20. výročiu vzniku Slovenskej republiky venovali niektoré naše médiá začiatkom roka značnú pozornosť. Obsah článkov, rozhlasových i TV relácií, diskusií, blogov a iných foriem je najmä pamätno-spomienkový, prehľadovo-retrospektívny. Rozpad spoločného štátu, vznik SR a ČR sa hodnotí prevažne pozitívne.
Historicky neveľký odstup od tejto udalosti často nesie znaky istej jednostrannosti, ktorá spočíva v pripomínaní a vyzdvihovaní, možno aj v dodatočnom konštruovaní osobných zásluh jednotlivcov a skupín a ich príspevku k vzniku samostatnej SR. Tie neraz končia konštatovaním, že vtedy, v procese nežnej revolúcie a po nej, si napr. jej protagonisti naše smerovanie predstavovali inak, resp. celkom inak.
Dve decénia formovania SR boli a sú sprevádzané mnohými pozitívnymi, ale aj negatívnymi javmi. Jedným z tých negatívnych je manifestovanie demokratickosti nášho štátu, hoci existujú aj podstatné nedostatky, ktoré sú nielen viditeľné, ale sú občanmi silne pociťované a prežívané ako rozpor medzi proklamáciami a normami v Ústave a zákonoch SR a skutočnosťou, ktorá nie je ani zďaleka demokratická.
Čestných a statočných občanov musí znepokojovať napr. kolosálne rozkrádanie národného majetku prostredníctvom privatizácie, ale aj inými formami priameho, či iného rozpredaja bývalého spoločenského vlastníctva; rast vplyvu a reálnej moci mafie, a to aj na špičkovej úrovni jej talianskych, albánskych a ruských vzorov; nekontrolovaný kvantitatívny rast štátnej administratívy a byrokracie, ich častá, finančne náročná a aj neúčelná reorganizácia; obrovský a nekontrolovaný rast korupcie a podplácania; nedostatočne funkčné súdnictvo a nevymožiteľnosť práva; zanedbané školstvo, výchova a vzdelávanie a všeobecne upadajúca kultúra a umenie, vytláčané pseudokultúrou a pseudoumením. Osobitne ťaživo dopadli na občanov dôsledky krízy spôsobené nezodpovednou a nemorálnou činnosťou finančných trhov, bánk, špekuláciami finančných skupín a nadnárodných korporácií. Tieto a ďalšie javy sú v zásade prejavmi nedemokratických pomerov u nás i vo svete.
Osobitným prípadom popretia Ústavy SR je ignorovanie demokratického ustanovenia, že „Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo”. V tomto ohľade za nedemokratický považujeme nekontrolovaný a neprimeraný rast vplyvu cirkvi v SR, prerastanie cirkevných štruktúr do štruktúr riadenia a fungovania štátu až po podriadenie štátu cirkvám, najmä RKC, pričom vrcholom tohto procesu bolo podpísanie zmlúv SR so Svätou stolicou.
Rímskokatolícka cirkev nikdy nefungovala demokraticky. Každodenne sa presviedčame, že rovnosť pred zákonom a transparentnosť sú jej cudzie. Systém fungovania tejto cirkvi bol vždy založený na osobných vzťahoch, preferenciách a fakticky na mafiánskej štruktúre. Ilustruje to napr. nielen prípad Bezák, ale mnohé ďalšie kauzy, ktoré znepokojujú nielen čestných nábožensky veriacich občanov, ale, ako sa zdá, aj nového pontifika.
Nástrojom vydierania štátu cirkvami je ich potenciálny i reálny vplyv na výber hodnôt a preferencií veriacich občanov — voličov a výpalným sú neprimerané finančné dotácie štátu cirkvám, absencia kontroly štátu nad hospodárením cirkví alebo aj ústretovosť a benevolencia v obsahu a rozsahu reštitúcií, či netransparentné kšeftovanie cirkví s reštituovaným majetkom napr. s finančnými skupinami alebo inými podnikateľskými subjektmi. Tieto skutočnosti nie sú v súlade s apoštolským poslaním cirkví, nie sú potrebné na plnenie tohto poslania a v konečnom dôsledku znižujú, resp. spochybňujú jej morálny kredit.
Demokracia nie je vopred dané a nemenné všeobecné dobro, demokracia nie je dar z nebies, ani dar politických strán, ktoré práve zápasia o moc na politickej scéne. 20 rokov SR sprevádza neustály boj o demokratický charakter tohto štátu. Skutočnosť, že o tom môžeme (aspoň zatiaľ) slobodne písať, nesporne je výdobytkom demokracie. Ale to je málo. Reálne podmienky treba nielen pochopiť, opísať, ale najmä meniť k lepšiemu. Meniť nekompromisne, demokraticky a v záujme demokracie.
V tomto čísle sa viaceré príspevky venujú práve oblasti demokratizácie podmienok slobody svedomia a svetonázorového presvedčenia. Budeme radi, ak obsah čísla čitateľov zaujme. Tešíme sa na vaše reakcie na publikované texty, ale aj na vaše vlastné príspevky.
Čitateľom, dopisovateľom, sympatizantom a podporovateľom ďakujeme za spoluprácu v uplynulom roku 2012 a v roku 2013 im prajeme čo najlepšie zdravie, šťastie a dostatok pracovných príležitostí.
Svoje podnety, pripomienky a príspevky do ďalších čísel posielajte na novú e-mailovú adresu: prometheus.casopis@gmail.com
Matej Beňo