Timothy Shortell

Durkheim zistil, že náboženstvo je koreňom vedy. Povedal, že náboženstvo je prvým ľudským pokusom o systematické vysvetlenie sveta. Predpokladal, že náboženská racionalita v modernom veku (preňho to bol začiatok 20. storočia) zvädne, schradne a vďaka jej vyššej vysvetľovacej sile ju nahradí vedecká racionalita. Žiaľ, zdá sa, že v tom sa mýlil.

Mal však pravdu v otázke sociálnej histórie myslenia. Moderné náboženstvo je podrobné rozpracovanie fundamentálnej viery v mágiu. Bez vedeckého vysvetlenia udalostí a ustanovizní je potom nevyhnutná viera v magické sily, fetišizácia prírody a nadhodnotenie náhodných variácií. Žijeme vo svete, ktorý si želá plody vedeckých snáh, ale často odmieta mentálnu disciplínu racionality. Sme ako deti, ktoré si chcú podržať svoj koláč, ale chcú ho aj jesť.

Náboženstvá pretrvali napriek svojej neschopnosti vysvetliť súčasný moderný svet. Ako sociálne ustanovizne majú ohromnú moc, ktorá maskuje ich zásadnú iracionalitu.  Aj dnes pretrvávajú hlavne preto, lebo vytvárajú skupinové identity a organizujú konflikty medzi členmi a nečlenmi skupín. Pre všetky náboženstvá platí dôraz na „my“ a „oni“. Všetky rituály a podrobnosti členstva spojené s náboženskou príslušnosťou sú len trvalé zdôrazňovanie skupinových hraníc a nepriateľstva voči iným skupinám.

Ako to Durkheim zistil pre aboriginálne náboženstvo, všetky moderné náboženské členstvá sú ideologické: kŕčovite sa pridŕžajú celkového (hoci protirečivého) systému vier a hodnotení. Už preto je náboženstvo bez fanatizmu logická nemožnosť. Každý človek, ktorého myseľ je lapená do takej myšlienkovej väznice, bude schopný dopustiť sa extrémnych foriem nenávisti a násilia. Už svojou povahou je viera v niečo obsesívno-kompulzívna: vnucuje nutkavé myšlienky (obsesie) a úkony (kompulzie). Všetky náboženstvá podnecujú k svätej vojne svojho druhu (tie, ktorých oddanosť je mierna, sú len zbabelo fanatické).

Vo svete, kde jednotlivcov a udalosti kontrolujú magické sily (symbolizované duchmi, anjelmi, zjaveniami, bohmi atď.), stáva sa strach stavom rovnováhy. Niet spôsobu, ako pochopiť fungovanie takého sveta; ľudia majú rešpekt pred tým, čo na základe mystifikácie sa zdá mať špeciálne schopnosti chápať nadprirodzené mechanizmy. Takže viera je detinská racionalita.

Potom sa netreba čudovať, že religiózni ľudia nie sú schopní morálnych činov, rovnako ako deti. Morálnosť predpokladá, že za svoje činy prijmeme úplnú zodpovednosť. Morálnosť sa zakladá na vedeckej racionalite. Aby človek konal ako dospelá osoba, musí mať schopnosť uznať, že svet má svoju štruktúru a každá individuálna akcia má svoje umiestnenie. Voľby, ktoré treba robiť v priebehu každého jedného dňa, sú ovplyvnené sociálnymi silami (preto potrebujeme teórie). Morálnosť je základňa pre voľby, a to v kontexte osobitnej politickej ekonómie.

Viera, podobne ako poverčivosť, znemožňuje morálnu akciu. Tí, čo zlyhávajú pri úlohe pochopiť, ako funguje svet – ktorí namiesto pochopenia vzťahu medzi sebou a prostredím vidia len spasených a zatratených, čertov a anjelov, zázraky a kliatby – nie sú schopní informovanej voľby.  Nie sú schopní prevziať zodpovednosť za svoje činy, pretože nie sú intelektuálne a emocionálne dospelí.

Na osobnej úrovni môže náboženstvo len mierne dráždiť – ako zlý vkus. Táto nedospelosť sa však rozrastá do vážneho sociálneho problému, ak veriaci nespoznávajú svoje hranice. Ak, napríklad, v mene svojej viery pobiehajú títo mentálne zaostalí ľudia so zdvihnutým prstom dookola a skutočne škodia iným. Stačí čítať noviny, ak sa chcete informovať o výsledkoch ich činov. Diskriminujú, vylučujú, znevažujú. Robia cnosť z úzkoprsosti a virulentnej neznalosti. Je to ošklivá a násilnícka čeliadka.

Kresťania si radi namýšľajú, že náboženské násilie je problém len pri iných vierach. V srdci každého kresťana je však čo aj len slabý hlások, kážuci svätuškárstvo, paranoju a nenávisť. Kresťania vravia, že ich viera je založená na láske, ale sú hneď hotoví zabiť vás, samozrejme, vraj pre vaše vlastné dobro. Tí, čo veria, že pracujú na splnení božieho plánu, sú v súčasnom svete najnebezpečnejší. Nemýľte sa.

Dá sa pochybovať o tom, že ľudstvo by na tom bolo lepšie bez náboženstva?  Každý, kto vie oceniť dobro, pravdu a krásu, má povinnosť vzdorovať tomuto sociálnemu jedu pri každej príležitosti. Nestačí byť bezbožný; pri každej príležitosti musíme kriticky poukazovať na to, že náboženstvo je svätuškársky nezmysel.

*  *  *

V máji 2005 bol Timothy Shortell zvolený za prednostu Katedry sociológie Brooklynského kolégia Newyorkskej univerzity (7 hlasov za, 5 hlasov proti) a za krátko nato sa ozvali hlasy početných konzervatívcov, pochybujúce o jeho vhodnosti na toto postavenie. Vytiahli zo zásuvky predmetný článok, napísaný ešte roku 2003, ktorý charakterizovali ako nenávistné ignorantské litánie proti náboženstvu a autora nazvali anireligióznym bigotným hlupákom. Žiadali jeho odvolanie.

 Shortell sa bránil v článku Sloboda alebo intolerancia viery:

„Čokoľvek z toho urobíte, vždy ide o akademickú slobodu. Tu sa ohrozuje nielen moje právo hovoriť. Ak sa mne odoprie právo viesť katedru na základe domnienok o mojom politickom zmýšľaní, môže sa odoprieť aj iným. Čie nepopulárne názory prídu na rad zajtra?“

Kritici nepopustili. Nejde vraj o to, či sú jeho názory „nepopulárne“, alebo či sú to „politické presvedčenia“, ide o viac. Vraj je to, ako keby profesor zemepisu učil, že Zem je plochá, profesor matematiky povedal, že kalkuláciu vynašla Marilyn Monroeová a astronóm vyhlásil, že Mesiac obsahuje rokfortový syr. Shortell má „právo hovoriť“, ale ak to, čo povie, odhalí, že je idiot, potom je jeho problém, že verejne odhalil svoju intelektuálnu inkompetenciu.

Zdôrazňovali:

 „Náboženstvá majú ohromný účinok na spoločnosti, v ktorých žijú ich príslušníci. Je síce pravda, že všetky majú svojich „výtržníkov“: Niektorí muslimovia by radi viedli veľký džihád proti celému svetu. Niektorí židia si myslia, že im patrí všetka zem medzi Nílom a Eufratom. Sú kresťania, podľa ktorých George W. Bush plní Božie prianie. To sú nesprávne názory. Napriek tomu majú náboženské presvedčenia vcelku tak na jednotlivcov, ako aj na spoločnosti pozitívny účinok. Kto to neuzná, nie je vhodnou osobou na miesto vedúceho katedry sociológie nikde na svete. Ba viac: nezaslúži si, aby smel učiť.“

V rozhlase sa ozval hlas, že Shortell reprezentuje spiknutie sekularistov za účelom zničenia Ameriky.

Je pochopiteľné, že kritici vedeli vybrať bonbóny zo Shortellovho článku. Najviac ich škreli tieto vety brooklynského „šíriteľa nenávisti“:

1. Náboženstvá sú viery v mágiu.
2. Náboženstvá vyvolávajú medziskupinové konflikty.
3. Veriaci sú ako deti, neschopní vlastnej morálnej akcie. A hlavne
4. V mene svojej viery pobiehajú títo mentálne retardovaní (zaostalí) ľudia so zdvihnutým prstom dookola a skutočne škodia iným.

*  *  *

Na obranu Shortella sa ozvali početné hlasy. Osobitnú pozornosť si zaslúži príspevok Clio Smitha, docenta na Trinity Bible College, Ellendale v Severnej Dakote, pod nadpisom: „Na akademickú slobodu majú právo nielen veriaci, ale aj ateisti“:

V Shortellovom prípade ide o tri zásadné veci a treba ich zvážiť veľmi opatrne. Prvá je citlivosť učiteľa voči jeho žiakom. Druhá je autorita vedenia školy a jej vzťah k skupinám s rozličnou mocou a významom. Tretia je dilema, či máme uznať ostrú hranicu medzi jednotlivcom ako súkromnou osobou a ako predstaviteľom verejnoprávnej inštitúcie.

Prv než poviem svoj názor, pripomeniem, že som sociálne konzervatívny pentekostalista, evanjelikál a katolícky kresťan s malým k, a že učím na malej strednej škole na vidieku poľnohospodárskeho štátu dejiny, filozofiu a sociológiu. Hoci toto postavenie má svoje výhody popri svojich výzvach, nie je to to, čo som mal v pláne po dokončení doktorátu a niekoľkých rokoch vyučovania vo vyšších a nižších semestroch štátnej univerzity.

Vzhľadom k môjmu postaveniu a osobnej histórii by sa dalo čakať, že ma profesor ako Tim pohoršuje a že si prajem jeho prepustenie. Nie tak. Momentálne s ním sympatizujem. Veľmi ľahko si viem predstaviť seba samého v jeho pozícii. To preto, lebo ako Tim mám názory, ktoré zo mňa na pôde univerzity ľahko môžu urobiť terč pre každého, čo hľadá body pre politicky korektné ťaženie proti intolerancii a bigotnosti. Ešte horšie je, že mám sociálne názory, ktoré síce prevládali pred jednou generáciou, ale dnes by mi mohli znemožniť nájsť zamestnanie na sekulárnej univerzite.

Tejto diskusii možno pomôže štipka počestnosti. Som toho názoru, že sedemdesiat až osemdesiat percent sociológov na našich univerzitách v zásade súhlasí s Timovým pohľadom na náboženstvo. Samozrejme len málo z nich by vyslovilo svoj názor tak bez obalu ako on, najmä v ohľade výrazu „retardovaný“. Prečo by mal byť Tim penalizovaný za vyslovenie prevládajúceho názoru, hoci pritom použil výrazy, ktoré sú nad mieru živelné?  Prajú si nábožní ľudia na univerzite, aby im ich profesori klamali v otázke svojej viery? Nechcel by som byť v takej situácii. Potom je tu otázka, či majú názorové skupiny vo vedení univerzity právo cenzurovať profesorov za ich výroky mimo triedy a pracovne? Som toho názoru, že kladná odpoveď je tu výzvou na obmedzovanie akademickej slobody spôsobom, ktorý nezodpovedá poslaniu univerzity. Ak slobodno na svetskej vysokej škole potrestať Tima za vyslovenie prevládajúceho názoru, lenže hrubým spôsobom, neviem, ako tam môžu držať mňa, ktorý  mám na niektoré „pálčivé otázky“ vyslovene menšinový názor.

Čo sa týka druhého problému, som samozrejme za zdvorilé, pozorné a slušné vyjadrovanie. Podľa opisu Timovho činu vidím vo veci skôr momentálnu ľahkomyseľnosť v reči ako zásadné prehrešenie proti kolegiálnosti. Nezabúdajme, že väčšina sociológov má na náboženstvo skoro rovnaký základný názor ako Tim. Myslím, že sa zakladá na úplne chybnom obraze skutočnosti. Kým však niekto neuskutoční radikálnu previerku a nezavrhne vyše 150-ročnú intelektuálnu tradíciu (čo sa mi vidí nemožné), nevidím solídnu bázu na potrestanie profesorov Timovho typu za ich výroky mimo triedy.

Tretia dilema je určiť, do akej miery možno separovať tieto výroky mimo triedy od oficiálnych povinností voči univerzite. Vidím ju z dvoch strán. Ako veriaci kresťan by som rád podržal hranicu medzi názormi a perspektívami, ktoré sa z rozličných dôvodov nezrovnávajú s cieľmi mojej inštitúcie.

No tu nemôžem čestne prehlásiť (a nerád by som to robil), že existuje presná hraničná čiara medzi mojím náboženstvom, resp. mojimi morálnymi názormi (nech aj sú „retardované“, výnimočné alebo niečo medzi tým) a mojou výučbou v triede. Samozrejme sa tu veci prekrývajú – tomu sa nedá vyhnúť. V rovnakej situácii sa nachádza každý profesor ako Tim, ktorý má podľa mojej mienky ateistickú vieru (uznávam, že použitím výrazu „viera“ v tejto súvislosti možno urážam Tima a jeho intelektuálnu tradíciu). Oddeliť či neoddeliť? Rozhodol som sa, že jediná realistická odpoveď je „aj – aj, obidve“ a nie „to alebo to“. A že niet predpisu na vyvažovanie, koľko z čoho. Iste si však neprajem, aby o vyvažovaní rozhodovali len politické sily.

Prezident Brooklynského kolégia odsúdil Shortellove názory ako „ofenzívne protináboženské“. Vraj ich môže vysloviť v súkromí, ale nie v triede a ako administratívny úradník. A tak v júni 2005 Shortell odstúpil zo svojho miesta ako vedúci katedry sociológie.

Vedenie fakulty k tomu vyhlásilo, že „profesor Timothy Shortell odmietol svoju voľbu a bude hľadať riešenie situácie konzultáciami.“ Kým niektorí kolegovia vyjadrili názor, že Shortell sa rozhodol dobrovoľne a nebol na neho robený nijaký nátlak, profesor politických vied v Brooklyne, Steve London, hovoril o poľovačke na čarodejnice a zastrašovaní, pričom útoky na Shortella vyhlásil za „útoky na akademickú slobodu“; verejne proti nim protestovalo 70 členov brooklynskej fakulty.

V jednom komentári Shortell napísal:

 „Som hrdý, že patrím do skupiny intelektuálov, ktorí bojovali za slobodnú sekulárnu spoločnosť, ako Voltaire, Marx, Freud, Bertrand Russell, Mark Twain, Richard Dawkins a mnohí iní.“

 Stálo tam však aj: „Na svete je veľa rozumných ľudí, ktorí sa hlásia k religióznym tradíciám. Poznám takých a niektorí sú mi aj priateľmi. Rešpektujú moje právo vysloviť moje politické názory a ja rešpektujem ich právo robiť to isté.“

A posledná veta bola: „Naďalej som presvedčený, že ľudstvo by na tom bolo lepšie bez náboženstva.“

Prameň: The online journal of the Anti-Naturals, Issue 19 a iné články na internete