Thomas Speckmann

Samovražední atentátnici ako stratégovia

Krvavé atentáty pred voľbami v Afganistane, ťažké boje s militantnými skupinami v Pakistane, autobomby v Iraku, v pásme Gazy boje aj medzi islamistami – ako urobiť koniec tomuto vraždeniu? Odpoveď by si zaslúžila Nobelovu cenu.

Americký expert pre náboženské násilie a zdolávanie konfliktov Mark Juergensmeyer kladie dôraz na pôvod napätia: ak ide pri konfrontácii o náboženstvo, neskončí táto nikdy, pretože náboženstvo je ústredný element ľudskej kultúry, a to už od tisícročí.

Ide však pri väčšine dnešných konfliktov o náboženstvo? Iste, mnohé konflikty so sekulárnymi štátmi z konca tisícročia sú spojené s náboženskými pojmami, to však neznamená, že v ich jadre ide o náboženstvo. Riaditeľ kalifornského ústavu pre globálne štúdie rozoberá výskumy najbrutálnejších foriem násilia v súvislosti s náboženským aktivizmom samovražedných atentátnikov. Prichádza k záveru, že ich vlastným motívom nie je náboženstvo, ale politická kalkulácia. Pritom ide spravidla o obranu teritória, napríklad sekulárno etnickým hnutím tamilských tigrov na Srí Lanke.

Vyhodnotenie dátovej banky „Chicago Project on Suicide Terrorism“ (osobné údaje o 462 samovražedných teroristoch) ukázalo, že nejde, ako sa často hovorí, o prevažne biednych, nevzdelaných, nezrelých náboženských fanatikov. Spravidla ide o ľudí, ktorí sú presvedčení, že ich územie obsadila cudzia moc, ktorá sa nedá zahnať. Vo svojom boji proti nej siahajú po najjednoduchšej a najpriamejšej zbrani militantného odporu – používajú ako zbraň svoje telo. Pritom nábožensky nie sú samotári, ale patria k militantnej organizácii s vybrúsenou stratégiou na ukončenie cudzieho panstva nad svojím územím, považovaným za vlastné. Pretože v minulosti organizácie samovražedných atentátnikov vynútili od svojich odporcov koncesie, dôverujú si novšie v presvedčení, že ich stratégia bude úspešná. Títo aktivisti teda ani zďaleka nie sú nábožensky motivovaní šialenci, ale racionálne kalkulujúci stratégovia.

Konflikty nie sú spravidla vyvolané náboženskou problematikou, ale majú do činenia so sociálnou a politickou identitou, teda s pocitmi, ktoré spájajú a definujú určitú spoločnosť. Často ide o obranu vlasti¸ inokedy o obranu ohraničeného sporného teritória alebo kultúry. V určitom okamihu, spravidla vo chvíli sklamania a zúfalstva, sa politický a ideologický boj „religionizuje“, stáva náboženským; dostáva auru svätej vojny.

Vtedy sa náboženstvo stáva ideológiou, ktorá ženie k protestu a činu. Na pomoc sa berú náboženské obrazy a témy, ktoré ospravedlňujú a odôvodňujú odpor proti nepriateľom tradičnej kultúry a identity. Stáva sa ním sekulárny národný štát, ktorý údajne nevie účinne brániť vlastné spoločenstvo a mená morálnu, politickú a hospodársku silu udržať ho pri živote, ako aj sekulárne systémy globalizácie, ktoré identity národných štátov podrývajú až rušia.

Logická úvaha samovražedného teroristu

V roku 1998 diskutoval Juergensmeyer s Abdulom Aziz Rantisim o problémoch potláčania násilia. Američan presviedčal medzitým mŕtveho vodcu politického krídla Hamasu (zabili ho Izraelčania?) o bezvýhľadnosti boja Palestíncov v Palestíne. Dokazoval mu, že vojenská sila Izraela je taká veľká, že Palestínci vojensky nikdy nevyhrajú. Rantisi ho však ubezpečil, že „Palestína bola už raz obsadená, a to dvesto rokov“. Podľa jeho počítania môže boží boj trvať veky, ale nakoniec boží bojovníci zvíťazia. Odtiaľ vyplýva Juergensmeyerovo poznanie, ktoré by malo byť podkladom všetkých plánov západu do budúcnosti: V náboženskom rámci nie je porážka nikdy definitívnou porážkou, pretože v obrovskom časovom rozpätí svätej vojny vždy zvíťazí pravda.

Ako môžu v tomto zdanlivo nekonečnom boji obstáť západné demokracie, ktorým ťažko padne myslieť (nieto ešte konať) ďalej ako na koniec jedného volebného obdobia? Juergensmeyerovo rozumné odporúčanie: Objavte pomalosť! Je síce pravda, že juristické procedúry sa na rozdiel od bojových reakcií na teroristické útoky často považujú za neznesiteľne pomalé. Nakoniec však vedú k tomu, že domnelí teroristi sú presnejšie lokalizovaní a uskutoční sa menej násilia.

Keby si západné demokracie osvojili Juergensmeyerovu analýzu globalizovaného náboženského násilia, mohlo by to znamenať prelom v boji proti terorizmu. Faktor času by prestal hrať len v prospech teroristov. Západ by mohol použiť proti svojim protivníkom starú zásadu gerily a biť ich vlastnými zbraňami: Nemusí sa hneď vojensky zvíťaziť, ale musí sa zachovať ohrozujúci potenciál, aby sa nakoniec zvíťazilo. Ak sa NATO a EÚ nevystavia riziku asymetrickej vojny, nemôžu vojensky prehrať, ale môžu konflikt politicky perspektívne vyhrať – doma aj za hranicami.

* * *

Recenzia knihy Mark Juergensmeyer: Die Globalisierung religiöser Gewalt. Von christlichen Milizen bis al-Qaida (asi Globalizácia náboženského násilia. Od kresťanských milícií až po al-Káidu), Hamburger Edition, Hamburg 2009. 485 Seiten, 35 euro.

* * *

Prameň: Thomas Speckmann, „Gottes Kämpfe dauern lang – Selbstmordattentäter als Strategen“, Tagesspiegel, 16. 11. 2009 – http://www.tagesspiegel.de/kultur/literatur/Mark-Juergensmeyers;art138,2950837

Preložil Rastislav Škoda