Michael Niepel, predseda Zväzu humanistov v Bielefelde.

V Nemecku vyjde na pamiatku tohto filozofa 8. júla 2004 s krátkym predstihom pamätná známka s jeho portrétom. Humanistické a voľnomyšlienkarske združenia to nemali ľahké s presadením tohto námetu v štáte, kde majú biskupi veľké slovo a každoročne sa vydáva veľa známok s náboženskou tématikou. Vyjde raz na Slovensku známka s obrazom kňaza Horárika?

Ludwig Andreas Feuerbach sa narodil 28. júla 18004 v Landshute v Bavorsku ako štvrté z 8 detí manželov Paula rytiera z Feuerbachu a Evy, rod. Trösterovej. Potomok starej akademickej rodiny – starý otec a otec boli právnici (otec Paul J. A. rytier von Feuerbach sa označuje za zakladateľa moderného nemeckého trestného poriadku), päť bratov dokončilo vysokú školu, synovec patrí medzi hlavných predstaviteľov idealizmu v nemeckom maliarstve a len trom sestrám sa nedostalo akademické vzdelanie – začal študovať najprv teológiu; v Heidelbergu sa po prvý raz stretol s filozofiou Hegela a v Berlíne chodil na prednášky Schleiermachera. No už v roku 1825 mu bolo jasné, že zanechá teológiu a bude sa venovať filozofii: „Vedel som, čo som mal a čo som chcel robiť: … Nie tárať a blúzniť, ale učiť sa! Nie veriť, ale myslieť!” Hegelove prednášky ho tak nadchýnali, že nevynechal ani jednu. Po skončení štúdia v Berlíne odišiel v r. 1826 na dva roky do Erlangen, kde sa venoval anatómii a prírodným vedám, v r. 1828 dosiahol titul Dr. phil. a o rok aj hodnosť súkromného docenta. Jeho prednášky mali úspech a aj ako spisovateľ získaval povesť, no skoro sa ukázalo, že z politických dôvodov asi nedostane profesúru. Za „nespoľahlivého” platil už od roku 1830, keď ho považovali (právom) za autora anonymného spisu o smrti a nesmrteľnosti, vysmievajúceho sa bezuzdne náboženstvu a kritizujúceho súčasné politické pomery.

A tak už r. 1836 sa končí jeho univerzitná kariéra; rozhodol sa ostať súkromným vedcom, čo bolo vtedy dosť bežné. V nasledujúcich rokoch vychádzali jeho filozofické a náboženstvo kritizujúce spisy: Podstata kresťanstva (1841), Základy filozofie budúcnosti (1843), Podstata náboženstva (1844) a Teogónia (1857).

13. septembra 1872 zomiera Feuerbach v Rechenbergu pri Norimbergu. Werner Schuffenhauer napísal o jeho pohrebe: „V mori červených zástav ho 15. septembra odprevádzali na miesto posledného odpočinku nekonečné zástupy ľudí … Okolo dvadsaťtisíc ich stálo pri hrobe, keď prednášal pohrebnú reč zástupca norimberskej sekcie sociálnodemokratickej strany A. Memminger. Schudobnený Feuerbach sa stal r. 1870 jej platiacim členom.”

Čo ostáva?

Aké účinky vyvolal v minulosti, aký význam má dnes Feuerbach pre nás humanistov, voľnomyšlienkarov, slobodných duchov?

Pre filozoficky neškolených nech príde k slovu niekoľko expertov.

Začnime citátom mysliteľa, ktorý tiež neostal celkom bez vplyvu na svet. Komentuje veľký úspech Feuerbachovej Podstaty kresťanstva:

 „Oslobodzujúce pôsobenie toho spisu bolo treba prežiť na vlastnej koži, aby sa o tom dala vytvoriť predstava. Oduševnenie bolo všeobecné. Všetci sme v tej chvíli boli Feuerbachovci.” Autor je istý Friedrich Engels.

Druhý citát sa týka druhých dvoch Feuerbachových kníh.

„Vaša Filozofia budúcnosti ako aj Podstata náboženstva majú napriek svojmu obmedzenému rozsahu väčšiu váhu ako celá terajšia nemecká literatúra. Týmito spismi ste dali nemeckému socializmu  – neviem, či ste to urobili úmyselne -, filozofický podklad. Komunisti týmto dielam ihneď takto porozumeli.” Ak teraz tipujete na Karola Marxa ako na autora týchto slov, máte pravdu. Sú v liste Feuerbachovi z roku 1844.

Nebolo by spravodlivé povedať, že Feuerbach sa celý život venoval len jednej téme. Treba však uznať, že jeho význam neleží vo vytvorení  nejakého filozofického systému alebo diela veľkej tematickej šírky. Jeho tvorba a pôsobenie sa koncentrujú na kritické štúdium náboženstva. Tu a v jeho jednoznačnom vyznávaní antropologickej filozofie treba hľadať príčinu jeho dnešného uznávania voľnomyšlienkarmi, slobodnými duchmi a humanistami. V podstate zastával Feuerbach tú istú projekčnú teóriu vzniku náboženskej viery ako neskoršie traja veľkí „majstri nedôvery”  alebo „ničitelia” (podľa Paula Ricoeura): Karol Marx, Friedrich Nietzsche a Sigmund Freud. Podľa nich nie sú bohovia nejaké od ľudskej predstavivosti nezávislé bytosti. Sú len projekciami základných ľudských predstáv a vlastností.

Feuerbach ako štvrtý majster

Pre religionistu Van A. Harveya je Feuerbach podceňovaným kritikom náboženstva, a Ricoeur ho mal menovať štvrtým „majstrom”. Harvey vydal v roku 1995 o Feuerbachovom kritickom diele knihu, v ktorej prichádza k záveru, že toto nie je ešte docenené predovšetkým preto, lebo väčšina jeho recipientov pozná len Podstatu kresťanstva. Pre pochopenie Feuerbachovho prínosu ku kritike náboženstva je však rovnako dôležité aj čítanie a štúdium jeho neskorších diel. Pomerne nízky stupeň znalosti celého jeho diela, najmä jeho „Prednášok o podstate náboženstva” je na vine tomu, že celá komplexnosť a originálnosť jeho teórie vzniku  náboženstva sa podceňuje.

Pár aforistickými citátmi sa to nezmení. Môžu však byť chuťovkami, ktoré možno povzbudia aj niekoho z mladších k ďalšiemu zaoberaniu sa Feuerbachom. V najhoršom prípade má tento spôsob prístupu k dielu veľkého filozofa výživnú hodnotu intelektuálneho fast foodu.

Ostaňme pri téme jedla. „Človek je, čo je (jedáva).” (V nemeckom origináli: „Der Mensch ist, was er isst”.) To je aforizmus, ktorý najstručnejšou možnou formou vyjadruje materialistickú pozíciu, podľa ktorej telo určuje ducha. Duch je produkt prijatých „surovín”. Tento výrok sa veľmi často používa v reklamách pre rozličné diéty a údajne zdravie podporujúce jedlá, ale ani propagátori ani čítajúci si neuvedomujú, od koho citát pochádza a v akej súvislosti bol vyslovený.

„Náboženstvu je len sväté pravdou, filozofii je len pravda svätá”. Takouto zaostrenou formou opakuje Feuerbach v Podstate náboženstva ešte raz svoje dôvody pre rozchod s teológiou a príklon k filozofii. Výraznosť a presnosť zásahu tohto výroku sú skoro neprekonateľné.

„Pôvod, ba vlastná podstata náboženstva je prianie. Keby človek nemal prianí, nemal by ani bohov. Čím by človek chcel byť, ale nie je, tým urobí svojho boha.” To je jadro Feuerbachovej projekčnej teórie: Čo sa na pohľad manifestuje ako podstata boha, je vlastne len reflexia podstaty človeka.

Posledný citát by sa mal hrubo zarámovať a vytlačiť aj so symbolom nožničiek a výzvou „tu vystrihnúť”. Pochádza z X. zväzku Feuerbachových zobraných spisov a nabáda k tolerancii voči religióznym ľuďom – mali by sme si ho denne opakovať:

„Nechajte druhých veriť, čo chcú, ale žiadajte od nich na oplátku, aby ani oni od vás nechceli, aby ste verili, čo oni veria. Táto požiadavka je správna a spravodlivá. A nesprávna a hodná zavrhnutia, ba hanebnejšia ako neznášanlivosť veriacich je neznášanlivosť poučeného a osvieteného, ktorý od ostatných bez rozdielu žiada, že síce nemusia veriť, ale majú myslieť, že majú byť tak slobodnými a rozumnými, ako je on sám. Treba byť tolerantný aj voči neslobode a hlúposti.”

Prameň: Michael Niepel, Annäherung an Ludwig Feuerbach, Diesseits r. 17, č. 65, s. 30, 2003.

Preložil Rastislav Škoda