Medzinárodná humanistická a etická únia (IHEU) vydala aj tento rok pri príležitosti Medzinárodného dňa ľudských práv v poradí už siedmu Správu o slobode svedomia a myslenia vo svete 2018.

Na osobitnú webstránku správy sa môžete dostať TU .

V správe sa konkrétne podľa jednotlivých štátov uvádza, ako je zaobchádzané so sekulárnymi občanmi – či sa už nazývajú ateistami, agnostikmi, humanistami, slobodnými ľuďmi alebo jednoducho nenábožensky mysliaci ľudia. Správe poukazuje ako sa k nim správa nielen štát a jeho orgány, ale i spoločnosť ako celok pre absenciu viery v boha, resp. pre nedostatok náboženskej viery. Hodnotí diskrimináciu zo strany štátnych orgánov, ale snaží sa postihnúť (tam kde je to možné) aj formy prenasledovania neštátnymi subjektmi, sociálnej diskriminácie a prezentovať osobnú skúsenosť.

Prezident IHEU Andrew Copson pri uvedení tohoročnej správy uviedol: „Prvýkrát naša správa ukáže diskrimináciu, ktorej čelia ľudia na celom svete z dôvodu slobodného myslenia a odklonu od náboženstva. Táto správa ukazuje tmavý obraz diskriminácie našich nenábožensky mysliacich priateľov a kolegov na celom svete. V čase narastajúceho nacionalizmu sa naďalej stretávame s tým, že tí, ktorí majú odvahu kritizovať konzervatívnych náboženských vodcov, sú démonizovaní ako „nevlastenci“ a „podvratné živly“. IHEU vedie celosvetovú kampaň na podporu a ochranu práv ateistov a humanistov. Úprimne povedané, nemôžme však držať krok s veľkými a mocnými lobistickými fundamentalistickými kresťanskými skupinami v Amerike, či konzervatívnym islamom na Strednom východe. Preto vás úprimne žiadame, ak máte to šťastie žiť v slobodnejšej krajine, podporte dnes finančne naše úsilie, aby sme mohli pokračovať v našej dôležitej práci na ochrane tých, ktorí sú v najhorších 10 krajinách sveta pre ateistov.“

Podporiť snahu IHEU v pomoci diskriminovaným priateľom humanistom môžete TU.

Spôsob hodnotenia

Pri hodnotení diskriminácie nerozhoduje počet porušení práv a počet diskriminácie v krajine, ale skutočnosť, že táto diskriminácia existuje. Sekulárni občania avšak netvoria nevyhnutne len veľmi malé okrajové skupiny. Ateisti (tí, ktorí neveria v žiadneho boha) a humanisti (tí, ktorí prijímajú morálku zameranú na blaho a rozvoj ľudstva bez nadprirodzených alebo božských entít) a iní, ktorí sa považujú za nenábožensky mysliacich ľudí, spoločne predstavujú veľkú a rastúcu populáciu na celom svete. Podrobný celosvetový prieskum medzinárodnej asociácie WIN-Gallup1 z roku 2012 ukázal, že ateizmus a nenábožensky mysliace obyvateľstvo rýchlo narastajú. Pokiaľ počet nábožensky mysliacich ľudí celkovo poklesol o 9 percentuálnych bodov, tak naopak ateizmus sa medzi rokmi 2005 až 2012 zvýšil o 3 percentuálne body a dnes ateisti tvoria 13 % svetovej populácie. Ďalších 23 % ľudí sa charakterizuje ako nenáboženskí, aj keď sa neidentifikujú ako ateisti.

Táto prezentácia vyžaduje JavaScript.

Pri stanovovaní parametrov hodnotenia sa IHEU zameriava na globálne dohody o ľudských právach, ktoré najviac ovplyvňujú náboženské vyznanie: právo na slobodu myslenia, svedomia, náboženstva alebo viery; právo na slobodu prejavu; a do istej miery aj práva na slobodu zhromažďovania a združovania. V každej krajine sú posudzované štyri oblasti:

1. Ústava a vláda
2. Vzdelávanie a práva detí
3. Rodina, komunita, spoločnosť, náboženské súdy a tribunály
4. Sloboda prejavu obhajovať humanistické hodnoty

Každá oblasť má pre podrobnejšie a presnejšie posúdenie ďalšie podoblasti a je vyhodnotená vzhľadom na reálne napĺňanie/nenapĺňanie základných ľudských práv, pričom rozhoduje najhoršie (hraničné) neplnenie týchto práv. Toto hodnotenie krajiny je vyjadrené v päťfarebnej škále – od tmavobordovej (hrubé porušovanie) cez ružovú (ťažká diskriminácia), okrovú (systematická diskriminácia), svetložltú (väčšinou uspokojivé) až po zelenkavú (slobodné a rovnocenné). Ako šiesta farba je použitá sivá (nehodnotené), pre oblasti, v ktorých nie je dostatok objektívnych podkladov pre hodnotenie. Na základe tohto hodnotenia sa stanovuje pre každú krajinu počet bodov. Čím vyššie je skóre krajiny, tým horšie je hodnotenie krajiny.

Miesto Slovenska v celosvetovom rebríčku

Tento rok IHEU prvý krát zostavila celosvetový rebríček krajín (ranking index). Prístupný je na tomto ODKAZE. Krajiny s rovnakým základným skóre majú rovnakú pozíciu v rebríčku. Slovensko je spolu s Dánskom a Nikaraguou s 38 bodmi na 74. mieste z celkového počtu 196 hodnotených krajín. Hodnotenie Slovenska a jeho zaradenie do rebríčka je podmienené, nakoľko IHEU nemá dostatočné informácie pre hodnotenie našej krajiny v dvoch oblastiach – B) Vzdelávanie a práva detí a C) Rodina, komunita, spoločnosť, náboženské súdy a tribunály. Len pre zaujímavosť uvádzame poradie niektorých iných krajín v rebríčku: USA sú na 8. mieste, Ukrajina na 33., Rakúsko spolu s Bahamy a Botswanou na 42. mieste, Česko na 80., Maďarsko na 121., Poľsko spolu s Veľkou Britániou na 132. mieste, Rusko na 165. Hodnotenie Slovenska je prístupné TU, venovať sa mu budeme osobitne v nasledujúcom článku.

Po predstavení Správy o slobode svedomia a myslenia 2018 na Valnom zhromaždení OSN v novembri 2018 IHEU spoločne Európskou humanistickou federáciou predstavila správu 6. decembra o 13-tej hodine v Európskom parlamente v Bruseli. Spoločnosť Prometheus – združenie svetských humanistov pozvala e-mailom všetkých našich europoslancov k účasti na tejto prezentácii a o spätnú väzbu na samotnú správu i hodnotenie Slovenska. Viac ako polovica z našich europoslancov sa venuje priamo problematike ľudských práv v Európskom parlamente. Štyria sú členmi Výboru Európskeho parlamentu pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (LIBE) – Monika Beňová, Pál Csáky, József Nagy a Branislav Škripek. Miroslav Mikolášik je členom a Boris Zala náhradníkom podvýboru pre ľudské práva (DROI). Jana Žitňanská je dokonca podpredsedníčkou výboru Európskeho parlamentu pre práva žien a rodovú rovnosť (FEMM), členkou tohto výboru je Anna Záborská a náhradníkom Branislav Škripek. Veríme, že aj vzhľadom na ich pracovné a odborné zaradenie bude ich spätná väzba pre nás zaujímavá i podnetná a umožní nám spresniť, či zobjektivizovať (?) hodnotenie Slovenska Zatiaľ nám len tri poslankyne, či ich kancelárie, napísali, prečo sa nezúčastnili…