Humanisti v jame levovej
Tak by sa dala nazvať účasť humanistov na celosvetovom stretnutí predstaviteľov rôznych náboženstiev v Assisi, ktorého sa na pozvanie pápeža zúčastnili aj štyria predstavitelia, zástupcovia trinástich percent svetovej populácie bez náboženského vyznania.
Boli medzi nimi dvaja filozofovia: profesor Remo Bodei — Talian, ktorý vyučuje v USA (UCLA — Kalifornia) i v Taliansku, Guillermo Hurtado — Mexičan, ktorý získal doktorát z filozofie na Oxforde, ekonóm, komunista, Rakúšan Walter Baier a francúzska lingvistka bulharského pôvodu Julia Kristeva, ktorá na stretnutí vystúpila s pripraveným prejavom. Jej prejav pred prítomnými zástupcami cirkvi nemáme zatiaľ v slovenskom preklade, preto ho ponúkame na prečítanie aspoň v angličtine.
Anglický filozof, profesor A. C. Grayling, (známy svojou ostrou kritikou pápeža), ktorý bol pôvodne medzi pozvanými nakoniec účasť odmietol a pre katolícky Herald povedal: „Pôvodne som si myslel, že to budú rokovania s pápežom o postavení náboženstiev v spoločnosti, ale potom sa ukázalo, že je to menšia akcia a to čo chcú je, aby hostia sprevádzali pápeža na jeho púti. Tak som sa rozhodol odstúpiť.”
Len ťažko povedať, či bolo vhodné prijať také pozvanie, alebo nie. Pápež, hostiteľ sa totiž neukázal ako príliš galantný. Vrámci proklamovanej ekumeny, len z jemu známych dôvodov nevidel dôvod šetriť svojich hostí bez náboženského vyznania a tak sa do tejto kategórie ľudí pustil s plnou vervou. Priznal to na stránke postoy.sk Milan Sekerák, keď napísal že pápež: Za najväčší problém označil absenciu Boha v spoločnosti, ktorá „prináša úpadok človeka a humanizmu”. Trochu prekvapujúce je že podľa názoru pápeža boh, ktorý je vždy a všade, odrazu nie je v spoločnosti, ale vďaka aj za to. Pápež tým zároveň priznal, ako to je s tou vierou v boha v spoločnosti skutočne. (Prečítajte si celý pápežov prejav.)
Po tejto skúsenosti opäť vzniká otázka: Prečo by mali humanisti šetriť cirkvi, Vatikán i pápeža konkrétne, keď on uráža hostí, ktorých si pozval pod „vlastnú strechu”? Zrejme niet dôvodu. Ako sa hovorí: „Príklady tiahnu”.
Ďalšie útoky pápeža na ateizmus.
Tento text spracoval Roman Hradecký, podľa článku na portáli www.iheu.org, prevzatého z tlačovej správy UAAR, ktorá informuje o vyššie uvedenej akcii zo zorného uhla talianskych humanistov.
Vatikán urobil veľkú publicitu osobnej iniciatíve pápeža Benedikta XVI pozvať ateistov tento týždeň na medzináboženský dialóg v Assisi (Taliansko). Mal to byť deň, reflexie a dialógu, ale Benedikt XVI. stretnutie so štyrmi ateistami, ktorí prijali jeho pozvanie, zneužil na ďalší útok proti ateistom.
„Neexistencia Boha”, tvrdí pápež, „by viedla k násiliu a dokonca ku koncentračným táborom, pretože popieranie Boha kazí ľudí, zbavuje ich obmedzení, čo vedie k strate ľudskosti”. „Naopak,” povedal pápež, „použitie násilia v mene náboženstva je len zneužitím kresťanskej viery.”
„Znova a znova sa pápež prejavuje ako atheophobista,” hovorí Raffaele Carcano, predstaviteľ talianskeho Zväzu racionalistov, ateistov a agnostikov (UAAR), členskej organizácie Medzinárodnej humanistickej a etické únie (IHEU). „Jeho útoky na ateistov a jeho snaha získať agnostikov sú jednoznačným pokusom démonizovať nenáboženský náhľad na svet, ktorý sa neustále rozširuje po celom svete, ako dokazujú aj obavy samotného pápeža.”
„Pripomíname Benediktovi XVI.”, pokračuje Carcano, „že vojny sa neviedli v mene ateizmu, a krajiny s najvyšším počtom ateistov sú krajinami, kde je evidovaná najnižšia kriminalita”. K problematike koncentračných táborov pripomenul, „že sú výsledkom tisícky rokov pôsobenia starého kresťanského antisemitizmu. Adolf Hitler veril v Boha, zatiaľ čo ateisti boli nacistickým režimom prenasledovaní. Slogan armády nacistickej tretej ríše znel: ´Boh s nami´, čo by Ratzinger mal vedieť, keďže slúžil v Hitlerovej armáde.”
Podľa viacerých internetových zdrojov pripravila Spoločnosť PROMETHEUS