Eric H. Cline

Biblická archeológia je príliš dôležitá, než aby sa mohla prepustiť potreštencom a ideológom. Prišiel čas ozvať sa.

Žijeme v dobe vzrušujúcich “objavov” biblickej archeológie. Už neviem po koľkýkrát sa našli ostatky Noemovej archy, stopy po mestách Sodoma a Gomora, dokonca krajina, ktorá bola kedysi miestom raja, hrob Ježiša Krista a všeličo iné. Objavitelia: bývalý policajt špeciálnej jednotky, odborník na duchárstvo, telepatiu a parapsychológiu, filmový režisér, dávajúci si meno “nahatý archeológ” a podobní – ani jeden z nich nemá odborné vzdelanie v archeológii. Mnohé senzačné objavy sa ukázali byť podvrhmi – osuárium (skrinku s kostnými ostatkami) Jakuba, Jozuove tabuľky či granátové jablko zo slonoviny, pochádzajúce zo Šalamúnovho paláca.

Hoci sú k dispozícii nástroje modernej archeológie od magnetometrov po presné metódy vykopávania, amatéri nemajú šancu posunúť dopredu skutočné znalosti. Svojimi senzačnými hláseniami odvracajú pozornosť verejnosti od serióznych vedeckých štúdií.

Nanešťastie ostávajú fantastické hlásenia dlho bez akademickej odozvy. Výnimkou bol len nedávny film “Stratený Kristov hrob”, ktorý vytýkal vede, že neuznala objav starý dvadsať rokov, čo však skutočnými odborníkmi nepohlo a hlasne protestovali. Nič nezamlčovali, ale nebolo o čom hovoriť. Nebol to Kristov hrob. Situácia pripomína náladu v prvých rokoch diskusie o “inteligentnom dizajne”, keď sa biológom priečilo brať vážne vynovené kreacionistické výzvy a postupne sa z toho vyvinula vážna kríza ich stykov s verejnosťou; prepustili úžasne dôležité pole pseudovedcom, zanieteným amatérom, aj nezodpovedným filmárom.

V čase, keď sa stupňuje rozdelenie náboženstvom aj u každého doma, aj medzinárodne, keď narastá počet ľudí neznalých Biblie, sú údaje o spoločných základoch abrahámovských náboženstiev veľmi dôležité. Verejnosť chce – a zaslúži si – lepšie. Máme povinnosť odkrývať klamstvá a cirkusáctva a dávať k dispozícii pravdivé údaje.

Archeológovia, je na čase, aby sme znovu sami orali naše polia.

Prvé archeologické výskumy vo Svätej zemi nerobili archeológovia, ale teológovia s prvotným záujmom lokalizovať miesta, ktoré sa spomínajú v Biblii. Prvé miesto patrí americkému kňazovi Edwardovi Robinsonovi, ktorý sem prišiel v roku 1838 a spolu s protestantským misionárom Eli Smithom identifikovali mnohé miesta z Biblie – vytvorili historickú a biblickú geografiu Palestíny. Britský generál Charles Warren spresnil v roku 1860 biblickú topografiu Jeruzalema.

Po nich prišli ďalší, čo mali v jednej ruke bibliu a v druhej lopatu. Vedeckú úroveň ich práce zvýšil W.M.F. Petrie, ktorý zaviedol koncept stratigrafie (ak sú dve mestá nad sebou, to spodné je staršie) a seriácie keramiky (štýly výrobkov hrnčiarstva sa menili ako dnes móda a pomáhali datovať stratigrafické úrovne).

Keď v polovici 20. storočia vykopávala D.K. Kenyonová Jericho, to už vládli v archeológii profesionáli ovládajúci nielen techniku vykopávok, ale aj súvisiacu históriu, kultúru a jazyky. Výsledky ich práce posudzovali odborníci podľa prísnych štandardov (peer review) a teologická motivácia prestávala byť dôležitá.

.Dnes však vidíme, že na vykopávkových poliach sa motajú dve kultúry – vedecká a amatérska. Táto druhá nemá ani školenie ani poverovacie listiny; podporujú ju masmédiá, súkromná tlač a najnovšie aj internet.

Príklady: 1. V roku 2006 viedol Bob Cornuke (ktorý sa z policajta paramilitárnej organizácie stal prezidentom Biblického archeologického inštitútu v Colorade) výpravu hľadajúcu Noemovu archu a médiá čoskoro roztrubovali, že vo výške 13 000 stôp našli na hore Mount Suleiman v iránskom Elburze skameneliny so zreteľnou štruktúrou drevených buniek. Posudok odborníka odhalil klam či omyl: Kevin Pickering z londýnskeho University College, označil nálezy za železom sfarbené normálne sedimentové horniny.

Príklad 2. Michael Sanders sa špecializoval na hľadanie biblických lokalizácií a predmetov na fotografiách satelitov NASA. Medzi rokmi 1998 a 2001 ohlásil úspešnú lokalizáciu raja, Noemovej archy a babylonskej veže. Sám o sebe na vlastnej website síce udáva, že je vedcom v oblasti archeológie, egyptológie a asyrológie, ale novinám Los Angeles Times priznal, že nemá archeologické vzdelanie. Iné noviny ho označili za samouka, ktorý študoval na Duke University … parapsychológiu! Čo si možno myslieť o jeho hláseniach?

Príklad 3. Dokumentárny filmár Simša Jacobivici nakrútil film “Stratený hrob Krista”, o ktorom profesorka Jodi Magnessová z University of North Carolina povedala , že je to “senzačná novinka bez akejkoľvek vedeckej bázy. Nič v nej nie je niečím podložené.

Biológovia majú dnes bojovať so zástancami inteligentného dizajnu – to je úplne paralelná verzia ich pracovnej oblasti, ale hnaná náboženským, nie vedeckým záujmom. Urobili chybu, že dlhé roky nepovažovali za nutné zásadne odmietnuť už každý pokus inteligentného dizajnu označiť sa za vedu; je temer neskoro, kreacionizmus sa tlačí do škôl.

Prečo chcú niektorí bitku vysedieť?

Čiastočne kvôli biblickým historkám: niektoré sú také neisté, že sa zdajú vo svojej podstate neriešiteľné, napríklad existencia raja. Podľa čoho ho možno hľadať?

Je nerozum hľadať Noemovu archu na potvrdenie biblických údajov. Našla sa zmienka o Izraeli na egyptskom nápise z r. 1207 p.n.l. a o rozličných izraelských kráľoch na asýrskych nápisoch zo začiatku prvého tisícročia p.n.l. Niet pochýb, že národy a miesta, opisované v Biblii existovali a niektoré jej údaje sú historicky presné. Podrobnosti náboženských názorov nesmú hrať pri práci religióznych a sekulárnych archeológov nijakú rolu. Povinnosťou archeológov je publikovať výsledky svojej práce. Ak však tieto majú ovplyvniť šarlatánsku pseudovedu, musí byť verejnosť informovaná aj rozhlasom, televíziou, filmom a inými prístupnými médiami

Je otázne, nakoľko možno starodávne historky využiť pri riešení problémov súčasnosti. Ozaj dobyl Jozua Jericho, zmocnil sa Kanaánu a pozabíjal a vyhnal pôvodné obyvateľstvo? Palestínci odvodzujú svoj pôvod práve od Kanaáncov a aj na tom základe sa domáhajú práva na zem.

Protestné akcie archeológov nesú niekedy ovocie. Cornukeho website oznamuje záujemcom, že už netrvá na náleze ostatkov Noemovej archy, ani na lokalizácii hory Sinaj; hlási, že výskum pokračuje.

**

Eric H. Cline je profesor klasických a semitských jazykov a literatúry na Univerzite Georgea Washingtona a vedie vykopávky v Megiddo (miesto biblického armagedonu) v Izraeli. Napísal knihu Z raja do exilu: Odhaľovanie mystérií biblie (2007)

Prameň: Boston Globe, 30. sept. 2007 na internete.

Voľne preložil Rastislav Škoda