Taki Theodoracopulos

Neúspech nezmiernil ambície amerických politikov. Nestačí im krvavé fiasko v Iraku, zhoršovanie situácie v Afganistane, rastúci deficit a volebné víťazstvá protiamerickej ľavice v Južnej Amerike – rozhodli sa otvoriť nové fronty. Najprv chcú povaliť klerikálny režim v Iráne a akoby to nebolo dosť, púšťajú sa do boja s Ruskom – áno, s najväčším štátom na svete, ktorý má tisíce jadrových hlavíc; taký príšerný plán tu nebol od čias Adolfa Hitlera.

Viceprezident Cheney obžaloval nedávno v litovskom Vilne Rusko, že „ohrozuje územnú integritu susedného štátu“ a zasahuje do jeho „demokratického vývoja“. Hoci bol výbojný, nediplomatický a skoro škriepny, nestačilo to trom vedúcim demokratickým (!) senátorom, ktorí v otvorenom liste prezidentovi žiadali, aby odradil Rusov od predaja obranných raketových systémov Iránčanom; tieto neohrozujú USA ani nikoho iného – ak nezaútočí Izrael. Washington by nemal tak ľahko vyslovovať výčitky a zabúdať na svoje hrozby Rusku.

Pri zjednotení Nemecka sľuboval strýko Sam Gorbačovovi, že z rozpadu Varšavského paktu si nevytvorí výhody a nebude sa šíriť na východ; tieto sľuby boli na druhý deň v odpadovom koši. Litva, Lotyšsko, Estónsko, Poľsko, Česko, Slovensko, Rumunsko, Bulharsko a Maďarsko sú už v NATO a aktívne sa urguje členstvo pre Ukrajinu, Gruzínsko a Azerbajdžan; na ruských hraniciach sa idú stavať stanice protiraketovej obrany. Keď Rusko reaguje na rastúce nepriateľské činy ukrajinskej vlády hrozbou požiadavky svetových cien za plyn, rozkričali sa proamerickí lídri, ako keď Stalin napadol Fínsko.

Takéto zasahovanie do svojej sféry záujmov by však považoval za nepriateľské aj štát, ktorý zažil v minulosti menej invázií cudzích mocností ako Rusko – len v 20. storočí dve s ničím neporovnateľné a predtým nespočetné. Zatiaľ všetkým odolal – ale za akú cenu!

A neberie to koniec. V roku 2004 dali USA politický azyl Iľjovi Achmadovovi, bývalému ministrovi zahraničných vecí samozvanej čečenskej republiky, blízkemu spolupracovníkovi Šatila Bazajeva, vodcu najvražednejšieho džihádistického hnutia a autora nezabudnuteľného teroristického útoku na školu v Beslane. Akoby to nebolo dosť, americká vláda mu priznala výskumnícky grant konzervatívnej National Endowment for Democracy!

A ďalej podpisujú osobnosti ako Madelaine Albrightová a William Kristol verejné vyhlásenia, v ktorých varujú západ pred Putinovými diktátorskými tendenciami. Iní, medzi nimi opäť Kristol, ale aj Perle a Woolsey, založili Americký komitét pre mier na Kaukaze. Ich cieľom je ospravedlniť čečenský terorizmus, démonizovať Rusko a zamiešať do hry na Kaukaze NATO. Sú to tí istí ľudia, čo sľubovali prechádzku do Iraku a teraz nás nahovárajú na bombardovanie Iránu, aby sme zvýšili bezpečnosť Izraela.

Rusko je veľký štát s bohatou históriu. Tí, čo nás zaviedli do Iraku, by mali v súvislosti s Ruskom aspoň na čas zavrieť ústa. Ani my nedovolíme hockomu radiť nám, čo máme robiť.

Prameň: Taki Theodoracopulos, Russian Bear Baiting, The American Conservative, 19. 6. 2006.

Preložil Rastislav Škoda