Rastislav Škoda

Pred sto rokmi nebolo počuť, že by sa niekomu videlo, že na svete je veľa ľudí. Noviny o tom nepísali. A hoci sa za menej ako druhú polovicu môjho života (43 rokov) počet ľudí na svete zdvojnásobil, a za celý môj život temer zoštvornásobil, presne: stúpol z 1 936 077 000 v roku 1923 na 6 777 900 000 v júli tohto roku 2009, táto veličina ani dnes neznepokojuje mnohých, hoci znamená preľudnenie našej planéty.

Najviac ak sa medzi rečou spomenie, ale uvažovať o jej dlhodobom význame sa v posledných rokoch stalo tabu. A to absolútne tabu, ktoré zapôsobí najneskoršie po vyslovení mantry „a z náboženských dôvodov“. T. č. páli všetkých len rastúca potreba energie, surovín a potravín. Hľadajú sa najfantastickejšie spôsoby pomoci, len ten najjednoduchší a logicky najúčinnejší – zníženie počtu ľudí – je z diskusie na všetkých politických fórach vykázaný.

Koľko ľudí si uvedomuje, čo znamená aktuálny rast populácie? Aké zmeny života sú s tým spojené? Iba slepý by nevidel, ako sa pred našimi očami na celom svete mení vzhľad miest a dedín, ciest a polí; ako sa mení spôsob života ľudí. Menej podrobností si uvedomujeme o tom, čo sa deje ďaleko od nás, v iných štátoch a svetadieloch. Vieme však o otepľovaní, skleníkovom efekte, vyrubovaní a vypaľovaní pralesov, zväčšovaní stepí a púští, vysychaní riek, aj veľriek (Colorado) a vymieraní druhov, živočíchov aj rastlín. Počuli sme o topení ľadovcov a scestovanejší videli vo švajčiarskych priesmykoch ľadovce – pred rokmi siahali až k diaľnici, dnes ich vidno iba v diaľke.

Homo sapiens má za sebou stotisíc rokov vývoja – koľko a čoho má pred sebou?

Pred asi stotisíc rokmi sa pradávny človek vydal na cestu z Afriky (možno z Číny) osídliť svet. Málo vieme o tom, ako to robil prvých 80 – 90 000 rokov. No kadiaľ prechádzal, miestami preplával, za posledných 10 – 20 tisícročí, všade sa rozmnožoval a menil vzhľad povrchu aj zemskej kôry, rabujúc najprv kovy a potom aj nekovy, najnovšie uhlie, ropu, zemný plyn a vodu; predovšetkým a vždy zlato, striebro a diamanty. Vieme dosť presne, kam to viedlo. Vie si však niekto predstaviť činnosť človeka a jej výsledok zrkadlovo k minulosti – v nasledujúcom stotisícročí? Pozor, nie storočí, nie tisícročí, preskakujem aj desaťtisíce rokov. Tak ďaleko nejdú ani fantastické filmy; nie som znalec ich scenárov, takže možno sa mýlim. Vylúčené, povie väčšina z vás rezignovane bez rozmýšľania, žeby tu H. s. ešte bol, podvedome berúc do úvahy oráčiny, lesy, vodu, iné biologické zdroje a energiu, najmä fosílnu, potrebné na zabezpečenie prostredia, výživy a iných potrieb človeka.

A predsa s preľudnením súvisia všetky javy spoločenského života. Nepovažujem za potrebné zaoberať sa tu podrobne históriou ľudského kulinárstva a potravinovej špajzy, ani kvalitatívne i kvantitatívne šialeným vývojom motorizačnej mobility kedysi jednotlivca, dnes miliónových más, ale pár čísiel nezaškodí.

V roku 2008 bolo na svete registrovaných 827 miliónov motorových vozidiel, ročne sa ich vyrobí okolo 72 miliónov, takže pre rok 2010 sa počíta s jednou miliardou. (Je zaujímavé, že ročne pribudne aj asi 72 miliónov ľudí?) V roku 2007 mali USA 250 miliónov motorových vozidiel pri 300 miliónoch obyvateľov: pri 4,4 percentách svetovej populácie (6,7 miliardy v roku 2007) mali teda vyše 30 percent počtu motorových vozidiel sveta. (Toto nemá byť obžaloba USA, ale aj to je na zamyslenie.) Od októbra 2008 zaznamenali mnohé automobilky dvojciferný pokles odbytu, ale v Nemecku bolo v tom istom roku novo prihlásených 3 090 000 osobných áut.

Útlm výroby potravín pri ich svetovom nedostatku

Sú aj iné paradoxné situácie: Svetová zdravotnícka organizácia oznamuje, že temer 60 % svetovej populácie trpí na podvýživu a z nich jedna miliarda hladuje – toľko, ako dosiaľ nikdy. A Slovensko má globalizáciou predpísaný podstatný útlm výroby potravín rastlinného aj živočíšneho pôvodu. V dôsledku toho jednak neprispieva k zlepšeniu vyživovacej situácie sveta zníženým dovozom, resp. zvýšeným alebo vôbec vývozom, jednak má z toho citeľné finančné straty. Dúfam, že je to dočasná cena za sezónne preferovanie cudzích automobiliek a že na Slovensku sa prebudí stará láska k roľníctvu.

Na internete som našiel o preľudnení 16 100 googlových stránok, pričom už druhá mala titulok „Populácia prudko rastie, ale preľudnenie nehrozí.“ (SME). Aká hrozba, aký úplatok, aká mozgová choroba môže zapríčiniť takéto bľabotanie, svedčiace hádam Wall Street Journalu?

2009 State of the Future (O stave budúcnosti v roku 2009)

Ako na zavolanie práve vychádza najnovšie vydanie správy „O stave budúcnosti v roku 2009“ (2009 State of the Future). Na 6 700 stranách textu, tabuliek a grafov spracúva 2 700 futuristov z celého sveta v rámci think tanku (mysliarne) The Millennium Project 15 globálnych výziev súčasnosti a budúcnosti človeka a zemegule.

Hoci na nebezpečenstvá zodpovedne upozorňuje čoraz viac vlád, ústavov a podnikov, celková svetová situácia sa zhoršuje. V diskusii dominuje problém globálneho otepľovania a nedostatok čistej vody; výraz preľudnenosť sa v správe nevyskytuje. Tretia kapitola sa cudne zaoberá „populáciou a zdrojmi – ako možno zosúladiť rast populácie a existujúce zdroje“.

Na dva a pol stranách sa opakujú strašné čísla o počtoch ľudí a zdrojoch potravín, ktoré poznáme, plus niektoré nové: Že jedna organizácia ochrancov zvierat (!) vypísala odmenu jedného milióna dolárov za metódu výroby mäsa v skúmavke (orgánovou či tkanivovou kultúrou). Že ak dnes žije v slumoch na periférii veľkomiest 1 miliarda bedárov, v roku 2030 to budú 2 miliardy. Že počet Ázijcov, zarábajúcich viac ako 7 000 USD ročne, prevýši okolo roku 2025 počet obyvateľov USA a Európy, čo bude mať za následok nepredstaviteľné zvýšenie svetového konzumu.

Pomerne veľa sa hovorí o starnutí populácií, ale nikde sa toto starnutie nevíta ako prvý krok k prirodzenému zníženiu počtu obyvateľstva. Naopak,

„starnutie a scvrkávanie európskej populácie bude vyžadovať opatrenia na povzbudenie chuti mať viac detí.“

Rusko vraj dáva 10 000 $, keď má druhé dieťa tri roky, čo v roku 2007 zvýšilo pôrodnosť o 9 %.

V Japonsku sa očakáva, že v roku 2050 klesne počet pracujúcich z dnešných 66,5 milióna na 42 miliónov a štát sa chystá riešiť problém nedostatku pracovníkov ďalším rozvojom robotizácie. To je konečne slovo, ktoré mi už dávno chodí po rozume: tak by mali odborníci uvažovať všade.

Ešte jedna veta si zaslúži pozornosť: Seriózny prístup k riešeniu problému sa začne vtedy, keď ročný prírastok svetovej populácie klesne pod 30 miliónov ľudí. V krátkom súhrne ani slovo o tom, ako a kedy sa to možno stane a či sa to má pasívne strpieť alebo to treba aktívne podporovať.

Najzaujímavejší je úvod k problematike rastu populácie: Bez vyslovenia obáv sa očakáva, že do roku 2050 sa počet ľudí na zemi zvýši na 9,2 miliardy, na pomerne krátko stúpne ešte na 9,8 miliárd, ale potom v roku 2100 klesne na 5,5 miliardy.

Ako môže dôjsť k poklesu počtu z 9,8 miliardy na 5,5 miliárd ľudí?

V krátkom súhrne nie sú údaje o tom, čo povedie v rokoch 2060 – 2100 k zníženiu počtu ľudí o 4,3 miliardy, to je priemerne 100 miliónov ročne, ale predpokladá sa, že sa tak iste stane bez vojen a pandémií. Že by bolo toľko prestarnutých a pripravených dobrovoľne umrieť v čase, keď priemerná dĺžka života ľudí bude pravdepodobne vyše sto rokov? Dnes pribúdajú každú sekundu priemerne dve deti – to by museli každú sekundu umrieť tri deti viac, ako je normálne; ťažko si to predstaviť v Európe, v oblasti stabilnej populácie. Bude mať Európa aj v budúcnosti doterajšie šťastie z diaľky to všetko pozorovať a dokonca z toho z bezpečnej diaľky ťažiť?

Akokoľvek, tento údaj otvorene počíta s takým radikálnym a samozrejmým riešením stavu preľudnenosti, aký (čo do počtu a času) sa zatiaľ v literatúre bežne nevyskytuje. Žeby si odborníci uvedomili pravdivosť bájky o mačkách a myšiach? Keď je myší veľa, rastie počet mačiek; keď sa myši stratia, ubudne aj mačiek.

Dá sa to povedať aj takto: Osobné blaho, založené na zdraví a osobnej slobode, je nepriamo úmerné populačným číslam. Ak ľudia nekontrolujú sami svoj počet, urobí to za nich príroda.

Alebo takto: Súčasná populácia 7 miliárd žije len vďaka fosílnej energii, ktorá poháňa traktory a rozváža tovar. Bez nafty by sa vysoká produkcia potravín znížila, prepravná kapacita zrútila a nastala by nepredstaviteľná honba za potravou.

Dá sa čakať, že s takouto perspektívou prestane byť výraz „preľudnenosť“ v politike a v masmédiách tabu? Nie celkom.

Po vete: „Ak sa má zastaviť rastúca nerovnováha medzi rastúcim počtom obyvateľov a hlavnými prírodnými zdrojmi, musia ľudia zvládnuť kontrolu svojho počtu“ by čitateľ čakal výpočet metód na zvládnutie počtu ľudí. Omyl. Ako rapot budhistického mlynčeka nasleduje stokrát opakovaný výpočet nevyhnutných šetrení ornou pôdou, sladkou vodou, fosílnou energiou atď. a hľadania nových zdrojov energie.

„Verejný vychovávateľ“ Frank Babka

V USA však existuje okrem iných organizácia World Population Balance (Rovnováha svetovej populácie), zameraná na šírenie poznatkov o dôsledkoch preľudnenia sveta a na potrebu zastavenia exponenciálneho rastu populácií. Za primeraný počet obyvateľov zeme považuje 3 miliardy ľudí. Jej „verejný vychovávateľ“ Frank Babka sa k nám takto prihovára:

„Môj prvý cieľ je presvedčiť poslucháčov, že rast populácie je jeden z najdôležitejších, ak nie primárny, problém sveta, štátov, národov, ich komunít. Rastúce počty ľudí ovplyvňujú všetky tieto miesta. Na troch veciach mi záleží: 1. na kvalite ľudského života, 2. na blahu rastlín a živočíchov a 3. na zachovaní životných zdrojov planéty.“

„Dúfam, že ľudia sa prebudia a uvedomia si, že potrebujeme mať menej detí. Politici, vedci aj ochrancovia prostredia sa však boja o tom hovoriť, pretože to znie extrémne. Najdôležitejšia organizácia tohto druhu v USA dokonca zmenila svoj výrazný názov „Zero Population Growth“ (Nulový rast populácie) na vlažné „Population Connection“ (Populačné súvislosti?) a zmiernila svoje posolstvo, ktorého prvé tri body aj tak znejú:

• 1. Osemdesiat miliónov ďalších občanov sveta každý rok – to je prírastok 210 tisíc každý deň – je neúnosné.
• 2. Najmenej 200 miliónov žien na svete volá po antikoncepcii, ale nemá k nej prístup.
• 3. Len dobrovoľné plánovanie rodiny zlepší situáciu 50 najchudobnejších štátov sveta, ktoré majú najvyššiu fertilitu.“

V súvislosti so stále sa zvyšujúcim počtom ľudí možno položiť otázku, čo si kto sľubuje dobrého od ďalších miliárd ľudí? Počul som povedať, že viac úst znamená aj viac rúk a viac mozgov. O viac rúk však vo veľmi technizovanej budúcnosti pravdepodobne nebude záujem. Práca bude výsadou a vyznamenaním v spoločnosti zameranej na špás a smiech (v nemeckom origináli „Spaß- und Lachgesellschaft“). A viac mozgov vymyslí viac patentov len v tom prípade, ak budú mať príslušné vysoké (dobe primerané) vzdelanie, celkom iste prístupné len čoraz menšiemu počtu detí vládnucej triedy.

Aby bolo jasné: nikto nenavrhuje nútiť niekoho mať menej detí. Potrebná je masívna výchova ľudí, aby sa vedeli správne rozhodnúť.

Prameň: Z rozličných adries v internete