Po desiatich rokoch (1998 – 2008)

Existuje svetová ateistická (sekulárno-humanistická) literatúra s desiatkami významných autorov a ich publikáciami – ale o tom sa donedávna na Slovensku vedelo málo. Preto sme sa v roku 1998 s niekoľkými spolupracovníkmi podujali vydávať Zošity humanistov, kde sme začali uverejňovať preklady článkov, ktoré sme považovali za aktuálne (aj keď boli niekedy staršieho dáta), no nenachádzali sme redakciu, ktorá by bola ochotná dať im miesto na svojich stránkach.

Od dvoch rokov je podtitul Zošitov humanistov „Proti vojnám – Proti náboženstvám – Proti kapitalizmu“, čo sa dá povedať kratšie ako „Za slobodu“ a znamená predkladať čitateľom správy, komentáre a svetonáhľad, preniknuté ľavicovým prístupom k ekonomickým, politickým a kultúrnym témam. Prejav ľavicového názoru nie je dosť rozšírený a ZH sa pokúšajú niečo na tomto poli urobiť.

„Proti vojnám“ znamená nielen nezúčastniť sa útočných vojen v Iraku, Afganistane a inde, ale aj nebyť členom vojenských zoskupení, nech sa (dočasne) vydávajú za akokoľvek mierumilovné. Veríme na posvätnosť ľudského života a nemorálnosť útočnej vojny. Ani porušovania ľudských práv sa nedajú riešiť vojenskými akciami. Vojny menia politikov na klamárov na plný pracovný úväzok a generálov a novinárov na gurmánov krvi; plodia diktátorov.

„Proti náboženstvám“ znamená, že žiadame dodržovanie prvého článku našej Ústavy, podľa ktorého „Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.“ To je základ náboženskej slobody, slobody zmýšľania a slobody prejavu. Skutočnosť je však celkom iná a napríklad slovenské školstvo trpí na dôsledky zmlúv s Vatikánom o výchove mládeže. Osvojili sme si, napríklad, názory matematika a filozofa Bertranda Russella, že všetky veľké náboženstvá sveta – budhizmus, hinduizmus, kresťanstvo, islam a komunizmus – sú tak nepravdivé, ako aj škodlivé; a biológa Richarda Dawkinsa, že na viere je najškodlivejšie to, že rodičia indoktrinujú svoje deti, naočkujúc im svoje náboženské presvedčenie. Ťažko nám padne vážiť si a rešpektovať niektoré náboženstvá, no tolerujeme ich; tolerancia má však hranicu tam, kde sa neuznávajú ľudské práva a prejavuje intolerancia.

V júni 1999 som v 8. čísle ZH napísal: Trieskami na pahrebu (nášho slovenského ateizmu) majú byť okrem veľmi zriedkavých informácií a článkov v tlači aj v Zošitoch humanistov preklady článkov o humanizme zo svetovej tlače a polienkami budú raz originálne príspevky našich autorov. Naša čitateľská obec je t.č. neuveriteľne malá – je nás len okolo sto, ale pomaly rastieme. Preto opakujeme výzvu z prvých čísiel ZH: hľadáme spolupracovníkov a prosíme vás, nielen čítajte, ale aj rozširujte každý humanistický spis a článok, teda aj toto periodikum. Dostali sme niekoľko súhlasných listov k nášmu podujatiu, no čakáme na kritické stanoviská k podrobnostiam jednotlivých statí.

„Proti kapitalizmu“ znamená, že právo na súkromné vlastníctvo neuznávame za základný princíp spoločenského života celého ľudstva, ako sa to javí pri postupujúcej globalizácii v prospech pár stoviek nepredstaviteľných bohatstiev a v neprospech miliárd vykorisťovaných pracujúcich na všetkých kontinentoch. Cieľom zdravej ekonomiky je dobro pre všetkých ľudí, nie pre pár vyvolených. Napríklad zdravotníctvo, školstvo, železnice a penzijné fondy by nemali byť privatizované. Tvorba bohatstva je dobrá vec, ale ono nesmie slúžiť len osobným prianiam jednotlivca. Na prvom mieste je zlepšenie životných podmienok spoločnosti.

Považujeme za nevyhnutné varovať pred klamným vábivým spevom sirén typu arcikonzervatívca Lewa Rockwella pri zmienke o časopise Ľavica a pravica, založenom v roku 1965: „Od ľavice sme zdedili hlbokú podozrievavosť voči vládnej moci, kritický postoj voči status quo, obranu internacionalizmu, vieru vo všeobecné ľudské práva a túžbu zbaviť medziľudské vzťahy politickej kontroly. Nenávisť voči vojne je spoločná pravici aj ľavici. Od pravice sme zdedili lásku k vlastníctvu, miestnej politickej kontrole a buržoáznej kultúre (áno, vrátane jej náboženských koreňov). Z tejto tradície pochádza naša obľuba trhového hospodárstva. Ľudia vravia, že sme z trhu urobili svojho Boha. Správnejšie by bolo povedať, že v obchodovaní vidíme Božiu ruku, ktorá zo slobodných volieb miliónov ľudí vytvára poriadok v oblasti, kde pseudoboh vlády splodí len chaos a deštrukciu. Sláva a mystérium globálneho obchodovania pretrvali tisícročia a nie menej úchvatný je pohľad na súčasný stav tam, kde ľudia sledovaním vlastných záujmov v mieri podporujú záujem celej spoločnosti.“

To všetko sú vážne veci, hoci niektoré číslo ZH sa Vám môže zdať mišmašom hraničných postojov. Popri všetkých zlých správach sa občas radi zasmejeme a nevynechávame ani bláznivé novinky. Na pokračovanie sme uverejnili preklady niekoľkých serióznych kníh.

Všetko robíme bezplatne a radi podľa svojich možností doplácame. Pravde by sa veľmi zišla Vaša podporu. Prosím pomôžte nám finančným darom hovoriť ju, nech má s nami obluda globalizmu akékoľvek plány.

Ak máte záujem o elektronické vydanie ZH, prihláste sa a budete ho dostávať pravidelne, bezplatne a hneď po vydaní v tlačenej forme.

Naša adresa: rastskoda2@gmail.com

Be the first to comment on "Po desiatich rokoch (1998 – 2008)"

Leave a comment

Your email address will not be published.


*