Rastislav Škoda (* 1923) je slovenský virológ, prekladateľ a publicista. Po gymnáziách v Trnave, Hlohovci a Nitre študoval veterinárstvo vo Viedni (1943/44), v Brne (1945/46), v Paríži (1946/47) a opäť v Brne (1947/49), kde chcel, ale nemohol ostať ako asistent na ústave parazitológie. Po odslúžení základnej vojenskej služby (1949/51 na Škole pre vojenských veterinárov v Pardubiciach a ako plukovný veterinár pri Divízii SNP vo Vimperku) pôsobil krátko ako obvodný veterinár v Moldave nad Bodvou. Už v r. 1952 sa mu štúdium vo Viedni a vo Francúzsku politicky odpúšťa a je prijatý najprv na filiálku v Košiciach (vedúci Dr. Zoltán Koppel) a v lete 1954 na hlavné pracovisko Ústredného štátneho veterinárneho ústavu v Bratislave (ÚŠVÚ – riaditeľ Dr. František Nižnánsky).

Od r. 1955 zácvik do moderných virologických metód na Virologickom ústave ČSAV v Bratislave pod vedením školiteľky Dr. Heleny Libíkovej, DrSc. na oddelení arbovírusov; od r. 1956 vedúci oddelenia virológie ÚŠVÚ. V r. 1959 premena pracoviska na Laboratórium experimentálneho veterinárstva Pobočky Československej akadémie pôdohospodárskych vied (vedúci akademik Ivan Brauner) a v r. 1963 jeho prechod do Virologického ústavu ČSAV ako Oddelenie veterinárnej virológie (riaditeľ akademik Dionýz Blaškovič, resp. vedúci akademik Ivan Brauner). V rokoch 1957–1961 bol tajomníkom redakcie a posledné tri roky pre nedostatok odborníkov mu bola zverená aj jazyková úprava Veterinárskeho časopisu SAV (hlavný redaktor Dr. F. Nižnánsky).

V r. 1963 – 1967 zástupca vedúceho oddelenia veterinárnej virológie VÚ-ČSAV. V r. 1963 získanie vedeckej hodnosti kandidáta biologických vied (CSc.) v odbore mikrobiológia na virologickom pracovisku („Výskum živej očkovacej látky proti Aujeszkého chorobe“) a v r. 1964 získanie štátnej ceny Klementa Gottwalda spolu s akademikom Ivanom Braunerom a MVDr. Alojzom Žuffom, CSc. z Biovety v Nitre „za prípravu živej vakcíny proti Aujeszkého chorobe hospodárskych zvierat“. Po smrti akademika Ivana Braunera v septembri 1967 sa stáva vedúcim oddelenia, ale už 4. 1. 1968 odchádza s rodinou na dvojročný študijný pobyt do Francúzska, z ktorého sa vráti do vlasti už len ako dôchodca.

V r. 1968 – 1970 vedúci oddelenia mikrobiológie na Centre de Sélection et d’Élevage des Animaux de Laboratoire du CNRS (Ústav pre chov laboratórnych zvierat) v Orléans – La Source vo Francúzsku.

V r. 1970 – 1972 pobyt na Bundesforschungsanstalt für Viruskrankheiten der Tiere (Štátny výskumný ústav pre vírusové choroby zvierat) v Tübingen: príprava inaktivovanej vakcíny proti Aujeszkého chorobe ošípaných.

V tom čase mu Ministerstvo kultúry v Stuttgarte na základe predložených dokladov (veterinársky diplom, hodnosť CSc. a štátna cena) povolilo používať titul doktora veterinárnej medicíny (MVDr.). Aktenzeichen: H 1782-73/Skoda/6 z 3. septembra 1973.

V r. 1973 – 1978 firma Dr. Rentschler Arzneimittel GmbH v Laupheime (Baden-Württemberg): najprv veľkovýroba vakcín proti vírusovým a bakteriálnym chorobám zvierat, potom vypracovanie metódy na masovú výrobu beta-interferónu na ľudských diploidných bunkách v spolupráci s prof. Jánom Vilčekom z New York University. V spolupráci s dánskou firmou NUNC v Roskilde zostrojenie mnohoplošnej batérie (mnohopodlažnej vane) Wannenstapel, z ktorej sa neskôr vyvinul neprekonaný robotizovaný Wannenstapel Easyfill^TM (http://www.nuncbrand.com/de/page.aspx?ID=10161) na masovú výrobu bioproduktov typu interferón z diploidných (len v jednej vrstve rastúcich) buniek. Medzitým spolupráca s Zentralinstitut für Versuchstiere der DFG v Hannoveri (vírusové choroby laboratórnych zvierat) a HEM-Laboratories (interferón) v Rockville, Maryland, USA.

V r. 1979 – 1981 Staatliches Medizinaluntersuchungsamt (Štátny diagnostický ústav vo Fulde): diagnostika vírusových ochorení u ľudí.

V r. 1982 – 1988 firma Debiotech-Cytotech v Martigny vo Švajčiarsku: neúspešný pokus o založenie ďalšej veľkovýroby beta-interferónu, zato úspešná príprava sterilného depotného dekapeptylu (triptorelín acetátu) vo forme retardovaných mikrokapsúl na „farmakologické odstránenie semenníka“ pri hormonálne závislom karcinóme prostaty.

Od r. 1989 je na dôchodku. Sleduje vývoj biotechnológie, najmä antropotechník a robí preklady z nemčiny, francúzštiny a angličtiny (Nietzsche: Tak vravel Zarathustra, Antikrist a Ecce homo a Súmrak modiel; Paul Kurtz: Zakázané ovocie; Albert Jacquard: Boh?; Richard Dawkins: Delúzia Boha a iné); prekladá aj knihy pre deti a pre výučbu humanistickej etiky; pre 150 abonentov vydával od r. 1998 sekulárno-humanistický samizdat Zošity humanistov. Teraz vychádzajú Zošity humanistov len v elektronickej podobe.

Od r. 1972 žil s manželkou Božkou v Laupheime pri Ulme a v Bratislave. Dvojčatá Janka a Paľko im tragicky umreli, zanechajúc v Bratislave 5 vnukov, 2 pravnukov a 1 pravnučku. Dcéra Vlasta so synom Pascalom žije v Štrasburgu. Manželka mu umrela v r. 2012 a v marci 2016 sa vrátil do vlasti.

E-mail: rastskoda2@gmail.com. Telefónne číslo: 0940 346 296. Adresa: Jána Stanislava 8/73, 841 05 Bratislava.

*

Publikácie

Knihy

• 1. Škoda, R. „Brucelózy hospodárskych zvierat“. Štátne nakladateľstvo pôdohospodárskej literatúry v Bratislave. 1953, 132 s.
• 2. Nižnánsky, F; Škoda, R. „Boj proti brucelóze zvierat“. 1954, …
• 3. Škoda, R., Slovenskí študenti na štúdiách veterinárstva za 2. svetovej vojny (Viedenskí študenti), IRIS Bratislava, 2014, 170 strán + 18 tabuliek, ISBN 978-80-8153-023-4.
• 4. Škoda, R., Nemnožme sa! Antológia preľudnenosti a depopulácie, IRIS Bratislava, 2015, 251 strán, ISBN 978-80-978027-7-4.

Články v časopisoch

• 1. Škoda, R. „Imunizácia teliat modifikovaným vírusom Aujeszkého choroby“. Veterinářství, 1962; 12: 101 – 102.
• 2. Škoda, R. „A modified pseudorabies virus suitable for immunization of cattle“. Acta virologica, 1962; 6: 189.
• 3. Škoda, R; Brauner, I; Sádecký, E; Mayer, V. „Immunization against Aujeszky disease with live vaccine. 1. Attenuation of virus and some properties of attenuated strains“. Acta virologica, 1964; 8: 1 – 9.
• 4. Škoda, R; Brauner, I; Sádecký, E; Somogyiová, J. „Immunization against Aujeszky disease with live vaccine. 2. Immunization of pigs under laboratory conditions“. Acta virologica, 1964; 8: 123 – 134.
• 5. Škoda, R; Jamrichová, O. „Small plaque variants of pseudorabies virus in chick embryo cell cultures“. Acta virologica, 1965; 9: 94.
• 6. Jamrichová, O; Škoda, R. „Multiplication and distribution of of attenuated pseudorabies virus in the organism of vaccinated pigs“. Acta virologica, 1969; 13: 42 – 51.
• 7. Blaškovič, D; Ráthová, V; Škoda, R; Kočišková, D; Kaplan,M. „Experimental infection of weanling pigs with A/Swine influenza virus. 1 Epidemiology and serological response“. Bulletin Organisation mondiale de santé, 1970; 42: 757 – 765.
• 8. Škoda, R. „Nachweis von neutralisierenden Antikörpern gegen das Aujeszkysche Virus bei Schweinen in Süddeutschland“. Berliner und Münchner tierärztliche Wochenschrift, 1971; 84: 411 – 414.
• 9. Škoda, R; Jakubík, J. „La maladie d’Aujeszky dans la République fédérale d’Allemagne“, Cahiers de la Médecine vétérinaire, 1974; 43: 192 – 202.
• 10. Jakubík, J; Wittmann, G; Škoda, R. „Immunisierung von Kälbern mit EEI/DEAE-Dextran-Vakzine gegen die Aujeszkysche Krankheit“. Zentralblatt für Veterinärmedizin B, 1975; 22: 827 – 832.
• 11. Škoda, R; Pakos, V; Hörmann, A; Späth, O; Johansson, A. „Comunicating vessel system for mass cell culture of anchorage dependent cells“. Developments in Biological Standardization, S. Karger, Basel, 1979; 42: 121 – 126.
• 12. Škoda, R. „Interferon“. Kleintierpraxis, 1979; 24: 207 – 210.

Preklady kníh

a) vo vydavateľstve IRIS (Dr. Milan Štefanko, P. O. Box 16, 820 13 Bratislava 213),

• 1. Friedrich Nietzsche: „Tak vravel Zarathustra – Kniha pre všetkých a pre nikoho“. (Also sprach Zarathustra – Ein Buch für Alle und Keinen). Jazyková spolupráca Michal Nadubinský. IRIS 2002.
• 2. Friedrich Nietzsche: „Antikrist – Pokus o kritiku kresťanstva“. (Der Antichrist – Fluch auf das Christentum). Jazyková spolupráca Ladislav Sokol. IRIS 2003.
• 3. Friedrich Nietzsche: „Ecce homo – Ako sa človek stane tým, čím je“. (Ecce homo – wie man wird, was man ist). Jazyková spolupráca Ladislav Sokol. IRIS 2004.
• 4. Friedrich Nietzsche: „Súmrak modiel – Ako sa filozofuje kladivom“. (Götzen-Dämmerung – Wie man mit dem Hammer philosophirt). Jazyková spolupráca Ladislav Sokol. IRIS 2005.

b) vydané vlastným nákladom

• 5. Dan Barker: „Možno áno, možno nie“. (Maybe yes, maybe no. 1990). Zvedavé dievčatko hľadá vysvetlenia pre príbehy, ktoré sa zdajú mať „nadprirodzený“ základ. 1997, 80 str., 56 obr.
• 6. Dan Barker: „Možno je to správne, možno nesprávne“. (Maybe right, maybe wrong: A guide for young thinkers. 1992). Na príkladoch z každodenného života detí sa poukazuje na mravnú stránku ich rozhodovania. 1998, 76 str., 47 obr.
• 7. Paul Kurtz: „Zakázané ovocie – Etika humanizmu“. (Forbidden Fruit: The Ethics of Humanism. 1988). Samostatné etické hľadanie zásad mravného konania a všeobecných morálnych pravidiel. 1998, 232 str.
• 8. Sandra McLeod Humphreyová: „Keby si sa ty mal rozhodnúť, čo by si urobil?“ ( If You Had to Choose, What Would You Do? 1995). Hľadanie riešenia podľa dômyselnosti a osobnej stupnice hodnôt jednotlivca). 1998. 124 str., 25 obr.
• 9. Adam Roman a Rastislav Škoda (vyd.): „Antológia moderného ateizmu – zásadná kritika kresťanstva“ (v zmysle hesla Paula Kurtza: Žiadne božstvo nás nespasí, to musíme urobiť sami). 2005. 183 s.
• 10. Jean Ziegler a Uriel da Costa: „Do videnia, Karol! – Prečo treba zmeniť svet“ (Marx, wir brauchen dich. Warum man die Welt verändern muß). 1995. Obrana vedeckého marxizmu. 104 str.
• 11. „Zošity humanistov“ – Dvojmesačník proti vojnám, proti náboženstvám, proti kapitalizmu. V tlači vychádzal po asi 32 strán A5.
• 11. V r. 2015 vydal vo vydavateľstve IRIS vlastným nákladom antológiu preľudnenosti a depopulácie „Nemnožme sa!

c) v spolupráci so Spoločnosťou Prometheus

• 12. Tryntsje de Groot a Emma Klaarenbeek: „Zvládnuť umenie žiť a stať sa občanom sveta nie je jednoduché“ (Mastering the art of living and becoming a citizen of the world. It isn?t something that just happens. Pedagogisch Studiecentrum HVO) 2005. Metodická príručka pre učiteľov a námety pre humanistickú etickú výchovu. Preklad v spolupráci s Matejom Beňom. 88 s., početné obrázky.
• 13. Americká akadémia vied: „Veda a kreacionizmus“ (National Academy of Sciences: Science and Creationisme. 1999). 2006. Dôkazy o pôvode vesmíru, o biologickej evolúcii a vývoji človeka pre učiteľov, študentov a záujemcov. Príloha čísla 53 Zošitov humanistov, 28 s.

d) V Zošitoch humanistov vyšli na pokračovanie pracovné preklady týchto kníh (jazykovo neupravené):

• 14. Bertrand Russell: „Prečo nie som kresťanom?“ (Why I Am Not A Christian, Rationalist Press Association & National Secular Society, London 1983). 1998. Zošity humanistov, č. 1.
• Friedrich Nietzsche: „Tak vravel Zarathustra“ – Zošity humanistov, č.15, 16, 18 a 20.
• Friedrich Nietzsche: „Antikrist“ – Zošity humanistov, č. 30, 31, 32.
• 15. Albert Jacquard a Jacques Carri?re: „Veda a viery – Rozhovory“ (Sciences et croyances – Entretiens 1993; Albin Michel 1999). 1999. Zošity humanistov, č. 10.
• 16. Albert Jacquard: „Boh?“ (Dieux ? Stock/Bayard 2003). 2004. Zošity humanistov, č. 44, 45, 46, 47, 49, 52, 53.
• 17. Fernando Savater: „Etika pre dospelých zajtrajška“ (Zo španielskeho originálu Etica para Amador (1991) do nemčiny preložil Wilfried Hof ako Ethik für Erwachsene von morgen, z nemčiny do slovenčiny Rastislav Škoda. Bundeszentrale für politische Bildung, Campus Verlag, Frankfurt am Main 1996). 2005. Zošity humanistov, č. 49, 50, 51, 53 až 58.
• Americká akadémia vied: „Veda a kreacionizmus“ – ako č. 13. Zošity humanistov č. 53.
• 18. Richard Dawkins: „Delúzia Boha“ (The God Delusion 2006). 2007. Zošity humanistov, č. 61 až 67.
• 19. Stephen Law: „Boj o myslenie detí“ (The War for Children’s Minds 2006. Preložili Rastislav Škoda a Matej Beňo). 2008. Zošity humanistov, č. 68 až 79.
• 20. Ellen Key: „Storočie dieťaťa“ (Das Jahrhundert des Kindes, VII. kapitola: Náboženstvo. S. Fischer Verlag, Berlin 1921, s. 321 – 358. Preložili Rastislav Škoda a Matej Beňo). 2005. Zošity humanistov, č. 47
• 21. Russell, Bertrand „Náboženstvo a veda. Nový úvod napísal Michael Ruse“. (Religion and Science. With a New Introduction by Michael Ruse. 1997). 2009. Zošity humanistov, č. 76 – 85.