Robert Klassen

Vstupujeme do veku robotov

Isaac Asimov (1920-1992) bol v každom ohľade výnimočná osobnosť. Písal scifi a nescifi romány, nikdy neprestal písať a pre fanúšikov scifi sú nezabudnuteľné jeho „tri zákony robotizmu“:

1. Robot nesmie ublížiť človeku, ani nečinnosťou pripustiť, aby človek utrpel hocakú škodu.
2. Robot musí poslúchať rozkazy, ktoré mu dá človek, okrem tých, ktoré sú v rozpore s prvým zákonom.
3. Robot musí chrániť vlastnú existenciu do tej miery, kým sa táto ochrana nedostane do rozporu s prvým alebo druhým zákonom.

Robotika je oddávna obľúbený predmet spisovateľov aj čitateľov scifi románov a Asimov bol prvý, čo obmedzil správanie robotov prísnymi a neodvolateľnými príkazmi do ich tzv. „mozgov“. Prečo to urobil a opakovane zdôrazňoval?

Dr. Asimov rozmýšľal ako fyzik a vedel už svojho času, že dvojsmerná audiovizuálna komunikácia na sliedenie po nás je reálna možnosť. Prežil vývoj vecí ako bezdrôtové telegrafovanie, radar, tranzistor a elektronický počítač. Jeho fikčný „mozog“ v hlave robota, podobného človeku, znamenal na vtedajšiu dobu vrchol predstavivosti: dr. Asimov spoznal obrovský problém stroja pre ľudskú spoločnosť, ak sa neobmedzí jeho činnosť; preto ju obmedzil.

Bolo by zaujímavé počuť, čo by povedal dr. Asimov k dnešku, keby ho nebola predčasne zabila byrokratická lekárska nekompetentnosť; žijeme na úsvite veku robotov. Jeden môj mladý priateľ navrhuje a stavia prototypy priemyslových robotov a hoci je to zaujímavé zamestnanie, nakoniec je únavné ako všetky iné. Tieto roboty sa síce nepohybujú po miestnosti, chvalabohu, ani nevyzerajú ako ľudia, ale presne napodobňujú ľudskú činnosť pri skladaní súčiastok. Ich „mozgy“ nemajú v sebe namontované Asimovove zákony, ale ak niekto vloží svoju ruku do robotovho pracovného priestoru, prestane tento okamžite fungovať a tak sa predíde vážnemu úrazu. (Mimochodom, tieto stroje majú dva ako päste veľké kontrolné lampy, jednu zelenú a druhú červenú, takže aj písma neznalí anglicky nehovoriaci bývalí dedinčania môžu s nimi pracovať.)

Priemyslové roboty sú dnes bežná vec a je isté, že ľudstvu osožia tým, že znižujú výrobné náklady na spotrebný tovar; máme aj roboty, ktoré skúmajú Mars v predpoklade, že to raz bude na niečo dobré; máme roboty, ktoré sledujú náš každodenný život, naše telefonáty, naše obľúbené webové stránky a našu elektronickú poštu, čo nie je dobré na nič dobrého; a máme aj roboty, čo zabíjajú ľudí. Inými slovami, máme roboty, ktoré spoločnosti osožia, ktoré by jej mohli osožiť a iné, ktoré jej škodia. Som istý, že to bol ten posledný druh robotov, ktorý hneval Izáka Asimova.

Pokiaľ viem, nemáme ešte roboty, ktoré by navrhovali a vyrábali roboty. Ale aký je to druh ľudí, čo navrhujú a zostrojujú „trúdové“ (drone) bombardovacie lietadlá bez posádky? To by som teda rád vedel! Aký je to druh ľudí, čo navrhujú a zostrojujú „inteligentné“ bomby? To by som teda rád vedel! Ktorý génius vymyslel použitie „ochudobneného“ (depleted) uránu do trieštivých bômb? To by som teda rád vedel! Pre koho pracujú títo ľudia? Čo si myslia o svojej práci? Veru, to by som teda osobitne rád vedel. Teda sem sa, chlapci a dievčatá, porozprávajte nám, čo si to myslíte a čo to robíte!

Asimov predvídal deň, keď sa technológia, ktorú predvídal a schvaľoval, stane reálnym ohrozením ľudstva, preto sformuloval svoje tri zákony. Vzhľadom k súčasnej celosvetovej situácii schvaľujem myšlienku, že jeho zákony by mali byť vtelené do každého robota, nech je navrhnutý a vyrobený pre akýkoľvek účel.

A novátor by mal byť podriadený ešte vyššiemu zákonu: „Nezabiješ!“

Prameň: Robert Klassen, „Asimov´s Laws“,  http://www.lewrockwell.com, 30. 4. 2004

Preložil Rastislav Škoda