujúca si rešpekt. Ani olympských bohov, ani Krista, ktorý prišiel na svet a nechal sa ukrižovať, nepovažujem za hodných tejto veľkosti. Pripadajú mi farskí. Ak je Boh, bude oveľa väčší a oveľa nepochopiteľnejší ako hocičo, čo kedy navrhol nejaký teológ nejakého náboženstva.

*  *  *

Kto má záujem o spomínanú knihu R. Dawkinsa The God Delusion on line, môže si ju vyžiadať v redakcii ZH.

Prameň: David van Biema, „God vs. Science“, Time Magazine online (New York), 13. novembra 2006.

Preložil Rastislav Škoda