Šestnásty svetový kongres IHEU sa konal v Paríži v dňoch 5. až 7. júla 2005 na počesť storočného jubilea francúzskeho zákona o odluke štátu od cirkvi z 9. decembra 1905. Inšpirovaní dedičstvom severoamerickej revolúcie, prvým dodatkom k ústave Spojených štátov Ameriky (1791) a mexickou revolúciou, bol francúzsky zákon výdobytkom v procese sekularizácie zahájenej osvietenstvom a Francúzskou revolúciou a na vloženie do vlastných osudov rúk ľudí.
Všade na všetkých kontinentoch a po celé storočia humanisti pracovali a pracujú v záujme víťazstva slobody svedomia.
Sloboda svedomia je podstatným základom ľudskej emancipácie a nemožno ju oddeliť od zápasu za demokratické slobody:
„Človek je meradlom všetkých vecí“
povedal Protagoras, pred tisícimi rokmi v starobylom Grécku, v otčine pojmu občianstva. V starobylej Indii, už 600 rokov pred naším letopočtom bol tento princíp potvrdený aj starými Indami
„Etika je fenomén prírody. Je to spoločenský dohovor, nevyhnutnosť – nie božský príkaz. Vôbec nie je potrebné direktívne riadiť inštinkty a pocity. Tieto sú to príkazy prírody. Cieľom života je žiť a šťastie je tou jedinou vedomosťou.“
Predovšetkým podstatou ľudského bytia je jeho povedomie a sloboda ho používať. Žiadne hospodárske, náboženské, kultúrne obmedzenia nemajú legitímny základ zakazovať alebo obmedzovať ľudskú slobodu svedomie.
Sloboda svedomia nemôže jestvovať ak náboženstvo ovláda spoločnosť.
Sekularizmus je požiadavka pre rovnaké práva pre tých ktorí sa hlásia k náboženstvu rovnako ako pre tých, ktorí sa k náboženstvu nehlásia. Humanisti vždy podporovali aktivity smerujúce k vybudovaniu sekulárnej spoločnosti a jej inštitúcií tým, že požadovali tento princíp rovnosti rovnako aj pre veriacich aj neveriacich.
Pre IHEU a jej členské organizácie presadzujú sekulárny štát, teda ani náboženský, ani ateistický.
Avšak požadovať skutočnú demokratickú rovnosť, uznávanú zákonom medzi veriacimi a humanistami neznamená, že členské organizácie IHEU berú na seba všetky filozofické názory. Nie sme povinní rešpektovať iracionálnosť, nech je jej pôvod akokoľvek starý. Skutočný humanizmus znamená rozkvet slobody svedomia a metódu slobodného skúmania.
Docielenie rovnakých práv pre všetkých je krokom smerujúcim k sekularizácii a k odluke náboženstva od štátu ako jej základného predpokladu. Sekulárne garancie nemôžu byť iba zákonom stanovené, ale musia byť ústavné – ako by sme bez takýchto ústavných záruk mohli zabezpečiť rovnaké slobody svedomia pre všetkýchv ? Zákon, ktorý nemá ústavnú záruku sa môže ľahko zvrátiť jednoduchou väčšinou v zákonodarstve. Toto je dôvod prečo IHEU žiada, aby všade vo svete sa uskutočnila odluka náboženstva od štátu. Toto môže jedine vrhať svetlo na ďalšiu cestu ľudí a národov. Dejiny každého národa, každého štátu sa odlišujú. Sú štáty ako USA, kde je štát sekulárny, avšak spoločnosť nie je taká. Vo Francúzsku na základe zákona z r. 1905 sú štát a škola sekulárne, avšak občania majú skutočnú slobodu svedomia. Historický vývoj je mnohoraký tak, ako máme mnoho krajín.
Podľa IHEU každá cesta, pre všetky národy a štáty musí viesť k docieleniu odluky náboženstva od štátu. Každý sekulárny výdobytok sa musí uchovať, obhajovať a rozširovať s týmto cieľom. Preto sa šestnásty Svetový kongres IHEU konaný v Paríži rozhodol postaviť odluku náboženstva od štátu do stredobodu svojich medzinárodných záujmov. Šestnásty kongres IHEU, prebiehajúci v sídle UNESCO a na Sorbonskej univerzite v Paríži – predstavujúce historické svedectvá zápasu o osvietenstvo ľudstva – rozhodol, že IHEU bude zápasiť za skutočnú odluku náboženstva od štátu všade po celom svete.