Alexej Raju

Najskôr o intelektuálnej voľbe. Považujem tvrdenia agnostikov: „To, že boh neexistuje, sa nedá dokázať“, za falošné. Falošné z pohľadu samotnej gramatiky otázky. Aby som vám ukázal problém, sformulujem ho formálnejšie: „Neexistencia boha sa nedá dokázať“. Zmeňme toto tvrdenie na opačné, aby bola absurdnosť zreteľnejšia: „Neexistencia boha sa dá dokázať.“ Ako vôbec možno v ontologickom zmysle „dokázať neexistenciu“? A vôbec, ako môže nastať situácia, kedy by sme museli „dokazovať neexistenciu“? Odpoveď je jednoduchá — v takom prípade, keď rozumom vytvoríme pojem o predmete, ktorý v skutočnosti neexistuje. Ale ako dokázať, že to, čo neexistuje — neexistuje? Nie je problém dokázať, že to je nemožné. Niekedy môžeme dokázať, že konkrétny predmet neexistuje v ojedinelom prípade — ale nie vo všeobecnosti.

Jednoduchý príklad. Zoberme taký výplod našej fantázie, o ktorom nikto vážne netvrdí, že existuje — Deda Mráza. Všetci vieme, že v ontologickom zmysle neexistuje. Existuje iba ako produkt našej fantázie. Ale dá sa to „dokázať“? Dať človeku na preskúmanie celý vesmír, aby v jedinom okamihu preskúmal všetko existujúce a ak v ňom Deda Mráza nenájde, aby uznal, že neexistuje? To nie je možné. Matka Hus? To isté. Džinovia? Čeburaška? Jednorožci? To isté. Neexistenciu nie je možné dokázať. Predovšetkým ak ide reč úmyselne o niečom „nadprirodzenom“ — teda existujúcom podľa definície mimo našej prirodzenosti a preto nedostupnom našim zmyslovým orgánom.

Preto považujem formuláciu otázky agnostikmi za neprípustnú. Neexistenciu boha nie je možné dokázať rovnako, ako nie je možné dokázať neexistenciu Deda Mráza. Ale ak človek povie „Buďme intelektuálne čestní. Nevieme, či existuje Dedo Mráz“ — bude to absurdné. „Ja neverím na Babu Jagu, ale myslím si, že neexistujú vedecké dôkazy na základe ktorých by bolo možné tvrdiť, že neexistuje.“ Dôsledné použitie tohto princípu vedie k absurdnosti a anti-intelektualizmu. Bolo by absurdné, ak by sa vláda úplne vážne pripravovala na útok Sedemhlavého draka na základe toho, že „nebolo dokázané, že neexistuje“.

Existujú objektívne vedecké kritéria, ktoré sa „vysporiadávajú“ s takými vynálezmi nášho rozumu. Sú dve „Okhamová Britva“ a „Popperov princíp falzifikateľnosti“. Tieto dve vedecké kritéria sa používajú na analýzu a spresnenie vedeckých hypotéz, založených na nepriamych dôkazoch. Je pochopiteľné, že ak by niekto chytil a ukázal vílu, vodníka, alebo boha, bola by ich existencia uznaná z dôvodov ich empirickej samozrejmosti. Ale hovoriac o bohu, duchoch a iných poverách máme do činenia s nepriamymi svedectvami. „Okhamova Britva“ je vedecká metóda, ktorá „odreže“ nepriame argumenty, a skutočnosti sa potom vysvetľujú bez použitia zbytočných veci. Napríklad ak sa dá vŕzganie podlahy dostatočne dobre vysvetliť znižovaním teploty v chladnúcom byte, potom už nebude svedčiť v prospech existencie domového ducha. Veda pri svojom skúmaní sveta a vysvetľovaní jeho fenoménov prirodzenými príčinami nevynechala také udalosti a fenomény, ktoré by nebolo možné vysvetliť bez účasti boha. Poslednou bodkou bolo vysvetlenie pôvodu života a neskôr aj objasnenie pôvodu vesmíru bez účasti boha. „Okhamova britva neumožňuje zobrať na vedomie hypotézu o bohu jednoducho preto, lebo na vedecké vysvetlenie čohokoľvek nie je potrebná.

Popperovský „princíp falzifikovateľnosti hovorí, že iba tie hypotézy sa môžu považovať za vedecké, ktoré sa dajú dokázať, alebo vyvrátiť. Napríklad hypotéza o tom, že je zem guľatá sa dokazuje najrôznejšími spôsobmi, počínajúc cestami okolo sveta, až po pozorovania guľatej zeme z kozmu. Túto teóriu je možné vyvrátiť: ak by Maghaliens spadol z okraja zeme do bezodného priestoru, alebo ak by z kozmu bolo vidieť, že zem je plochá, hypotéza o guľatej zemi by bola vyvrátená. Tento princíp odstraňuje hypotézu o bohu presne tak, ako hypotézu o Dedovi Mrázovi na základe toho, že nespĺňajú „princíp falzifikovateľnosti.“ Neexistujú žiadne konkrétne kritéria, podľa ktorých by bolo možné vyvrátiť existenciu. Tento princíp je dôležitý preto, že odstraňuje hypotézy odtrhnuté od reality.

V logike, vede o myslení, je jednou zo základných metód vyvrátenia tézy „zbavenie odôvodnenia“ Stačí ukázať, že téza nemá odôvodnenie, aby sa jej tvrdenie stalo nemožným a nelogickým. Vyvrátením „dôkazu božej existencie“ logika a veda pripravili tézu o existencii boha jej odôvodenia. Tvrdiť, že nemôžeme vedieť, či boh existuje je nelogické, vo svetle toho, že téza o jeho existencii bola vyvrátená. Hovoriac jazykom logiky, „Boha niet preto, že téza o jeho existencii nemá odôvodnenie“. Neexistuje preto, lebo niet dôvodov tvrdiť, že existuje.

Odmietame hypotézu o bohu preto, že nie je potrebná a preto, že je odtrhnutá od reality, nezodpovedá „Popperovmu princípu“. Čo z toho logicky vyplýva? To, že neexistuje žiadny dôvod hovoriť o tom, že boh existuje. Tie iste závery, ako aj v logike. A preto nie je nutné dokazovať, že boh neexistuje. Ba čo viac, bolo by to nelogické a nevedecké. Nemusíme dokazovať, že Dedo mráz neexistuje. Alebo, že Baba Jaga neexistuje. Jednoducho preto, lebo niet dôvodov predpokladať, že existujú, automaticky predpokladáme, že neexistujú. To je zdravý princíp, a ak by sme sa nim neriadili, vôbec by sme nemohli rozlíšiť fakty od ilúzií a boli by sme nútení považovať ľubovoľnú fantáziu za pravdepodobný fakt preto, lebo nemôžeme dokázať jej neexistenciu. Preto z pohľadu rozumu, z pohľadu vedeckej metodológie boh neexistuje. Rovnako, ako neexistuje Dedo Mráz. Ba čo viac, medzi kritikmi vedeckej metódy nie je ani jeden, ktorý by dokázal vytvoriť inú rozumnú metódu, ktorá by pripúšťala existenciu boha, a súčasne nepripúšťala existenciu Baby Jagy.

Niekto mi môže oponovať, že boh možno úmyselne nedal dôveryhodné svedectvá o svojej existencii z nejakého dôvodu? Že stvoril vesmír a potom sa vzdialil? Moja odpoveď je takáto. Z pohľadu vedy je na stvorenie vesmíru nepotrebný. Teoreticky môže existovať, ale úmyselne sa pred nami skrýva nezanechajúc svedectiev. Ale v takom prípade, nás úspešne zavádza. Nakoľko si nemôžeme dovoliť myslieť, že existuje iba preto, že „môže existovať a môže sa skrývať“. Taký argument, teda znova môže znamenať, že Sedemhlavý drak existuje a skrýva sa. V praxi je tento argument zbytočný. Z neodôvodnených dohadov nemôžeme robiť závery. A ak na taký predpoklad pozrieme vo svetle teizmu (napríklad kresťanstva) potom to nasvedčuje na amorálnosť božstva, ktoré by pod hrozbou večného mučenie prikazovalo veriť v neho, ale pri tom sa skrylo nedajúc žiadne dôvody myslieť si že existuje, ba dokonca dajúc množstvo dôvodov predpokladať, že neexistuje.

Niet dôvodov myslieť si, že boh existuje a preto je logické predpokladať, že neexistuje. Preto z intelektuálneho pohľadu považujem agnosticizmus za nečestný. Odmieta byť dôsledný vo vzťahu k hypotéze boha rovnako, ako je dôsledný k hypotéze o existencii „čarovnej paličky“, alebo inej fantázie.