Peter Prusák

Náboženská otázka je zložitá a citlivá. Je pochopiteľné, že pri riešení vzťahov medzi štátom a cirkvou treba brať do úvahy fakt, že v nijakej inej oblasti nepôsobia tak silne historické tradície, emocionálne väzby a presvedčenie ako v danej sfére, čo platí o Slovensku zvlášť.

Niet pochýb, že súčasný vzťah medzi štátom a cirkvami v Slovenskej republike nezodpovedá kritériám občianskej spoločnosti, demokratického a právneho štátu. Prvým krokom pri riešení tohto vzťahu je začať verejne diskutovať a posúdiť danú problematiku komplexnejšie, zvážiť, čo treba zmeniť na tomto vzťahu, prečo a ako. Bez verejnej diskusie by bolo nerozumné a neefektívne navrhovať politické riešenia. Diskusia o filozofii a politike modelov riešenia vzťahu medzi štátom a cirkvami musí predchádzať diskusii o legislatívnom a inštitucionálnom riešení tohto vzťahu. Nedá sa však riešiť na základe moci, autorít (cirkevných), tradícií a privilégií (katolíckej cirkvi) a predpojatosti, či už proti náboženstvu alebo ateizmu.

Pripomínam, že verejná diskusia o vzťahu medzi štátom a cirkvami ešte nezačala a vôbec neprebieha, len sa príležitostne nesmelo ohlasuje. Nemožno akceptovať názor, ideológa jednej politickej strany, že o tejto otázke sa nedá diskutovať, lebo spoločnosť nie je ešte na to pripravená. Je to zjavné zahmlievanie skutočnosti s cieľom držať ľudí v nevedomosti a zneužívať ich náboženské cítenie pre politické záujmy. Potvrdzujú to jasne aj odpovede predsedov strán tesne pred parlamentnými voľbami v roku 2010. Na otázku „Ste za finančnú odluku cirkvi od štátu?“ ani jedna strana z tých, o ktorých sa predpokladalo, že sa dostanú do parlamentu, sa jednoznačne nevyjadrila, že je takúto alternatívu. Odpovede jasne svedčia o tom, že otázku odluky nemajú so volebných programoch. (bližšie viď Pravda 8.júna 2010, príloha Voľby 2010).

Pri riešení vzťahu medzi štátom a cirkvami Spoločnosť Prometheus vychádza hlavne zo Všeobecnej deklarácie ľudských práv a slobôd, ako aj z Ústavy SR (čl.1). Zaväzujú nás k tomu aj dokumenty IHEÚ, ktorej sme členom. Tieto stanovujú odluku ako jednu z prioritných úloh humanistov. (Bližšie: Valné zhromaždenie usporiadané IHEÚ a Voľnou myšlienkou v Paríži v r.2005 pri príležitosti 100.výročia odluky cirkvi od štátu vo Francúzsku a Konferencia o sekularizme usporiadaná IHEÚ v Londýne v r.2009). Spoločnosť Prometheus ako mimovládne občianske združenie chápe odluku ako najčistejšiu a najdemokratickejšiu formu riešenia vzťahu medzi štátom a cirkvami. Preto považuje za svoje právo a povinnosť vnášať ideu odluky do verejnosti, vysvetľovať jej cieľ a zmysel a vyvolávať o ňu záujem.

A / Namiesto odluky zmluva s Vatikánom (konkordát).

Prvý článok Ústavy SR znie: „Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.“ Aká je však realita, na akú cestu sa Slovensko po získaní samostatnosti nastúpilo? Aké nové zákony po roku 1989, najmä po vzniku samostatnej Slovenskej republiky boli prijaté pre demokratické riešenie vzťahu medzi štátom a cirkvami, a to v záujme všetkých občanov bez rozdielu ich vierovyznania a svetonázoru?

Prvým krokom štátnej moci bolo prijatie zákona č.16/1990 Zb., podľa ktorého okrem iného bol ponechaný aj naďalej v platnosti zákon č.48/1949 Zb. o hospodárskom zabezpečení cirkví a náboženských spoločností štátom v znení zákona č.16/1990 a zákona č.552/1992 Zb.. Teda už týmto prvým právnym krokom mocenské štruktúry a cirkevné kruhy dali jasne najavo, že riešenie vzťahu medzi štátom a cirkvami systémom odluky sa vylučuje, že idú naopak posilňovať spojenie medzi sebou. Ich ďalšie kroky na tejto ceste protirečia logike veci a právneho poriadku. V duchu demokracie a slobody mal by sa pripraviť a prijať základný zákon upravujúci vznik a pôsobenie cirkví a náboženských spoločností zabezpečujúci ich rovnosť pred zákonom. Namiesto prijatia základného zákona však bol zvolený bipolárny postup, t.j. antidemokratický spočívajúci v tom, že zákony a ustanovenia, špecifické právne normy upravujúce vzťah štátu len s jednou cirkvou, jednou skupinou veriacich, porušuje zásadu rovnosti pred zákonom, diskriminuje menšie cirkvi a náboženské spoločnosti, ako aj ľudí iného svetonázoru a svetové humanistické hnutia. Niet menších pochýb, že týmto postupom sa uprednostňujú záujmy jednej, katolíckej cirkvi, zabezpečujú jej privilégiá a dominantné postavenie. V tom spočíva celá filozofia základnej zmluvy Medzi Slovenskou republikou a Svätou Stolicou z roku 2001. Potvrdzujú to aj na jej základe už tri schválené a dve pripravované čiastkové zmluvy. Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že ústavné princípy a normy náboženskej a ideologickej neutrality štátu a jeho svetského charakteru sa nedodržiavajú a neuplatňujú. Teda tento postulát je stále aktuálny a musí ostať v centre našej pozornosti. Treba povedať, že zmluva s Vatikánom značne sťažila uskutočnenie odluky, odsunula ju dozadu na dlhšie obdobie. Nemôže však zabrzdiť boj humanistov za demokraciu, slobodu svedomia a presvedčenia.

B / Prednosť odluky

Správne pochopenie a spravodlivé riešenie vzťahu medzi štátom a cirkvami veľmi komplikuje prekrucovanie a spochybňovanie samotného pojmu odluka a zahmlievanie skutočného zámeru cirkví. Len aby verejnosť nepoznala skutočnú podstatu a zmysel sekulárneho štátu. Tu zohrávajú svoju úlohu aj rozdielne tradície.

Slovenskí katolícki hodnostári obyčajne interpretujú odluku a sekulárny štát ako ateistický útok na všetko čo je ľudské. Tak podľa hlavnej autority katolíckej cirkvi kardinála Jána Chryzostoma Korca odlukový model je zastaraný a dávno prekonaný, pretože neposkytuje riešenie zložitého vzťahu medzi štátom a cirkvami. Kardinál by mal pravdu vtedy, keby boli zastarané a prekonané také hodnoty ako sú demokracia, sloboda, ktorých najvyššou hodnotou je hodnota svedomia. Skutočnosť je taká, že tieto hodnoty nie sú všeobecne rešpektované. Boj za rešpektovanie slobody svedomia je dnes bojom medzinárodným, tento boj sa viedol, vedie a ešte sa bude viesť dlhú dobu v krajinách na všetkých kontinentoch. Svoju mystifikáciu pojmu odluka končí výzvou: „Nedovoľme odduchovniť a tým odľudštiť Slovensko.“ Neskrývame, že odluka je rozhodujúcim princípom nášho humanizmu, nie je však nijako zameraná proti veriacim. Tvrdenie, že odlukou štát sa zmocní celého človeka a bude mi vnucovať, či predpisovať v čo má a v čo nemá veriť, slovom vládnuť nad ním, oberať ho o ľudskú dôstojnosť, je absurdné. Bolo by to možné len v tom prípade, ak by viera bola záležitosťou štátu, jeho zákonov, administratívnych opatrení. Viera je však vecou citu, svedomia, vnútorného života človeka. Odlukový model je založený práve na tom, že viera ako vnútorná záležitosť jednotlivca nemôže byť v žiadnom prípade súčasťou politiky, štátu, jeho zákonov, že spása duše nemôže byť v jeho starostlivosti, a to aj preto, že nijaké administratívne nátlaky, vnucovania nedávajú ani náboženskej viere, ani inému presvedčenia váhu. Sekularizmus nemá sa stať nijakým druhom „štátnej filozofie“. A veriaci sa nemajú čo obávať sekularizmu a odluky, pretože nestrácajú nič, naopak, získavajú rovnosť pred zákonom a možnosť slobodne prejavovať a praktizovať svoju vieru. Kto stráca a bojí sa odluky, tak to sú predovšetkým dominantné cirkvi, ktoré by prišli o privilégiá, bohatstvo, vplyv a prestíž a možnosť vnucovať vieru a náboženský systém ostatným.

Za sekulárny štát a pluralitnú spoločnosť!

C / Zásady odlukového systému:

Sekulárny štát pôsobiaci na princípoch neutrality vo vzťahu k náboženstvu a nenáboženským svetonázorom a o vzájomnom vzťahu medzi nimi. Je jedným z hlavných pilierov demokratického usporiadania spoločnosti a slobody svedomia.
Svetský a neutrálny charakter štátneho práva, jeho úplná nezávislosť od cirkevného práva. Vylučuje akýkoľvek jeho vplyv doplnenie, modifikovanie štátneho práva cirkevnými predpismi. Nikto nemá mať v ústave, zákonoch zakotvenú výnimočnosť, či nadradenosť.
Zbavenie cirkví privilégií a výhod. Žiadne spoločenstvo nesmie mať výhody alebo nevýhody z toho, že je náboženské alebo vyznáva iný svetonázor.
Eliminácia financovania cirkví zo štátnej pokladnice, s výnimkou cirkevných objektov, ocenených ako historické pamiatky a charitatívnej činnosti.
Odluka školy od cirkvi, nevyhnutnej podmienky rozvíjania vzdelania na báze slobodného, kritického myslenia, slobodného rozvoja vedy a vzdelania.