Eine Welt ohne Gott? Religion und Ethik in Staat, Schule und Gesellschaft. (Svet bez boha? Náboženstvo a etika v štáte, škole a spoločnosti). Vyd. Brigitte Sauzayová a Rudolf von Thadden ako zv. III edície Genshagener Gespräche. Wallstein Verlag Göttingen 1999, 232 s.

Náboženstvá to majú v dnešnom svete ťažké. Ale ani svet to nemá s náboženstvami ľahké. Na jednej strane prudko napreduje proces sekularizácie; na druhej strane silnejú fundamentalizmy všetkých druhov.

S týmto pozadím sa všade diskutuje o náboženstve a etike v štáte, škole a spoločnosti. Ale hoci sa táto téma týka všetkých štátov a všetkých kultúr, zaoberá sa ňou každý sám. Európskej diskusie niet, tým menej globálnej. Aj v tejto knihe sa rozoberajú niektoré otázky uvedeného komplexu, a to s prekročením hraníc. Porovnávajú sa modely z laicky orientovaného Francúzska a konfesionálne presiaknutého Nemecka a hľadajú sa spoločné európske perspektívy. Tak sa javia aj vnútronemecké rozdiely v novom svetle. Prax výučby LER (Lebensgestaltung – Ethik – Religionskunde, t.j. Usporiadanie života – etika – náuka o náboženstve) v krajine Brandemburg, ktorú odmieta najmä západné Nemecko, vyzerá popri francúzskom modeli laickej školy bez výučby náboženstva celkom inakšie ako pri porovnaní s bavorskou, prísne konfesionálne zameranou školou s krucifixom v každej triede. Skoro by sa zdalo, že Potsdam je bližšie k Parížu ako k Mníchovu.

Príspevky odzneli 1. a 2. mája 1997 na konferencii, ktorej sa zúčastnili okrem biskupov, teológov a cirkevných publicistov aj zástupcovia ministerstiev kultúry a politických strán. Popri západných a východných Nemcoch prednášali Francúzi, bol tam zástupca islamu a na diskusiách sa zúčastnili aj Česi a Poliaci. Brigitte Sauzayová je poradkyňa nemeckého kancelára a Rudolf von Thadden je koordinátor vlády pre nemecko-francúzske vzťahy.

Prvá časť príspevkov bola venovaná téme „Cirkev a spoločnosť v historickom porovnaní“ s týmito titulmi prednášok:

Edgar Quinet, francúzsky apoštol laicizmu; Laicizmus vo Francúzsku z hľadiska historickej sociológie; Sekularizácia, nie laicizmus – pomer štátu a cirkvi v Nemecku (Wolfgang Huber, berlínsky evanjelický biskup); Ciele katolíckej cirkvi a vývoj francúzskeho laicizmu; Postavenie evanjelických cirkví v porevolučnom Nemecku; Výučba LER v Brandembursku; Problém odluky cirkvi od štátu v Nemecku; Aktuálna debata vo Francúzsku: nové otázky laicizmu; Laicizmus a moderna – význam Condorceta pre súčasnosť; Pomer cirkvi a štátu v európskom porovnaní; Politika a náboženstvo po páde komunizmu – funkcia náboženstva vo fáze nového globálneho usporiadania; Model laicizmu v Turecku.

V druhej časti konferencie išlo o konkrétne otázky „Etickej a náboženskej výchovy v multikulturálnych demokraciách“:

Otázky na LER (Richard Schröder); Odpovede na otázky o LER (Marianne Birthlerová); Postavenie výučby etiky a náboženstva v krajine Sachsen-Anhalt z hľadiska cirkvi; Súčasný stav výučby etiky a náboženstva v Sasku; Odbor sociálna výchova v učebných plánoch francúzskej základnej školy; Francúzsky model občianskej výchovy: výsledky a perspektívy; Škola republiky alebo škola národa? Dejiny cirkvi ako dejiny kultúry.

Proti konzekventnej obrane laicistického/laického modelu, ktorý sa vo Francúzsku praktizuje dnes ako v minulosti, bola vznesená námietka, že taká prax v úplne sekularizovanej spoločnosti bez náboženskej predvýchovy je niečo celkom iné ako antiklerikálny laicizmus 19. storočia, ktorý vychádzal zo základných poznatkov dejín kresťanstva.

Európa je socioreligiózne veľmi heterogénny kontinent. Jednoduché charakteristiky tu neplatia. Nedá sa označiť za kresťanskú, ale ani za ateistickú. Sú v nej štáty, ktoré majú nezameniteľnú históriu. Vo Francúzsku sa 47 % občanov považuje za nábožensky cítiacich, 38 % za bez náboženstva; 13 % je silná menšina uvedomelých ateistov. Toto odcirkevnenie treba posudzovať na pozadí laicizmu, ako ho predpisuje francúzska ústava.

Francúzsky laicizmus „neuznáva žiadne náboženstvo“, zakazuje finančnú účasť štátu na výkone náboženstva, uznáva slobodu svedomia a garantuje slobodné vyznávanie náboženstva pod podmienkou „zachovania verejného poriadku“. Laicizmus sa teda nestavia proti náboženstvu v jeho duchovnej dimenzii, ale proti zásahu cirkvi do verejného života. Zjednocuje bez toho, že by viazal. Laicizmus znamená, že sa pojem politická spoločnosť vzťahuje na celý národ – bez privilégií a diskriminácie.

Nech prebiehali dejiny ostatných európskych štátov akokoľvek, na ceste k tomuto francúzskemu ideálu sú relatívne dosť ďaleko. Aj vo Francúzsku však uplatnenie laicistického ideálu občas naráža na prekážky, ako ukazujú spory pri štátnych subvenciách pre konfesionálne súkromné školy. Naproti tomu v Nemecku nie je alimentácia cirkevných zariadení nijaký problém.

Laicizmus by mohol platiť pre celú budúcu Európu. To by sa však musel dosiahnuť najprv pokrok v otázke sociálnej spravodlivosti, aby široké masy občianstva pochopili vzťah medzi kultúrnou emancipáciou a laicistickým ideálom. (Pod laicizmom treba všade rozumieť ateizmus, resp. humanizmus).

*  *  *

Prameň: Manfred Isemeyer, Europa ohne Gott? Diesseits č. 52, s. 36, 2000.