William S. Lind

Nedávno som sa vrátil z Estónska a z Konferencie o obrane Baltu, kde ruský protiútok na Gruzínsko vyvolal badateľné vzrušenie. Pre blízku budúcnosť niet dôvodov na obavy – ak niekto nezopakuje gruzínske šialenstvo a nenapadne Rusko.

No otázka, ako by sa dal Balt brániť, je hodná úvahy jednak pre samotný Balt, jednak z hľadiska obrany malých štátov vo všeobecnosti.

Najhoršia možnosť, a Gruzínsko ju volilo, je vybudovať bábkovú armádu. Zopár moderných útočných lietadiel, prápor či dva tankov, fregata ako námorníctvo – súčet tohto všetkého sa aj tak rovná nule, pretože proti veľmoci takáto armáda podľahne za dni, ak nie za hodiny. A čo je ešte horšie, aj pár moderných tryskáčov a tankov stojí toľko, že neostanú peniaze na skutočnú obranu. Ak nemienia baltické štáty viesť vojnu medzi sebou, nech nechajú bábkovú armádu pre deti.

Druhá možnosť by bola spojiť sa s nejakou blízkou veľmocou, dosť silnou na vyváženie Ruska, ale táto alternatíva je len teoretická. Nemecko by síce prichádzalo do úvahy, ale dávno stratilo veľmocenské ambície; Švédsko vypadlo z hry už pred dvesto rokmi. Pre všetkých zúčastnených by bola užitočná únia baltických štátov a Fínska pod švédskou korunou: všetci by mali úplnú autonómiu pre vnútorné záležitosti, spoločná by bola obrana a zahraničná politika; takýmito možnosťami sa však zvykne zaoberať len historik.

Tretia možnosť je spojiť sa so vzdialenou veľmocou na vyváženie hrozby vychádzajúcej z blízkej, lokálnej mocnosti. To urobili baltické štáty svojím vstupom do NATO. Nanešťastie, ako vieme, stredoeurópske štáty sa o niečo podobné pokúšali opakovane počas storočí, ale nikdy to nefungovalo. Západné mocnosti môžu byť zatiahnuté do vojny s Ruskom, v minulosti to bolo aj s Nemeckom, no nikdy to nezaručilo obranu dotyčného malého štátu. Nedávnym príkladom je Poľsko: Británia a Francúzsko išli v roku 1939 kvôli Poľsku do vojny s Nemeckom, no Poľsko ostalo obsadené 50 rokov.

NATO zvyšuje tlak na budovanie bábkovej armády alebo na špecializáciu na zásterky typu čistenie pitnej vody, čo osoží NATO, ale neprispeje k obrane vlasti. Obidve cesty vedú k vojenskej bezvýznamnosti.

Existuje však model, vhodný pre baltické štáty a iné malé štáty: iracký. Namiesto bábkovej armády treba organizovať povstanie irackého štýlu proti každému votrelcovi. To vyžaduje všeobecnú milíciu, ako ju má Švajčiarsko, kde každý mužský občan vie, ako sa strieľa a ako sa vyrobia a umiestnia výbušniny, ako aj kde po kraji sú poskrývané zbrane a granáty. Na Balte by to bola skôr vidiecka a lesná ako mestská obrana. Rusko môže obsadiť mestá, ale nie vidiek. Takýto odpor praktizovali voči sovietom začiatkom 1950-tych rokov vo východnej Európe tzv. lesní bratia.

Iracký model obrany by Rusku nezabránil podmaniť si baltické štáty. Urobil by však toto dobrodružstvo pre Rusko nákladným; dúfajme, že príliš nákladným.

K problému svojej dlhodobej bezpečnosti musia baltické štáty pristupovať nielen na vojenskej ale aj na veľkej strategickej úrovni. To znamená, že ako všetky malé štáty, susediace s veľmocou, musia brať zreteľ na jej záujmy. Ako príklad môže slúžiť Fínsko počas studenej vojny. Zachovalo si úplnú suverenitu v domácich záležitostiach, ale dávalo si pozor, aby sa nedotklo sovietskych záujmov pri ich zahraničnej politike a obrane. Bolo Rusku dobrým susedom – aj dnes by sa baltické štáty mali snažiť byť Rusku dobrým susedom. Ich cieľom by malo byť vytvoriť takú situáciu, v ktorej je pre Rusko výhodnejšie ponechať baltickým štátom nezávislosť, ako znovu ich začleniť do svojho impéria.
Som si vedomý toho, že moje rady nebudú chutiť baltickým národom. Pol storočia sovietskej okupácie zanechalo zvyšky nenávisti voči všetkému, čo je ruské. No veľká stratégia sa musí zakladať na faktoch a rozume, nie na emóciách. Najdôležitejšia skutočnosť je zemepis. Zemepis diktuje, že baltické štáty sa musia prispôsobiť ruským záujmom, či chcú alebo nie. Ak to odmietnu urobiť, potom je nedávny prípad Gruzínska predzvesťou udalostí, ktoré si nikto nemôže priať.

*  *  *William Lind je riaditeľ Centra pre kultúrny konzervativizmus pri Slobodnej kongresovej základine – nemožno byť konzervatívnejší na vyššej úrovnií.

*  *  *

Prameň: William Lind, Defending the Baltics, LewRockwell.com, 9. septembra 2008 –
http://www.lewrockwell.com/lind/lind147.html

Preložil Rastislav Škoda