Podrobná informácia z oceňovania humanistov pri príležitosti Medzinárodného dňa humanistov 2014 v Bratislave

Medzinárodný deň humanistov spojený s odovzdávaním ocenení humanistom, ktoré už siedmy rok organizovala Spoločnosť Prometheus — Združenie svetských humanistov na Slovensku (ďalej len SP), slávnostne uviedol Mgr. Igor Šabek a okrem iného povedal: „Dnes nám čas doprial, aby sme sa znovu stretli. Nuž teda, užívajme sekundy a minúty spoločných chvíľ, deň Slnovratu je náš čas.” Po ňom sa ujal slova podpredseda SP JUDr. Marián Baťala, ktorý privítal účastníkov a oficiálne otvoril odovzdávanie ocenení. Po ňom vystúpil s krátkym príhovorom predseda SP PhDr. Roman Hradecký a poďakoval v ňom primátorovi mesta Bratislavy Milanovi Ftáčnikovi za ochotu prevziať nad akciou záštitu i za poskytnutie dôstojných priestorov v ktorých sa môže uskutočniť.
Na fotografiách zľava doprava Ivan Poliak, Roman Hradecký, Marián Baťala a Igor Šabek
Ako prví boli ocenení JUDr. Marián Baťala, podpredseda SP a JUDr. Stanislav Kizek, člen ÚR SP a Predsedníctva ÚR SP, ktorí prevzali z rúk Romana Hradeckého Medailu za vernosť humanizmu. Toto ocenenie im bolo udelené za ich dlhodobú aktívnu prácu v organizácii a za starostlivosť o „bežné” potreby nášho hnutia.
Na fotografii celkom vpravo ocenený Marián Baťala, zľava vedľa neho Stanislav Kizek
Nasledovalo odovzdávaní ocenenia Humanista roka, ktoré uviedol Igor Šabek myšlienkou: „Je dobre, že medzi nami sú ľudia so schopnosťou vidieť vývoj slovenskej spoločnosti vo všetkých súvislostiach, bez ideologického prifarbovania, či odfarbovania, so schopnosťou ísť do hĺbky a k podstate problematiky.”Potom privítal a chválorečou predstavil prof. PhDr. Ericha Mistríka, CSc, osobnosť, ktorej právom bolo udelené ocenenie Humanista roka 2014.

Odovzdanie ocenenia Veľvyslanec humanizmu bolo predznamenané slovami: „Priatelia, tajomstvá vesmíru i Zeme na základe vedeckých poznatkov nám už desaťročia približuje osobnosť, ktorej dnes chceme odovzdať ocenenie a čestný titul Veľvyslanec humanizmu.” Nasledovalo privítania a laudatio zdôvodňujúce udelenie ocenenia stredoškolskému profesorovi, PaedDr. Ivanovi Šabovi

Na ľavej fotografii (foto P. Porubčan) prof. Mistrík, na pravej fotografii PaedDr. Šabo pri preberaní ocenení.
Po odovzdaní ocenení nasledovala krátka prednáška prof. Mistríka — Humanistu roka 2014 na tému „Z čoho pramení európsky humanizmus”. Po jeho vystúpení nasledovala diskusia, ktorú moderoval Roman Hradecký. Diskutujúci reagovali na vystúpenie prof. Mistríka, ale hovorilo sa i o roli cirkvi v spoločnosti a problematike humanizmu na Slovensku. (Prednášku pripravujeme na zverejnenie v textovej forme i na videu.)
Prof. PhDr. Erich Mistrík, CSc. počas prednášky: „Z čoho pramení európsky humanizmus“.
Hoci slávnostnú časť oceňovania ukončil Igor Šabek prianím aby túžbu po poznaní hatilo čo najmenej prekážok a vyjadril nádej, že sa takto o rok pri príležitosti dňa Letného slnovratu, Dňa humanistov znova stretneme, definitívny záver stretnutia urobil až Roman Hradecký po diskusii k prednáške prof. Mistríka. Poďakoval ešte raz hostiteľom, i účastníkom a pozval všetkých prítomných na malé občerstvenie, kde pokračovali vo voľnej diskusii a postupne sa rozišli za svojimi osobnými plánmi a aktivitami v sobotňajšej Bratislave, alebo odcestovali domov.
Na tomto mieste uverejňujeme laudatia – charakteristiku ocenených a odôvodnenie udelených ocenení:
Čestný titul Humanista roka 2014 udelila Spoločnosť Prometheus
Prof. PhDr. Erichovi Mistríkovi, CSc
Prof. Mistrík sám o sebe hovorí: „Narodil som sa v Bratislave roku 1954, vyrástol som v Bratislave, oženil som sa v Bratislave, deti sa mi narodili v Bratislave, všetky zamestnania som mal v Bratislave, žijem v Bratislave.”To by však na rozsah jeho aktivít a pôsobenia bola príliš stručná charakteristika a preto ju doplníme.Vyštudoval odbor estetika — filozofia na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Zameriava sa na estetickú výchovu, multikultúrnu výchovu a metodologické otázky estetiky. V súčasnosti pracuje na Katedre etickej a občianskej výchovy PdF UK v Bratislave, kde pôsobil v rokoch 1990 až 2008 ako vedúci katedry a viac rokov aj ako prodekan fakulty. Od roku 2011 je na fakulte riaditeľom Ústavu humanitných štúdií. V roku 2002 mu bol udelený titul profesor systematickej filozofie.Absolvoval viacero študijných pobytov v zahraničí, Prednášal na univerzitách vo Fínsku, USA i ČR. Spolupracuje s viacerými mimovládnymi organizáciami, ako sú napr. Človek v ohrození a UNICEF.

Pripomeňme si jeho hlavné publikácie: Vstup do umenia (Bratislava 1994), Kultúra a multikultúrna výchova (vedúci autor kolektívu, Bratislava 1999), O blízkosti (Bratislava 2006), Estetický slovník (Bratislava 2007), Dobrý život a kult tela (spoluautor, Bratislava 2008), Multikultúrna výchova v škole (Bratislava 2008), estetické heslá v Encyclopedii Belliane (Bratislava od r. 2003), autor viacerých učebníc pre stredné školy, publikoval desiatky štúdií, odborných článkov, pravidelne vystupuje na domácich a zahraničných odborných konferenciách.

Z uvedeného by sa zdalo, že prof. Mistrík je profesionálny humanista a že by to mohlo stačiť. V Spoločnosti Prometheus však oceňujeme i jeho angažovanosť mimo profesionálneho prostredia.

Vzhľadom ma jeho schopnosť komunikovať s verejnosťou prostredníctvom sociálnej siete Twitter a internetu máme všetci možnosť vnímať jeho humanistický pohľad na život a udalosti v našej spoločnosti. Sú to predovšetkým jeho príspevky na internetovom portáli SME, kde má vlastný blog.

Na otázku študentského webu Katedry etickej a občianskej výchovy: Na základe čoho si vyberáte témy článkov? so smiechom odpovedal: „Čo ma rozčúli… väčšinou. Pozitívne alebo negatívne, čo mi zdvihne adrenalín.” A my konštatujeme, že mnohé z toho čo „rozčuľuje” jeho, rozčuľuje i nás humanistov na Slovensku a oceňujeme, že je neohrozeným hovorcom humanistov nielen na profesionálnom poli ale i vo verejnom priestore.

Napríklad na svojom blogu, v ostatnom príspevku s názvom Kde ste spoločenskí vedci píše: „Doplnenie vety o manželstve do Ústavy SR je zasa jasne podmienené kresťanským svetonázorom. Kde sú religionisti, aby rozprúdili diskusiu o mieste náboženstva v našej modernej spoločnosti? Tu totiž nejde len o jednu vetu, alebo len o vzťah kresťanských cirkví k LGBT — tu ide o základné hodnoty, na ktorých je založený štát, tu ide o svetonázor moderného človeka.”

K téme cirkvi a vzťahu štátu a náboženstva na Slovensku písal dávnejšie v článkoch: Je Slovensko kresťanskou krajinou? Cyril a Metod bez svätožiary. Prečo v našich médiách vystupujú svätci. Darwin a výhrada vo svedomí, alebo článok Rímsko-katolícka gynekológia.

V texte z konca minulého roka s názvom Vedy a pavedy obhajuje vedu polemizujúc so skresleným názorom editora SME Tomášom Prokopčákom, ktorý tvrdil, že humanitné vedy nepatria do slušného spoločenstva vied.

Profesor Mistrík otvorene propaguje svoj humanistický svetonázor keď hovorí že je prísny evolucionista, pre ktorého je Darwin a jeho evolučná teória nielen základom prírodných vied, ale i základom osobného života a preto neverí na akékoľvek skoky a predestinácie.

Spoločnosť Prometheus — združenie svetských humanistov udeľuje prof. PhDr. Erichovi Mistríkovi, CSc. v súlade so štatútom pre udeľovanie cien humanistov čestný titul Humanista roka 2014 za aktívnu a otvorenú obhajobu vedy, vzdelávania, sekulárneho charakteru štátu, za propagáciu humanizmu a jeho hodnôt na Slovensku.

Čestný titul Veľvyslanec humanizmu 2014 si prevzal
stredoškolský profesor PaedDr. Ivanov Šabo
Profesor Ivan Šabo sa narodil v Zlatých Moravciach v rodine stredoškolského profesora. Rodinné prostredie, obdobie vojny, v ktorom prežíval svoju mladosť a práca na pôde výrazne ovplyvnili jeho hodnotovú orientáciu, najmä ochotu a potrebu pomáhať druhým, čo ho sprevádza po celý jeho život.

Po vyštudovaní vysokej školy pedagogickej v Bratislave spojil svoj osud s regiónom Turca, osobitne s jeho srdcom, mestom Martin. V roku 1964 sa dostal na gymnázium Viliama Paulínyho — Tótha, ktoré v tomto období prežívalo obrovský rozmach. Spoločne s kolegami budovali kabinet, laboratóriá, posluchárne, dielne. Spolupracoval pri tvorbe učebných osnov, písal učebnice fyziky, prednášal na rôznych vzdelávacích podujatiach a vytváral podujatia, ktoré postupne prerastali hranice okresu, či regiónu a stali sa z nich podujatia celoslovenské. Príkladom toho sú Vanovičove dni, celoslovenský seminár pre učiteľov, ktorý organizuje škola od roku 1967 až do dnešných dní. Celé jeho tvorivé úsilie vyvrcholilo prístavbou astronomického areálu pri gymnáziu, ktoré funguje už šestnásť rokov. V tomto areáli zábavnou formou, experimentmi a praktickými skúsenosťami popularizuje astronómiu, fyziku a prírodovedu pre niekoľko tisíc návštevníkov ročne, od detí z materských škôl až po dospelých. V jeho pozorovateľni sa stretáva už s vnukmi svojich prvých žiakov. V tejto práci pokračuje aj na dôchodku a to všetko bez akéhokoľvek finančného príspevku len z peňazí, ktoré dokáže zohnať.

Ochota pomáhať sa prejavila u profesora Šabu aj v jeho pomoci martinskému klubu spoločnosti Prometheus. O jeho činnosti sa dozvedel na základe listu od svojho kolegu Juraja Bárdyho z Považskej Bystrice, ktorý ho informoval aj o problémoch tohto klubu a potrebe im pomôcť. Pretože jeho členovia sa stretávali len v cukrárni nielenže im ponúkol priestor pozorovateľne na stretávanie sa klubu, ale aj aktívne sa zapojil sa do činnosti klubu.
V priestoroch pozorovateľne vytvoril kútik s knihami a časopismi spoločnosti Prometheus, neskôr nástenku o jeho činnosti pri vchode do posluchárne. To všetko urobil v záujme toho, aby klub sa nielen stretával a fungoval, ale najmä preto, aby o jeho činnosti, činnosti spoločnosti Prometheus a prezentácii hodnôt humanizmu informoval martinskú verejnosť, učiteľov a návštevníkov astronomickej pozorovateľne. Vždy sa snažil, aby ľudia okolo neho vedeli aké hodnoty vyznáva a aké stanoviská zaujíma.

Profesor Šabo hovorí: „Hodnoty humanizmu považujem za prirodzené hodnoty, ktoré sú bežné v normálnej spoločnosti, veď človek by mal považovať za normálne snažiť sa pomôcť živým tvorom okolo seba a vytvárať podmienky pre plnohodnotný život. Všetky obmedzenia, ktoré hlásajú rôzne povery a náboženstvá ma ako prírodovedca nenechávajú ľahostajným a snažím sa k nim zaujať stanovisko. Snažím sa poznať našu minulosť a vážim si osobnosti, ktoré pre ľudstvo spravili veľa a zanechali nám svoj odkaz.”

Aj toto bol dôvod, prečo sa zapojil aj do činnosti spoločností Milana Rastilava Štefánika a Tomáša Garrique Masaryka. Aj v činnosti týchto spoločností úplne prirodzene a samozrejme pomáha pri rozvoji ich aktivít a snaží sa prepojiť ich program a činnosť s činnosťou a hodnotami Spoločnosti Prometheus.

Veľkú časť života sa snažil ľuďom okolo seba pomáhať a verí, že keď pomoc potrebuje on, tak ju spätne dostane. O tom ho presviedča celá jeho životná skúsenosť, pretože nielen on pomáhal a pomáha druhým, ale veľkú časť toho čo dokázal, dokázal vďaka pomoci jeho rodiny, kolegov, kamarátov a bývalých žiakov. Svedčí o tom aj jeho osobné krédo: „Keď je človek dobrý k svojmu okoliu, tak okolie je dobré k nemu”.

Spoločnosť Prometheus — združenie svetských humanistov udeľuje stredoškolskému profesorovi PaedDr. Ivanovi Šabovi v súlade so štatútom pre udeľovanie cien humanistov čestný titul Veľvyslanec humanizmu 2014 za jeho dlhodoročnú, obetavú činnosť a aktivity pri vzdelávaní a propagácii myšlienok humanizmu, spoločnosti Prometheus a prírodovedného poznania na Slovensku.