Rezolúcia o korupcii

Svetový kongres humanistov, ktorý sa konal v Oslo (Nórsko) 12-14. augusta 2011 prijal nasledovnú rezolúciu týkajúcu sa problematiky korupcie. Svetový kongres humanistov 2011 konštatuje, že:

1. Kofi Annan sa o korupcii zmieňuje ako o „zákernom more“, ktorý „podkopáva demokraciu a právne princípy, vedie k porušovaniu ľudských práv, deformuje trh, narušuje kvalitu života a umožňuje organizovanému zločinu, terorizmu a iným hrozbám ľudskej bezpečnosti prekvitať. „
2. Korupcia sa pohybuje v rozmedzí od malých úplatkov vyplácaných miestnym vládnym úradníkom až po veľké platby štátnym predstaviteľom za neprimerane výnosné zmluvy.
3. Skorumpované vlády majú sklon vynakladať prostriedky na zbytočné kapitálovo náročné projekty s cieľom maximalizovať príjmy z úplatkov. Takto dochádza k narušeniu priorít rozvoja a k odkloneniu od dôležitých základných služieb, ako je vzdelanie a zdravotné služby, k projektom ako je nákup vojenského materiálu, ktoré umožňujú väčšie úplatky.
4. Korupcia má väčšiu šancu na prosperitu najmä v oblastiach, kde sa uplatňuje netransparentnosť a kde majú menší vplyv médiá a inštitúcie občianskej spoločnosti schopné priviesť mocných k zodpovednosti.

V dôsledku toho:

1. Vyzývame Radu OSN pre ľudské práva, aby ako prvý krok k opatrenia zameraným na boj proti korupcii na celom svete zriadila pracovnú skupinu pre Korupciu a ľudské práva.
2. Naliehavo žiadame všetky štáty, aby považovali boj proti korupcii za nevyhnutnú prioritu, aby kriminalizovali zahraničnú aj domácu korupciu vrátane využitia ich finančných inštitúcií pri transakciách súvisiacich s korupciou, a ak to doteraz neurobili, aby podpísali, ratifikovali a uplatňovali Dohodu Organizácie spojených národov o korupcii.
3. Naliehame na všetky medzinárodné organizácie k upriameniu pozornosti na riešenie problémov s korupciou a na podporu Dohovoru proti podplácaniu zahraničných úradníkov OECD a Parížskej deklarácie o Účinnosti pomoci, ktorá zahŕňa úsilie o boj proti korupcii pri medzinárodne poskytovanej pomoci.
4. Vyzývame všetky spoločnosti k náležitému správaniu s ohľadom na vnútroštátne právo a medzinárodne zmluvy. Všetky spoločnosti by mali zaviesť program pre boj proti korupcii na základe Podnikateľských zásad pre boj proti úplatkárstvu podľa dobrovoľného kódexu pre súkromný sektor od Transparency International. Všetci vedúci predstavitelia majú zodpovednosť zabezpečiť to, aby ich spoločnosť fungovala v súlade s pravidlami a predpismi v tejto oblasti.
5. Voláme na podporu transparentnosti v správe finančných prostriedkov na všetkých úrovniach spoločnosti a vo všetkých spoločnostiach (vrátane tzv. „daňových rajov“) a na podporu zodpovednosti a posilnenia občianskej spoločnosti a jej orgánov zodpovednosti, ako sú médiá.
6. Vyzývame všetkých humanistov, humanistické skupiny a iné organizácie občianskej spoločnosti k riešeniu problematiky korupcie kdekoľvek je to možné a k podpore všetkých vládnych snáh o zlepšenie legislatívy týkajúcej sa korupcie a vyšetrovanie podozrení z korupcie a finančnej kriminality. Napriek rôznym kultúram a národnostiam sa musíme spoločne postaviť za zavedenie súdržnej a komplexnej stratégie boja proti korupcii. Hlavná zodpovednosť zostáva na vládach, OSN a iných medzinárodných organizáciách. Bohatšie štáty sveta nesmú ignorovať nutnosť zavedenia nevyhnutných kontrolných opatrení v domácom prostredí, vrátane sledovania majetku ministrov vlády.

 

Rezolúcia o pastoračnej podpore nenáboženského vojenského personálu

Svetový kongres humanistov, ktorý sa konal v Oslo (Nórsko) 12-14. augusta 2011 prijal nasledovnú rezolúciu týkajúcu sa podpory humanistického poradenstva vojenského personálu.

Svetový kongres humanistov 2011 konštatuje, že:

1. Vojenskí kapláni a poradcovia môžu zohrávať dôležitú úlohu v morálnej a emocionálnej podpore vojenského personálu.
2. Niektoré krajiny ako Holandsko a Belgicko majú humanistických poradcov, ktorí popri náboženských kaplánoch pracujú ako podpora nenáboženského personálu. V mnohých ďalších krajinách má vojenský personál, veteráni a ich rodiny k dispozícii podporu náboženských kaplánov, ale nenáboženský personál nemá žiadnu analógiu humanistických poradcov, inde sú zas poradcovia či kapláni zamestnancami armády s cieľom podpory všetkých zamestnancov, ale možnosť uchádzať sa o tieto pracovné miesta je obmedzená len na žiadateľov určitých náboženstiev alebo dokonca jedného náboženstva.
3. Článok 18 Všeobecnej deklarácie ľudských práv zaručuje každému človeku „právo na slobodu myslenia, svedomia a náboženstva; toto právo zahrňuje v sebe aj voľnosť zmeniť svoje náboženstvo alebo vieru, ako aj slobodu prejavovať svoje náboženstvo alebo vieru sám alebo spoločne s inými, či už verejne alebo súkromne, vyučovaním, vykonávaním náboženských úkonov, bohoslužbou a zachovávaním obradov.“

Na základe uvedeného Svetový kongres humanistov 2011 konštatuje, že:

1. Tam, kde sú k dispozícii náboženskí vojenskí kapláni, ale neexistuje analógia v podobe humanistickej podpory, štáty nerešpektujú ľudské práva nenáboženského personálu.
2. Tam, kde vojenskí kapláni majú povinnosť poskytovať odporúčania, či iné služby nábožnému personálu nezdieľajúcemu ich vieru alebo presvedčenie, ale nemajú žiadnu tomu zodpovedajúcu povinnosť voči nenáboženskému personálu, štáty nerešpektujú ľudské práva nenáboženského personálu. Tam, kde sú poradcovia alebo kapláni zamestnancami armády s cieľom podporiť všetkých zamestnancov bez ohľadu na náboženské vyznanie alebo vieru, ale možnosť uchádzať sa o tieto pracovné pozície je obmedzená len na osoby jedného určitého náboženského vyznania, prípadne niekoľkých určitých náboženstiev, štáty nerešpektujú princíp rovnakého zaobchádzania.

Preto:

1. Vyzývame štáty, ktoré poskytujú podporu pre náboženský personál, veteránov a ich rodiny prostredníctvom kaplánov, aby umožnili humanistický ekvivalent nenáboženskému personálu, veteránom a ich rodinám.
2. Vyzývame štáty, ktoré poskytujú poradcov alebo kaplánov pre podporu všetkých zamestnancov bez ohľadu na náboženské vyznanie alebo vieru, ale obmedzujú možnosť uchádzať sa o tieto pracovné pozície na náboženských žiadateľov, aby ukončili tieto obmedzenia a umožnili uchádzať sa o tieto pozície všetkým kvalifikovaným ľuďom.
3. Naliehavo žiadame národné humanistické skupiny o hľadanie spôsobov, ktoré zabezpečia, aby nenáboženskí zamestnanci národných ozbrojených síl neboli diskriminovaní a aby mohli všetci využívať svoje garantované ľudské práva.

Deklarácia mieru

Svetový kongres humanistov, ktorý sa konal v Oslo (Nórsko) 12-14. augusta 2011 prijal nasledovnú Deklaráciu mieru:

Mnohí humanisti, počnúc učiteľmi hnutia Carvaka v starovekej Indii až po Bertranda Russella, alebo Epikurejcami v starovekej Európe po Jawaharlala Nehrua, tvrdo pracovali pre mier. Rešpektujeme nenahraditeľnú hodnotu individuálneho ľudského života, akceptujeme, že všetky problémy, ktorým ľudstvo čelí musíme riešiť tu a teraz, zaväzujeme sa k aktívnemu využívaniu ľudského rozumu a empatie pri ich riešení a vyjadrujeme presvedčenie, že:

1. Všetky vojny začali ľudia a vojna môže byť ukončená spoluprácou ľudí. Násilný konflikt je veľmi deštruktívny, ničí životy, plytvá zdrojmi a ničí životné prostredie. Niekedy vojna môže byť jediným spôsobom ako zabrániť ešte väčšej škode, ale vždy by to mala byť úplne posledná možnosť a mali by sme pracovať na jej ukončení.
2. Je to možné. Tak, ako ľudská veda dala do našich rúk prostriedky k totálnej deštrukcii, môže nám vedecké poznanie ľudstva pomôcť pochopiť a prekonať príčiny vojny. Nie sme biologicky naprogramovaní pre nevyhnutný násilný konflikt, naša povaha sociálnych bytostí môže byť v skutočnosti zdrojom mieru, no musíme na tom tvrdo pracovať a robiť vedomé etické voľby pre korekciu nášho správania.
3. Mier je viac než len neprítomnosť vojny medzi národmi. Mier si vyžaduje rešpekt hodnôt a dôstojnosti našich blížnych, toleranciu medzi jednotlivcami a harmóniu vo vnútri každého človeka. Taktiež si vyžaduje globálnu spravodlivosť v oblastiach globálnej nerovnosti a v neposlednom rade odstránenie hladu a smädu vo svete, ktorý produkuje hojnosť zdrojov.
4. Nadmerné hromadenie zásob zbraní vo svete je hrozbou pre mier. Zhromažďovanie zbraní je plytvanie zdrojmi, ktoré by bolo možné lepšie využiť pre odstránenie chudoby a zabezpečenie vzdelávania, zdravotníctva a ďalších verejných služieb. Preteky v zbrojení vytvárajú politickú a vojenskú nestabilitu a zvyšujú šance na vojnu, preto je odzbrojenie dôležitým krokom k pevnejšiemu mieru.
5. Organizácia spojených národov, tak ako je uvedené v jej pôvodnej listine, zostáva najlepším dostupným medzinárodným nástrojom podpory mieru a spolupráce. Vyzývame všetky naše národné vlády k dodržiavaniu zásad charty Organizácie spojených národov v každej dobe a k snahe o lepšiu OSN.
6. Avšak iniciatíva k mieru nemôže byť ponechaná výhradne v rukách vlád. Ako jednotlivci sa musíme usilovať o mier v našich životoch. Musíme sa snažiť v rámci susedstva, národov, sietí a organizácií, ktorých sme súčasťou, aby sme medzi nami podporili mier a mierumilovný vzťah s ostatnými.
7. Žiaľ seba regulujúce spoločenstvá často lepšie v presadzujú mier medzi svojimi členmi než medzi sebou a inými skupinami. Zdravá hrdosť na naše vlastné tradície a ľudí sa môže veľmi ľahko zmeniť na nezdravú súťaž, alebo dokonca na opovrhovanie ostatnými ľuďmi. Príliš často sa spoločenstvá uchyľujú k zdieľanej nevraživosti voči spoločnému nepriateľovi, ako k spôsobu posilnenia ich vnútornej jednoty. Ľudia sa musia neustále usilovať o prekonanie týchto rozporov a spolupracovať na podpore našich spoločných ľudských práv a hodnôt.
8. Štáty by mali smerovať k demokracii a sekularizmu, aby zabezpečili všetkým jedincom, bez ohľadu na kultúrnu či náboženskú príslušnosť, rovnaké zaobchádzanie v spoločnosti a podporili dialóg medzi ľuďmi rôznych vierovyznaní pre zníženie napätia a zvýšenie vzájomného porozumenia.
9. Trvalý mier musí byť dynamický, nie statický. Prijmime hlučný mier prosperujúceho mesta a nesnažme sa uniknúť do tichého mieru cintorína. Mier je aktívnym a kontinuálnym procesom, spôsobom riešenia problémov spravodlivo a bez násilia. Zaväzujeme sa, že budeme pracovať pre mierumilovnejší svet vytvorením globálnejšieho spoločenstva humanistov, podporou väzieb medzi humanistami rôznych národností, podporou mierových vzťahov medzi zástupcami rôznych presvedčení a neochvejnou snahou našich delegácií v OSN a v ďalších medzinárodných inštitúciách podporiť snahu o dosiahnutie mierumilovnejšej globálnej kultúry.

Presadzujeme zásadný význam vzdelávania od raného detstva a počas života pre budovanie kultúry mieru a podporujeme národný a medzinárodný rozvoj, ktorý zlepšuje výchovu k mieru. Naliehavo žiadame každú z našich členských organizácií a humanistov z celého sveta o úsilie o mierumilovnejšiu kultúru v rámci svojich národov a žiadame všetky vlády, aby uprednostňovali mierové riešenia konfliktov pred alternatívou násilia a vojny.