Dylan Thomas

Červom daný za potravu,
Komuže dám za vinu,
Že ma čas
Konečne uložil
Tu pod  zem vedľa devy a zlodeja,
Komuže to dám za vinu?
Mama je tomu na vine,
Jej lásky hriech
Ma stvárnil v jej lone,
Ktoré mi dalo život aj hrob.
Mama je tomu na vine.
Tu sa končia jej bôle rodenia,
Zamreli údy aj duch,
Všetka láska aj vzruch
Sa teraz rozpadli.
Som  odpoveď človeka na každú otázku,
Som  jeho cieľ aj určenie.

18 pohárikov whisky pred verejným čítaním položilo Dylana Thomasa 5. novembra 1953 do komy, z ktorej neprecitol. Waleský básnik mal vtedy 39 rokov. Začínajúci spevák Robert (Bob) Allen Zimmermann bol Dylanom Thomasom taký nadšený, že si dal meno Bob Dylan a pod tým menom sa stal svetoznámym. Mohé jeho songy majú za podklad Thomasove texty.

Prameň: Dylan Thomas, Zeilen für meine Grabinschrift, Diesseits, r. 17, č. 65, s. 41, 2003.

*  *  *

Bibliu čítame väčšinou len jedným okom a radi vymenúvame, čo nestráviteľné píše o ženách v evanjeliách i Pavlovým perom. Dá sa tam však druhým okom nájsť aj najkrajší obraz ženy, a to v Knihe Rút, histórii rodiny a lásky, ktorá akoby do biblie ani nepatrila. Rút je nevesta Noemy z Betlehema, ktorá prišla s mužom a dvomi synmi do Moabska, Rútinej vlasti; Rút sa vydala za jej syna Machlona. Keď všetci mužskí členovia rodiny pomreli, rozhodla sa Noemi vrátiť sa do Betlehema. Rút sa jej tak pridŕžala, že išla s ňou: „Lebo kde ty pôjdeš, pôjdem i ja, kde sa ty zdržíš, zdržím sa aj ja … len smrť ma odlúči od teba.“ (Rút 1,16). Každý pozná toto vyznanie, ale kto vie, že je to prejav úcty a lásky nevesty voči svokre?