Po čom túži Konferencia biskupov Slovenska?

Pripomienkovanie, či určovanie obsahu zákonov?

Konferencia biskupov Slovenska opäť využíva zákulisné kabinetné rokovania k presadzovaniu cieľov politického katolicizmu. Tentoraz nejde o jednorazové ovplyvnenie rozhodnutia vlády v konkrétnom prípade, ale tentoraz im ide o vytvorenie systémovej pozície, ktorá im umožní trvale ovplyvňovať obsah zákonov už nie polotajne, „potichučky”, ale povinne na základe oficiálnej pozície.

V decembri minulého roka sa zástupcovia Konferencie biskupov Slovenska stretli s ministrom spravodlivosti Gáborom Gálom a požiadali ho, či by nemohli mať pri počas prípravy a pripomienkovania zákonov silnejšie slovo. Ako si to predstavujú v praxi ? Požiadali pána ministra o štatút povinne pripomienkujúceho subjektu a ten s ich požiadavkou súhlasil. Navrhol vláde ich zaradiť medzi povinne pripomienkujúce subjekty, ktorým sa musia povinne zasielať na vyjadrenie všetky návrhy nových zákonov.

Pripomienkového konania sa už teraz zúčastňujú povinné subjekty — úrad podpredsedu vlády pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a menšiny a všetky ministerstvá. Okrem nich sa tohto procesu v prípade potreby zúčastňujú ostatné ústredné subjekty verejnej správy — centrálne štátne úrady (ako napr. Protimonopolný úrad, Najvyšší kontrolný úrad, Úrad jadrového dozoru…), Generálna prokuratúra, Národná banka Slovenska, Hlavné mesto Bratislava a územná samospráva (samosprávne kraje a Združenie miest a obcí spolu s Úniou miest).

Pripomienkovania zákonov sa v súčasnosti zúčastňuje aj verejnosť, vrátane cirkví. Môžu, a cirkvi aj aktívne túto možnosť využívajú, pripomienkovať zákony, zúčastňovať sa rozporového konania, na verejnej odbornej prezentácie zákona. Prečo to cirkvám nestačí a usilujú o získanie štatútu povinne pripomienkujúceho subjektu?

Odpoveďou sú tzv. pripomienky zásadného charakteru. Tie môže podávať doteraz len ústredný orgán štátnej správy. O zásadných pripomienkach sa povinne vedie rozporové konanie, počas ktorého predkladateľ materiálu sa snaží nájsť zhodu názorov. Ak sa to nepodarí, pripomienka musí byť predložená na rokovanie vlády, ktorá o nej rozhodne. Ak sa cirkvi stanú súčasťou povinného pripomienkovania dostávajú sa do pozície ústredného štátneho orgánu. A dôsledky tohto kroku sú zrejmé: Cirkvi čoraz viac prerastajú štátny aparát. Spájanie oltára a trónu sa čoraz viac upevňuje…

Aby to tak veľmi nekričalo, tak Katolícka cirkev oslovila Ekumenickú radu cirkví a Židovské náboženské obce a vydali 22. januára tohto roku spoločné vyhlásenie: Pokladáme za primerané, aby sa Konferencia biskupov Slovenska a Ekumenická rada cirkvi, prostredníctvom ktorej môžu svoje stanoviská komunikovať všetky ostatné cirkvi a náboženské spoločnosti, stali povinne pripomienkujúcimi subjektmi”.

Čím odôvodňujú svoju požiadavku? To hovorí ich tlačové vyhlásenie: „Cirkvám …záleží, aby sa schvaľovali spravodlivé zákony: rešpektovala náboženská sloboda, ľudská dôstojnosť každého človeka; vytvárali sa vhodné podmienky pre rozvoj rodín a manželstiev; rešpektovali kultúrne a duchovné tradície obyvateľov SR. Pre cirkvi …sú osobitne dôležité oblasti školstva, sociálnych vecí a zdravotníctva.” Ako vnímajú naše tradície a hodnoty, ako tolerujú iné videnie sveta, nám v nedávnej minulosti ukázali návrhom zákona o slobode svedomia, zabránením prerokovania koncepcie sexuálnej výchovy vo vláde, odstránením rozvedeného pána Žubajdíka zo šlabikára, stiahnutím vysielania seriálu o Kristovi v televízii, či referendom o rodine vo februári 2015.

Pri zdôvodnení svojej požiadavky akosi prehliadli, že riadnymi členmi Ekumenickej rady cirkví je z osemnástich registrovaných cirkví len sedem, šesť cirkví (vrátane katolíckych cirkví a židovských náboženských obcí) má štatút len pozorovateľa a ostatných päť cirkví nie sú jej členmi vôbec. Prehliadli to možno preto, lebo sa už cítia byť súčasťou štátneho aparátu. Veď okrem platov pre duchovných cez rozpočet Ministerstva kultúry dostáva Konferencia biskupov Slovenska každoročne dotáciu na svoju činnosť, čo v roku 2018 predstavovalo 150.642,- € a Ekumenická rada cirkví dostala 71.707,- €.

Akosi prehliadli, že porovnávací výskum európskych hodnôt, realizovaný Sociologickým ústavom SAV v roku 2017, ukázal, že napriek systematicky rastúcej prítomnosti náboženstva v spoločnosti v súčasnosti dochádza k poklesu ľudí, ktorí sa hlásia k cirkvi. Dnes sa k cirkvám hlási menej ľudí ako v roku 1991 — je to okolo 70 %. Počet sekulárnych občanov sa stabilizoval na úrovni 28 %, o 12 % viac ako ukázalo sčítanie ľudu v roku 2011.

Akosi prehliadli, že praktizovanie náboženstva je výrazne nižšie, ako jeho deklarovanie. Aj pri zrátaní všetkých, ktorí chodia aspoň raz mesačne do kostola, sa zreteľne ukazuje, že na Slovensku do kostola pravidelne chodí len o niečo viac ako polovica, tých ktorí sami seba označujú za veriacich. Ich podiel stále klesá, najmä medzi tými, čo chodia do kostola častejšie ako raz za týždeň. Po 90-tych rokov sa trend návštevnosti kostolov otočil a v roku 2017 je účasť na bohoslužbách už nižšia ako bola v roku 1991.

Akosi prehliadli ako sa zväčšuje rozdiel medzi postojmi oficiálnych vedení cirkví a hodnotami, či praktickými postojmi ich veriacich. Výskum dokázal v porovnaní s rokom 1991 výrazný (miestami až 50 %-ný) pokles odsudzovania morálnych konaní, ktoré sú v rozpore predovšetkým s tradičnou kresťanskou morálkou (interrupcie, homosexualita, rozvody, umelé oplodnenie, samovraždy a eutanázia). Naopak v spoločnosti zaznamenávame postupná nárast ich tolerancie. Aké názory by vedenia cirkví presadzovali v legislatívnom procese?

Akosi prehliadli, že cirkvi zaznamenali najväčší prepad v hodnotení dôvery obyvateľov v spoločenské inštitúcie. V porovnaní s rokom 2008 stratili skoro 20 % a sú až na 11. mieste z celkove 15 hodnotených inštitúcií. Obyvatelia Slovenska viac dôverujú armáde, školstvu, polícii, zdravotníctvu, Európskej únii, odborom, Národnej rade SR… Cirkvi majú dokonca menšiu dôveru akú mali v roku 1991 a dôveruje im len 34,5 % ľudí.

Nie je jediný dôvod, aby uvedené skutočnosti prehliadala vláda, či minister spravodlivosti pán Gábor Gál. Nemali by prehliadať najmä svetonázorovú a ideologickú neutralitu Slovenskej republiky deklarovanú v článku 1. našej Ústavy. Cirkvi a veriaci sú súčasťou našej spoločnosti, majú tu svoje prirodzené miesto, môžu a majú sa vyjadrovať k spoločenským otázkam. A dnes sa vyjadrujú a aj pripomienkujú pripravované zákony. Ale, aj keď si to vyžadujú, nemajú cirkvi žiadne oprávnenie na privilegované postavenie. Ani pri posudzovaní a pripomienkovaní zákonov. Rovnako ako všetci ostatní…

Be the first to comment on "Po čom túži Konferencia biskupov Slovenska?"

Leave a comment

Your email address will not be published.


*