Zisťovanie náboženského vyznania nie je samoúčelné, píše v Pravde Ľudmila Ivančíková, generálna riaditeľka sekcie sociálnej štatistky a demografie ŠÚ SR. Načo je potrebné toto zdôrazňovať, keď mysliaca väčšina národa vie, že štatistické zisťovanie sa nerobí pre potešenie pracovníkov štatistického úradu? Pozrime sa teda bližšie na argumentáciu pani riaditeľky, prečo je to potrebné, ale aj na niektoré ďalšie súvislosti, ktoré či už chtiac, či nechtiac odhaľuje, alebo ktoré neoprávnene vyvodzuje z budúcich výsledkov sčítania v takzvanej otázke o náboženskom vyznaní.
V súvislosti s kritikou zostavenia tejto otázky, ktorú opakovane zdôrazňuje Spoločnosť Prometheus, čo je, ako sa zdá jediná organizácia, ktorá má záujem na tom, aby údaje o náboženskom vyznaní boli relevantné, si musíme položiť otázku: Kvôli komu je otázka „o náboženskom vyznaní“ súčasťou štatistického sčítania — kvôli potrebám štátu, alebo ju bytostne potrebujú cirkvi? Spoločnosť Prometheus a každý súdny človek, ktorý používa zdravý rozum vie, že je to samozrejme pre potreby cirkví, čo nezakrýva to vo svojom texte ani pani riaditeľka Ivančíková.
Pristavme sa na najskôr nad zábavným argumentom, ktorý má zastrieť dôvod, prečo je otázka o náboženskom vyznaní zostavená opakovane (zdôrazňujeme, že opakovane chybne) už pri druhom sčítaní v poradí (v roku 2001 i 2011). Pani Ivančíková hovorí, že cieľom je možnosť porovnať získané údaje s údajmi z roku 2001. Pýtame sa: Kvôli čomu je potrebné porovnávať nové údaje s tými z pred desiatich rokov, ak jedny i druhé boli získané zmätočne? Získanie relevantných údajov v roku 2011 by bolo nepochybne dôležitejšie než porovnávanie nekorektných údajov opakovane získaných s odstupom desiatich rokov.
Pes je však zakopaný v tom, čo autorka uvádza otvorene v ďalšom texte: „Údaje zo sčítania o náboženskom vyznaní sú relevantným podkladom napríklad pri poskytovaní priamych dotácií štátu na platy duchovných, pri financovaní cirkevných škôl a pod.“ Zaujímavý názor. Podľa takejto logiky by mohli aj podielové dane pre obce byť vyplácané na základe údajov získaných v desaťročnom intervale. Čo by na to povedal minister financií a starostovia obcí si vieme domyslieť. My sme na rozdiel od pani riaditeľky Ivančíkovej, aj v druhej veci presvedčení že sa mýli a že žiadny kompetentný štátny úradník nebude a nesmie financovať cirkevné školy podľa údajov, ktoré sa získavajú sčítaním jeden krát za desať rokov.
Áno, je celkom zrejmé, že štát poslúži aj v sčítaní 2011, ako nástroj na to, aby cirkvi mali argumenty, ktoré im umožnia otŕčať dlane smerom k štátnej pokladnici. Ak by sme hoci aj ignorovali fakt že štatistický úrad sa stal nástrojom, prostredníctvom ktorého štát zisťuje skutočnosti, ktoré by mu mali preukazovať samotné cirkvi, stále sa musíme pýtať: Kto sa podujal na manipuláciu otázky, aby sa nedali získať skutočne relevantné údaje, či presnejšie, kto to umožnil? Jednoznačná odpoveď je, že to je výsledok práce ŠÚ SR a jeho predsedníčky Ľudmily Benkovičovej, ktorá podpísala Opatrenie ŠU SR z 2. novembra 2010 v ktorom je špecifikovaná otázka č. 23 o náboženskom vyznaní i jej grafické spracovanie v sčítacom formulári A Údaje o obyvateľovi. Týmto vypustila z úradu ktorý riadi zmätočný dokument, aj za cenu spochybnenia kompetentnosti a odbornosti tohto úradu.
Vôbec však už nie je možné pochopiť v čom má oporu tvrdenie autorky článku, že: „Rovnako sa dajú využiť (rozumej — výsledky zo sčítania k otázke náboženského vyznania — poznámka SP) v rámci verejných diskusií ako argumenty ‚za‘ alebo ‚proti‘ odluke cirkvi od štátu.“ veď sčítanie nie je referendum a nemôže byť v žiadnom prípade použité na podobné účely, nakoľko ani otázka nesmeruje k takej podstate a jej formulácia to taktiež neumožňuje. Z názoru pani Ivančíkovej je zrejme, že nekorektne, neoprávnene a tendenčne naznačuje na aké argumentovanie by mohli výsledky sčítania použiť odporcovia cirkvi, alebo samotné cirkvi pri svojej potrebe zachovať status quo. Smutné je, že takto nekompetentne vysvetľuje možnú interpretáciu jedného z výsledkov sčítania riaditeľka jednej zo sekcií ŠÚ SR, ktorá by mala naopak, takéto pokusy o interpretáciu odmietnuť.
Nasledujúce tvrdenie: „Podobne cirkvi a náboženské spoločnosti na Slovensku (nielen registrované) získajú zo sčítania podrobné informácie o štruktúre svojich veriacich — podľa veku, pohlavia, územia, čo má význam z hľadiska ich právomocí a oprávnení.“ nás definitívne zbavuje pochybnosti, prečo sa ŠÚ SR v sčítaní 2011 zdanlivo pýta na vyznanie (a všetkých o tom neustále presviedča), keď v skutočnosti zostavil otázku tak, aby bola respondentmi chápaná, ako otázka: Ku ktorej cirkvi sa hlásite? Aby to nebolo celkom trápne, tak k otázke formálne prilepili aj možnosť odpovede „Bez vyznania“. Nuž taká je predstava ŠU SR o tom čo treba robiť, aby sa vlk nažral aj ovca zdanlivo ostala celá.
Nakoniec ešte dodávame, že na list predsedníčke ŠÚ SR p. Benkovičovej, ktorý sme jej zaslali 25. januára 2011 sme dostali jalovú, nekonkrétnu odpoveď. Namiesto toho môžeme v médiách počúvať a čítať vágne odpovede na konkrétne otázky, ktoré zaujímajú veriacich občanov i ľudí bez náboženského vyznania. ŠÚ SR sa však rozhodol hrať mŕtveho chrobáka, aby nemusel priznať, alebo nekompetentnosť, alebo zaangažovanosť v manipulácii verejnosti pri otázke „o náboženskom vyznaní“ v sčítaní 2011.
Spoločnosť Prometheus