Vážený Jevgraf!
Mám iba jednu otázku: Ak neveríte v Boha, potom v koho, alebo v čo veríte? Možno som nevzdelaný človek a nedostatok informácií ma núti uveriť v niečo neskutočné.
Napriek tomu, kým je viac otázok ako odpovedí ani to inakšie nemôže byť.
Tak už je zariadený svet.
Veľmi by ma zaujímalo! Čo je podľa vás zmyslom života?

Duluman:

Vážený Michal!

Píšete, že máte ku mne iba jednu otázku. Ale fakticky ste napísali päť odstavcov, päť otázok, päť problémov. Nato, aby ste Vy „nevzdelaný človek“ pochopili vedecko-ateistické odpovede na tie otázky/problémy, je nevyhnutné mať aspoň stredoškolské vzdelanie. Ale to je 12 rokov štúdia v štátnej všeobecnovzdelávacej škole. A ak mám odpovedať tak, aby som Vás o niečom presvedčil, potrebujete vyštudovať vysokú školu. to je ešte plus 5 — 7 rokov štúdia. A hoci sú pre Vás všetky uvedené otázky „veľmi zaujímavé“, môžem Vám doporučiť aby ste poslúchli Leninovu radu: „Učiť sa, učiť sa a učiť sa“. Ale ak Vám Lenin z nejakého dôvodu nie je po duši, tak počúvnite Puškinovu radu: „Uč sa syn môj. Veda skracuje skúsenosti rýchlo plynúceho života“.

Som starý a skúsený človek. O 20 dní budem mať presne 83 rokov. S tejto pozície odpovedám na Vašu prvú otázku.

Ja skutočne, nie len že neverím v boha, ja presne viem, že boh ako taký neexistuje. A keďže neexistuje, potom niet dôvodu v neho veriť, niet čomu veriť. A čo sa týka toho v čo verím? To závisí od toho, čo ja/Vy chápeme pod vierou/vierami. Veríme v to, že zajtra vyjde slnko presne v tom čase, ktorý je uvedený v kalendári na tento deň? Ak veríte, potom viem. Veríte, že Slnko nie je také, ako ho vidíme — zdanlivo malý viditeľný kruh. V tomto prípade neverím svojím očiam, ale viem rozumom, že tento kruh je guľa tisíc krát väčšia ako naša zem. Pravda je vždy dcérou rozumu, nie zmyslov, ktoré nás na každom kroku klamú.

Tak, napríklad Vy, veríte v boha. Ale v akého boha konkrétne veríte? V Zeusa? Alaha? Krišnu?… Áno týchto bohov a náboženských vier sú tisíce. Vy ste si vybrali toho boha v ktorého veríte. A je správne veriť v toho boha, v ktorého veríte? Vari ste sa prizreli ku všetkým bohom všetkých náboženstiev? Ignorovali ste ich. S rovnakým výsledkom ste mali ignorovať vieru v svojho boha. Alebo je Váš výber Vášho boha výnimkou? V takom prípade mate o sebe príliš vysokú mienku. Ignorovali ste tisícky bohov, dokonca aj keď ste ich nepoznali, nepokúsili ste sa ich spoznať. Ak pre Vás neexistujú iní bohovia, potom s rovnakým výsledkom nemusí pre Vás existovať ani Váš boh. Veríte zmyslom. Cítite, že existuje. No zmysly, predovšetkým zmysly náboženské sú veľmi pochybný orgán poznania. Rozum nám dáva poznanie, ale zmysly… Premiestnite toho svojho boha na plochu Vášho rozumu a uvidíte, že neexistuje, že jeho existencia sa dokonca ani nepredpokladá.

Čo sa týka viery, tej patrí v živote čestné miesto. … O tom si na portáli „Ateističeskij sajt“ prečítajte moje dva články „Ako vieme, že boh neexistuje? — Takto!“. Prečítajte a tým sa zbavíte „svojej nevzdelanosti“ v tejto otázke.

Píšete, že je veľa otázok a odpovede neexistujú. Na aké otázky nemáte odpovede? Ak otázky o tom, aký boh existuje, a ktorých niet, nelámte si hlavu nad týmito otázkami. Žiadny boh neexistuje. Na to, aby sa človek zbavil viery v boha je nutná okrem vzdelania ešte i duševná námaha, na zbavenie sa tejto lepkavej viery. Podrobné rady k tejto otázke, problému si prečítajte na portáli „Ateističeskij sajt“ článok „Ako mi vsugerovať, že boh neexistuje“.

Ak máte otázky týkajúce sa toho, že veda neodpovedala na všetky otázky, potom… To samozrejme máte pravdu. Veda nikdy nezodpovie na všetky detaily prírody. Ale tieto otázky Vás nemusia trápiť. Veď Vy ste „nevzdelaný človek“. A k už je tak, potom Vás vôbec nemusia trápiť tieto otázky, ktoré veda ešte nevyriešila. Veď v súčasnosti nepoznáte odpovede na tie otázky, na ktoré veda už dala odpoveď. Ako „nevzdelaný“ vôbec neviete, čo veda vie a čo nevie.

Zaujíma Vás: „Čo je mojim zmyslom života?“. Nuž najskôr treba vedieť, čo je to vôbec zmysel života. Tak si prečítajte na portáli „Ateističeskij sajt“ môj článok „Teoréma o zmysle života“. Osvojte si ho a potom sa pýtajte na môj zmysel života.

Prežil som dlhý a mnohými udalosťami naplnený život. Počas celého svojho života od 12 rokov som sa neprestal pýtať sám seba a premýšľať o zmysle svojho života, hľadal som odpoveď na túto otázku. Aj v súčasnosti sa pýtam, premýšľam a odpovedám. Pozerajúc do minulosti poviem, že pri premýšľaní o zmysle života som vždy premýšľal o budúcnosti, premýšľal som o zmysle života z pohľadu môjho budúceho osobného života. Premýšľajúc o tom všetkom vidím, že zmysel života je pre mladého človeka iný, ako pre starého; pre ženatého iný, ako pre slobodného; pre vzdelaného iný, ako pre nevzdelaného… My sa vždy, chtiac-nechtiac uberáme do budúcnosti a prajeme si, aby naša budúcnosť mala pre nás zmysel. Veď zmysel života pre každého konkrétneho človeka vôbec nie je to o čom môže potárať (vidím, že máte také zbytočné a nezmyselné prianie). Nemáte také prianie? Pýtate sa na to vážne? Ak je to tak, potom povedzte/napíšte mi v čom Vy vidíte zmysel svojho života. Hádam len nie v tom, aby ste verili v neexistujúceho boha a pociťovali neustály strach z posmrtných múk v pekle? Ak je taký boh v ktorého veríte potom vás budú určite mučiť v pekle napríklad „za pozeranie so žiadostivosťou“ na svoju susedku, alebo kmotru. (Evanjelium podľa Matúša 5:28); Ak ste sa nevymiškovali (tam isto 5:29); za to, že ste niekomu zaklamali, niekoho oklamali; každý piatok nedodržiavali pôst; za to že ste sa nespovedali 4 krát do roka; za to že ste pravidelne nechodili do kostola… Veď Vy z pohľadu pravoslávnej vierouky máte hriechov ako pes bĺch. Budete sa po smrti variť v smole… To je celý ten Váš zmysel viery v boha.

Ak veríte, že je kresťanský boh dobručký, nie je problém poprosiť ho o odpustenie, oľutovať a on Vám všetky priestupky, hriechy i hriešky všetko dokopy odpustí! Zbytočne sa utešujete. Boh Vám nič neodpustí. Veď načo stvoril peklo? Kvôli čomu pripravuje Strašný súd?…

Vás tento zmysel Vášho života uspokojuje? Nuž čo! Ak Vám taký zmysel vyhovuje, žite v očakávaní realizácie takého zmyslu života — večných múk v pekle.

Pokiaľ ide o mňa, mal som také obdobie, kedy som veril tak, ako veríte teraz Vy. Pritom som sa zo všetkých síl snažil vypĺňať evanjelijne i pravolslávno-cirkevné predpisy, aby som neprišiel do pekla, ale aby som sa dostal do raja. Trvalo mi to okolo sedem rokov. Nakoniec som sa vyrval z lona tohto tmárstva. A odvtedy je pre mňa vyšším zmyslom života byť na každom mieste prospešným spoločnosti, nebyť darmožráčom, neškodiť spoločnosti…

Okamihy zmyslu môjho života boli pocitom plnosti mojich síl v ich prospešnom spoločenskom vynaložení. Teraz sa blížim k záveru svojho života. Práve teraz považujem za zmysel svojho života osobnú účasť v propagovaní humanizmu, vedomosti, vzdelania a oslobodenia ľudí a spoločnosti od náboženského tmárstva. A celkovo mi, ako heslo znejú slová Nikolaja Ostrovského: „Pre mňa je najdrahší život. Človek ho dostane iba jeden krát. A prežiť ho treba tak, aby nebol neznesiteľne bolestivým pre zbytočne prežité roky, aby nepálila hanba za podlú a malichernú minulosť. Aby som si umierajúc mohol povedať: Celý život, všetky sily som dal v prospech oslobodenia človeka… A treba sa ponáhľať žiť, lebo hlúpa náhoda môže prerušiť tento život.“ A ešte: „Ak by hoci jedna bunka môjho organizmu mohla prežiť, mohla sa brániť, — žil by som, bránil by som sa“. A významne, veľkolepo mi znejú slová Maxima Gorkého. V poéme Pieseň o sokolovi píše, že v boji zoslabnutý sokol padol do vlhkej úžľabiny kde si blažene žije opovrhnutia hodná užovka. Priplazí sa k umierajúcemu sokolovi a škodoradostne sipí/pýta sa:

— Čo umieraš — š — š?
— Áno! Umieram, — odvetí sokol, hlboko vzdychnúc. — Hrdo som žil. Poznal bitky! Videl som nebo!!! Ty ho neuvidíš tak zblízka… Ach ty, úbohá.

Nuž to Vám v krátkosti môžem povedať o Vašich otázkach/problémoch.
Ach, Vy, čo sa označujete za „nevzdelaného človeka“…
Všetko najlepšie do nového roka.

S úctou Jevgraf Duluman
19. decembra 2010

Preklad SP