redakcia

Charta základných práv Európskej únie, resp. jej preambula,

bola predmetom článku v ZH č. 23. Opísali sme spor okolo jej úvodnej vety, ktorá má nakoniec rozumnú (ale dosť neurčitú) formuláciu preambuly dohody o Európskej rade z roku 1950:

„… vedomá si svojho duchovného a morálneho dedičstva, Únia …“,

a to vo všetkých jazykoch – okrem nemeckého. V nemeckom texte je francúzske „spirituel“ (duchovné) preložené ako „geistlich-religiös“, t.j. duchovno-náboženské dedičstvo, a dožadoval sa toho zástupca bavorskej Kresťansko-demokratickej únie v komisii. Francúzske stanovisko – za vynechanie slova „náboženské“ – podporovali premiér Jospin aj prezident Chirac.

Náboženské slobody sú v Charte jasne precizované ako osobné a kolektívne slobody. Náboženstvo sa však nespomína ako konštitutívny prvok európskeho dedičstva, keďže náboženstvá prestali hrať svoju prvoradú úlohu v štruktúre spoločenstiev a stali sa „vierami jednotlivcov, osobným presvedčením“, hoci aj ako také pretrvali a obnovili svoj vplyv na civilnú spoločnosť (Marcel Gauchet).

Neoplatí sa dumať nad Európskou chartou ľudských práv. Ako všetky právnické texty je to kompromisný text, ktorý sa vyvíja podľa situácie a aplikácie. Vo svojom dnešnom znení uspokojí prívržencov federatívnej i konfederatívnej Európy, socialistov aj liberálov, katolíkov, protestantov, pravoslávnych, židov, moslimov, budhistov, priateľov Osvietenstva, agnostikov – aj ateistov; ak ho budú čítať.

* * *

Zošity humanistov sú pokus o časopis kritického hľadania v oblasti vedy, náboženstva a sociálnych problémov. Humanizmus je racionálna filozofia na základe poznatkov vedy, podnecovaná umením a motivovaná osobným záujmom. Zdôrazňuje dôstojnosť každej ľudskej bytosti a podporuje maximalizáciu individuálnej slobody so sociálnou a planetárnou zodpovednosťou. Prihovára sa za rozšírenie participatívnej demokracie, ľudské práva a sociálnu spravodlivosť. Odmieta všetky formy teologického a ideologického supernaturalizmu či existencie nadprirodzena hlásajúc, že ľudia sú časť prírody a že hodnoty – či už náboženské, etické, sociálne alebo politické – majú svoj pôvod len v ľudskej prirodzenosti, skúsenosti a kultúre.

* * *

Náboženstvo:
Kňaz pomáha katolíkom v čase núdze.
Pomáha im vyriešiť ich obchodné problémy, hoci nikdy neobchodoval.
Pomáha im riešiť manželské problémy, hoci nikdy nebol ženatý.
Pomáha im riešiť sexuálne problémy, hoci nikdy nemal pohlavný vzťah.
Z toho vidíte, prečo katolícka cirkev verí na zázraky!
Totally Mad, september 1972

* * *

Veda sa zakladá na presvedčení, že skúsenosť, snaha a rozum platia.
Mágia na viere, že nádej nemôže nikdy sklamať a túžba nemôže byť nesplnená.
Branislaw Malinowski

* * *

Kant oživil starý Descartesov dualizmus „mysle a hmoty“ (duše a tela) a tým pochoval na dvesto rokov Humeov monizmus s jeho dôkazom neurčitosti ľudských vier a náboženstiev.
Neznámy prameň

* * *

Vyvolávajú hollywoodske filmy nebezpečnú sociálnu atmosféru? Treba uvážiť.

Hollywood nám chce nahovoriť legendu o krásnych drsných kovbojoch, ktorí vtrhnú do mesta a revolvermi pomôžu občanom premôcť zločincov. Skutočnosť je iná. Zvýšenie počtu zbraní v osobnom vlastníctve malo za následok bolestné zvýšenie počtu vrážd a smrtí strelnými zbraňami. Denne umiera 12 detí vo veku do 19 rokov následkom výstrelu.
Henry Giroux

Pri hodnotení účinkov a aktuálnosti filmov ako Rocky a Rambo im nemožno uprieť, že sa zaoberajú problémami bezmocných a biednych, rozprávkovými sprisahaniami a ľahkou možnosťou odstránenia nespravodlivosti sebaobetovaním.
Filmy, ktoré glorifikujú násilie a predstavujú zbrane ako nástroje hrdinstva, sú postavené na predstavách prastarých generácií, neoddeliteľných od snov a túžob väčšiny ľudí.

Nebezpečný a nespravodlivý hrdina môže niekedy lepšie a účinnejšie ukázať, čo je morálka, ako spravodlivý a neomylný, lebo jeho zbraň mu dáva moc dopustiť sa strašných omylov.

Americké filmy sa tešia pochybnej povesti, že sú prejavom konvenčnej múdrosti a prostoduchej nenáročnej zábavy. Ako sa tento stav predlžuje, má to zhubný účinok na populáciu, ktorá sa stáva čoraz viac apatickou a naprogramovanou.

The Humanist, júl 2001

* * *

Neexistuje taká vec ako náboženstvo v jednotnom čísle. Je len množstvo náboženstiev. „Náboženstvo“ je prísne kolektívny výraz a zbierka, ktorú toto slovo vyjadruje, nie je ani žiadneho druhu, ktoré vysvetľujú knihy o logike … Rozdiely medzi náboženstvami sú také veľké a šokujúce, že každý spoločný prvok, ktorý sa z nich dá extrahovať, je nezmyselný. –
John Dewey v knihe A Commom Faith (Spoločná viera), 1934.

* * *

www.teachingaboutreligion.com
(výuka o náboženstve) je nová stránka v internete. Vedú ju učitelia Paul Geisert a Mynga Futrellová, „aby dali kolegom k dispozícii informácie o svetových náboženstvách a tak im umožnili zamerať sa na pluralizmus a občiansku spravodlivosť.“ Zdôrazňujú „akútnu potrebu poznať perspektívy americkej náboženskej diverzity.“ Finančne podporuje stránku organizácia Objektívnosť, presnosť a vyrovnanosť pri výučbe o náboženstvách (OABITAR).

* * *

Niet harmónie medzi náboženstvom a vedou. Keď bola veda dieťatkom, náboženstvo sa snažilo zahrdúsiť ho už v kolíske. No keď je teraz veda mocným mládencom a povera detinským starcom, hovorí trasľavý chromý vrak atlétovi:
„Buďme priateľmi“.
Pripomína mi to obchod, ktorý chcel urobiť kohút s koňom:
„Dohodnime sa na tom, že odteraz si nebudeme jeden druhému stúpať na nohy.“

Robert Green Ingersoll, Free Inquiry, leto 2001.

* * *

Sme bezmocná menšina na okraji spoločnosti. Využime to. Musíme sa domáhať štatútu najväčšej menšiny a žiadať svoje zákonité práva.

Lance Jencks, Free Inquiry, leto 2001.