Redakcia LMD

„Keď budeme vedieť celú pravdu, myslím, bude to horšie, ako všetko, čo sa dá zniesť“, vyhlásil 9. apríla 1999 Joschka Fischer, nemecký minister zahraničných vecí; bolo to dva týždne od začiatku vojny v Kosove.

Uplynulo poldruha roka a vieme oveľa lepšie, aká je „pravda“, než sme vedeli vtedy. Prokurátorka Medzinárodného súdneho tribunálu pre vojnu v bývalej Juhoslávii (MSTVBJ), pani Carla Del Ponte, predniesla 22. nov. 2000 takúto bilanciu pred Bezpečnostnou radou Organizácie spojených národov:

„Skončili sme program exhumácií a môžeme predložiť kompletný obraz rozsahu a druhu zločinov.“

Súdni lekári našli v roku 1999 v 325 hromadných hroboch 2 108 mŕtvol a v roku 2000 na 195 miestach 1 577 mŕtvol, to je spolu 3 685 mŕtvol. MSTVBJ spresňuje, že k tomuto číslu možno pridať obete vrážd, pri ktorých páchatelia nechali telá zmiznúť.

Pamätáme sa, že od 25. marca do 10. júna 1999 bombardovala NATO Juhosláviu preto, aby zastavila „genocídu“. Absolútna väčšina masmédií bez akýchkoľvek zábran okamžite vyčísľovala ohlásený holokaust: Najprv nám hlásili 500 000 mŕtvych Kosovčanov, potom to číslo znížili na jednu pätinu – 100 000 – a keď sa operácie skončili na jednu desatinu z tejto pätiny, t.j. päťdesiatinu – na 11 000. Beda tomu, čo by sa pokúsil pochybovať o tomto poslednom – odhade (!): to by mohol byť len „revizionista“ alebo dokonca „negacionista“!

Stratiť 3 685 svojich ľudí, a to ešte v takých hrôzostrašných masakroch, je v každom prípade veľká pohroma pre taký malý národ, ako sú albánski Kosovčania. Ale prečo to porovnávať s ozajstnými genocídami napr. Arménov, Židov, Kmérov alebo Rwanďanov, nezabúdajúc ani na amerických Indiánov? A čo potom povedať o 120 000 až 180 000 Čečencoch, zabitých vo dvoch postupných vojnách s Ruskom?

Obrovská väčšina masmédií napriek všetkému, čo sa vedelo, podporovala a pri živote udržovala tézu o „genocíde Kosovčanov“, čím prispievala k oklamaniu verejnej mienky a schvaľovaniu vojny, ktorú viedla NATO. Teraz by však elementárna žurnalistická morálka vyžadovala, aby masmédiá informovali svojich čitateľov a publikum o nesprávnosti pôvodných čísiel a o vystúpení Carly Del Ponte pred BR-OSN.

Žiaľ, nedeje sa tak, hoci Agence France Press už 22.11.2000 informovala o vyhlásení Carly Del Ponte. Za celý mesiac december vo Francúzsku žiadne celoštátne noviny o tom nepísali – okrem krátkej správičky v Humanité (komunisti) a náznaku pochybností v Libération (socialisti). Ticho je tým ohlušujúcejšie, že sa týka aj Le Mondu, ktorý je materský časopis Le Monde diplomatique, z ktorého preberáme túto správu.

Prameň: Dominique Vidal, „Kosovo, l’assourdissant silence“, Le Monde diplomatique, č. 562, s. 2, január 2001.

Preložil Rastislav Škoda