Rastislav Škoda

Pápež Benedikt XVI. prijal biskupa Richarda Williamsona, ktorý popiera holokaust, späť do lona svojej cirkvi a dekrétom z 24. januára zrušil exkomunikáciu jeho a ďalších troch biskupov arcikonzervatívneho Bratstva sv. Pia X. svojím predchodcom Jánom Pavlom II. z roku 1988; vtedy týchto biskupov vysvätil francúzsky arcibiskup Lefebvre (zomrel r. 1992) bez súhlasu pápeža.

Tým posilnil situáciu svojich prívržencov v rámci Bratstva, založeného už r. 1970 s požehnaním Vatikánu, ktoré má t. č. spolu asi 600 000 veriacich a 593 kňazov, čo je menej ako 0,1 % všetkých katolíkov. Na Slovensku je okolo Bratstva ticho: asi sú kdesi zo dve miesta, kde sa slúži tzv. tridentská omša (Slovenský kruh Leva XIII. v Trnave?) a v internete blogujú 3-4 účastníci diskusie.

Tento nečakaný čin pápeža vyvolal masmediálnu búrku vyhlásení zo všetkých strán, pretože ide o dvojnásobný prípad občianskej neslušnosti:

• Bratstvo sv. Pia X. je spoločnosť, ktorú nemožno nikomu odporúčať nie z teologických ale všeobecne morálnych dôvodov; a takto sa mu priblížiť nesvedčí hlave rímskokatolíkov.
• Biskup Richard Williamson verejne popiera holokaust a to je v mnohých štátoch trestný čin, za ktorý sa udeľuje niekoľkoročné (v Rakúsku to môže byť až 20-ročné) väzenie. Prijať takého človeka späť do lona cirkvi práve v čase výročia oslobodenia najväčšieho vyhladzovacieho tábora nesvedčí o ľudskej citlivosti; tým menej, ak to urobil pápež.

Bratstvo sv. Pia X. je od svojho vzniku známe svojím tradicionalizmom, antisemitizmom, antidemokratizmom a antimodernizmom. Nesie meno Pia X., ktorý v roku 1907 vydal encykliku Pascendi proti modernosti, pod ktorou myslel nielen racionalizmus a sekularizáciu, ale už aj renesančný humanizmus a osvietenstvo. V roku 1910 predpísal prísahu proti modernosti, zaväzujúcu k aktívnemu boju proti vedeckej súčasnosti, ktorú až do júla 1967 museli skladať všetci duchovní, kňazi, spovedníci, superióri, biskupi, kardináli a profesori vo filozoficko-teologických seminároch, teda väčšina dnes žijúcich duchovných nad asi 60 rokov. Druhý vatikánsky koncil s tým všetkým skončil, začal prispôsobovať cirkev duchu doby a Ján Pavol II. oživil ekuménu. Pár biskupov s tým nesúhlasilo, neváhali hnať to až do rozkolu s Rímom a založili vlastnú sektu – Bratstvo Pia X.  Snaha pápeža získať odrodilcov späť je pochopiteľná, len spôsob mal byť iný.

Za spoločensky veľmi závažné treba označiť, že jedným z hlavných cieľov Bratstva, ktoré má početné školy, internáty a usporadúva semináre po celej Európe (oveľa viac, ako zodpovedá aktuálnemu počtu veriacich), je indoktrinácia mládeže. V obežníku jednej školy FSSPX (to je francúzska skratka pre Bratstvo – Fraternité Sacerdotale Saint Pie X) z júla 2005 čítame:

„Sprostredkujeme nielen poznatky, ale kladieme dôraz aj na výchovu a budovanie charakteru žiakov, ktorí sú našou nádejou do budúcnosti … Katolícky kňaz im musí vedieť vysvetliť, čo sú hlavné bludné náuky súčasnosti. Samozrejme ich nesmie chváliť, resp. akceptovať. S Lutherom, Descartom, Humom, Kantom, Hegelom a Sartrom sa musia naši žiaci zaoberať tak, ako študenti medicíny s chorobami: s cieľom naučiť sa ich potierať.“ Vidím veľkú podobnosť s fundamentalistickými školami v Saudskej Arábii a snahami o Boží štát v Izraeli.

Židovské organizácie a ekuména hovoria o dobe ľadovej, Vatikán o geste zmierenia, neutrálne masmédiá o nepochopiteľnom akte provokácie, o neprijateľnosti, o reakcionárstve.

Vatikán sa stavia do pozície, že tento pápežský dekrét jednak čiastočne ubráni a jednak všetko napraví floskulou „Prepáčte, ak sa chyba stala“.

• Nebude to také jednoduché, ako pri urážke moslimov v regenburskom prejave (2006) výrokom, že Mohamed prikazuje šírenie viery mečom.
• Ako bola urážka židov (2007) pripustením tzv. tridentskej omše v latinskom jazyku (z roku 1570), ktorá má vo veľkopiatkovom znení modlitbu za obrátenie židov na kresťanstvo; v misáli z roku 1962 bol vynechaný ich prívlastok ako „perfídnych“ (vierolomných, zradných).
• Ako keď povedal (2007), že pri dobytí Ameriky bola evanjelizácia domorodcov ich spásou – kým v skutočnosti to bol holokaust.
• Ako bolo neuznanie protestantov a ortodoxných kresťanov (2007) za cirkvi „vo vlastnom zmysle slova“, z čoho sa ekumenické hnutie dosiaľ nezotavilo.

Ako kňaz a teológ zastával Jozef Alojz Ratzinger, nakoniec pred zvolením za pápeža kardinál, od roku 1981 jeden z najvyšších úradov vo Vatikáne. Bol prefektom Kongregácie pre náuku viery, do r. 1908 nazývanej Posvätná Kongregácia Rímskej a univerzálnej (obávanej) inkvizície, Sväté offícium.

Tento pápež už stúpil do viacerých kaluží, ale toto je najväčší kus katolíckeho porcelánu, ktorý dosiaľ rozbil. Niektorí plačú pri telefonátoch do redakcií, že ich tak sklamal, iní si kladú otázku, ako to, že dosiaľ neprehliadli hru tohto teológa, ktorý za mladi bol členom Hitlerovej mládeže a Hitlerovým vojakom, čo mu naozaj nemožno vytýkať, ale v životopisoch sa to uvádza. Bol a ostáva konzervatívnym dogmatikom na krajnej pravici politického spektra.

Od ateistov nemožno očakávať veľa sympatií k rímskej cirkvi a jej hlave. So záujmom sledujú, čo sa deje a kde treba upozorňujú na škodlivé stránky činnosti cirkvi a náboženstva.