Mýtus lV – Armáda bez ideológie

 

V prvých troch častiach (l , ll, lll, ) sme ukázali ako si štát úzkostlivo a cieľavedome na Slovensku vyberá partnera pre vzťah štátu a cirkvi a čo to znamená z hľadiska financovania tohto vzťahu zo strany štátu. Dnes, v štvrtej časti nášho seriálu o odluke, si ukážeme, že podpora štátu pre činnosť cirkví sa neviaže len na financovanie ústredí a platov kňazov, ale aj na ďalšie a nemalé zdroje z iných kapitol štátneho rozpočtu.

 

Mýtus lV – Armáda bez ideológie

Základná (medzinárodná) zmluva medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou (Vatikánom) je preto len základnou, pretože už samotným názvom „základná“ i samotným obsahom zmluvy upozorňuje, že na ňu budú nadväzovať ďalšie (štyri – ako vyplýva z textu zmluvy) čiastkové zmluvy, ktoré budú osobitne špecifikovať samostatné sféry spolupráce štátu s Katolíckou cirkvou. Podobný princíp sa uplatnil aj pri tzv. „prezidentskej“ zmluve medzi Slovenskou republikou a 11 nekatolíckymi registrovanými cirkvami.

 

Kňazi nahradili politrukov

Ako prvá z týchto zmlúv bola uzavretá 21. augusta (aká zhoda okolností?!) 2002 zmluva o duchovnej službe katolíckym veriacim v ozbrojených silách a zboroch Slovenskej republiky. Je zaujímavé, že zmluva je od začiatku postavená ako medzinárodná, autorom zmluvy je oficiálne Ministerstvo zahraničných vecí SR a zmluva sa viaže k oblasti medzinárodného verejného práva, hoci ju inicioval a podpísal vtedajší minister obrany SR Jozef Stank. Touto zmluvou vznikla ďalšia osobitná katolícka diecéza (pôvodne ôsma, dnes 11-ta) na čele so svojim ordinárom (biskupom), ktorého vymenovanie je výlučným právom Vatikánu. Ten súčasne rozhoduje a menuje vojenských, väzenských a policajných kaplánov na systemizované miesta v aparáte ozbrojených síl. Miesta pre kňazov na Ministerstve obrany, Ministerstve vnútra a Ministerstve spravodlivosti…

V tejto súvislosti je potrebné povedať, že po zrušení funkcie politických zástupcov veliteľa začiatkom 90-tych rokov začala Katolícka cirkev pôsobila v rezorte Ministerstva obrany SR už od roku 1995. Pôvodne bol počet vojenských kaplánov stanovený v pomere jeden kňaz na tisíc vojakov. Podľa informácií Ministerstva obrany počet vojakov k 6. júlu 2017 bol 12 180 vojakov, oproti systemizovanému (tabuľkovému) počtu 16 077 vojakov. Na základe zmluvy z 21. augusta 2002 sa vojenskí kapláni určujú už nie na počet vojakov, ale priamo na systemizované miesta pri vojenských útvaroch. Avšak systemizované a obsadené miesta sú aj napr. pri 5. pluku špeciálneho určenia v Žiline, na Akadémii ozbrojených síl generála M. R. Štefánika v Liptovskom Mikuláši, či pri Úrade hlavného lekára a Ústrednej vojenskej nemocnice SNP v Ružomberku. A samozrejme nemôžeme vynechať ani duchovnú správu zahraničných misií na Cypre. Vojenskými kaplánmi s plánovanou a viazanou dôstojníckou hodnosťou! je v roku 2018 obsadených 27 z 29 systemizovaných miest. Čo je viac ako dvojnásobný počet oproti roku 1995!

V rozorte Ministerstva spravodlivosti Katolícka cirkev pôsobila podobne ako na Ministerstve obrany ešte pred prijatím zmluvy z 21. augusta 2002 od roku 1996. Väzenskí kapláni pôsobia priamo v Ústavoch na výkon väzby a ústavoch na výkon trestu odňatia slobody. Podľa dostupného schematizmu majú v roku 2018 obsadených 18 miest z 20 tabuľkových. Duchovnú starostlivosť poskytujú nielen obvineným a väzňom v ústavoch väzby, ale aj chorým v Nemocnici pre obvinených a odsúdených v Trenčíne.

Zmluva o duchovnej službe katolíckym veriacim v ozbrojených silách zaviedla nové tabuľkové miesta aj v rezorte Ministerstva vnútra. Aj tu sú policajní kapláni v dôstojníckych funkciách najmä pri prezídiu a krajských riaditeľstvách policajného zboru, ale aj pri viacerých okresných riaditeľstvách. Traja policajní kapláni pôsobia v Hasičskom a záchrannom zbore, dvaja u Finančnej správy SR a jeden dokonca aj v Horskej záchrannej službe a jeden na Centre výcviku v Lešti. Úplne je pokryté policajné školstvo, kde policajní kapláni sú pri Akadémii Policajného zboru v Bratislave, Stredných odborných školách Policajného zboru v Bratislave a Košiciach. Obsadených je 22 z 24 tabuľkových miest.

 

Všetko niečo stojí…

Katolícka duchovná služba v ozbrojených silách má celkovo 73 systemizovaných miest, z ktorých je 67 obsadených. Nekatolícke cirkvi uzavreli dohodu o pastoračnej službe so Slovenskou republikou 28. apríla 2005 a na základe nej vytvorili Ekumenickú pastoračnú službu. Tá má na všetkých troch ministerstvách 22 systemizovaných miest – 10 na Ministerstve obrany, 5 na Ministerstve spravodlivosti a 7 na Ministerstve vnútra. Z 22 tabuľkových miest je obsadených 19. Zaujímavé je porovnanie, ktorá nekatolícka cirkev obsadila tieto miesta. Najviac týchto miest obsadila Evanjelická cirkev a. v., ktorá z 11 tabuľkových miest obsadila 8, Reformovaná kresťanská cirkev obsadila 4 z 4, Pravoslávna cirkev 3 z 3, Apoštolská cirkev 2 z 2, Československá cirkev husitská a Bratská jednota baptistov po 1 z 1.

Celkove v ozbrojených silách Slovenskej republiky obe pastoračné služby majú systemizovaných 95 miest kaplánov, z ktorých v roku 2018 bolo obsadených 86. Personálne sú podriadené cirkvi, ale materiálne a finančne ich pôsobenie zabezpečuje štát. Pri pripomienkovaní zmluvy o duchovnej službe katolíckym veriacim v ozbrojených silách Vojenská kancelária prezidenta SR odporúčala prepracovať tvrdenie v dôvodovej správe, že prijatie zmluvy nebude mať dopad na štátny rozpočet. Toto tvrdenie vnímala ako účelové, pretože zriadenie ordinariátu si vyžiada zvýšenie tabuľkových miest, ktoré v roku 2002 neboli plánované. Predkladateľ zmluvy to odmietol s tým, že v kapitole Ministerstva obrany je počítané s finančnými prostriedkami na duchovnú službu. Ostatné tabuľkové miesta ordinariátu budú financované z jednotlivých rezortných rozpočtových kapitol. Život však ukázal, že skutočnosť je iná. V roku 2017 len Ministerstvo obrany SR v rozpočte vykázalo náklady na činnosť cirkví v rezorte vo výške 682.140,69 €. Spolu s nákladmi ďalších dvoch rezortov (tie však neuvádzajú vo svojom rozpočte tieto údaje) náklady na pastoračnú službu v ozbrojených silách kvalifikovaným odhadom môžu celkovo dosahovať okolo 1.600.000 €.

 

Vojenské pocty Božiemu telu?

Vytváranie systemizovaných miest kaplánov v ozbrojených silách vytvára predpoklady k ďalšiemu spájaniu cirkvi a ozbrojených síl a tým prelamovať ideologickú neutralitu štátu a jeho ozbrojených síl. Prejavuje sa to viacerými skutočnosťami: Obrazom archanjela Michala vedľa obrazov ministrov na Ministerstve vnútra SR, obrazom a modlitbou k archanjelovi Michalovi vylepovanou na staniciach Policajného zboru SR, Nemocnicou svätého Michala, či vysväcovaním kancelárií jednotiek ozbrojených síl, omšami resp. modlitbami na oficiálnych vojenských akciách.

Jedným z takých príkladov je aj účasť jednotky čestnej stráže na omši k sviatku Božieho tela. V zmysle zákona Čestná stráž prezidenta Slovenskej republiky organizuje a vykonáva vojenské pocty, najmä pri oficiálnych návštevách predstaviteľov iných štátov a pri prijímaní vedúcich diplomatických misií prezidentom Slovenskej republiky.

Dňa 12. júna 2017 na žiadosť ordinára ozbrojených síl SR rozhodol ústne a následne s písomnou poznámkou na liste náčelník Vojenskej kancelárie prezidenta SR brigádny generál Vladimír Šimko, zrejme už opakovane, o účasti jednotky Čestnej stráže prezidenta SR v historickej uniforme so zbraňou v ruke na Rímskokatolíckej omši k sviatku Božieho tela na Hlavnom námestí v Bratislave. Na otázku Spoločnosti Prometheus aké sú dôvody tohto rozhodnutia odpovedalo tlačové oddelenie Kancelárie prezidenta SR (podpísaný Martin Lipták) s odvolaním sa na vyššie uvedené poslanie jednotky a na § 4, ods. 12 Zákona o ozbrojených silách:

„Ozbrojené sily sa podieľajú na príprave občanov na obranu štátu, na výchove obyvateľstva k vlastenectvu, na rozvíjaní vojenských tradícií a na zabezpečení kultúrnych, vzdelávacích, športových a spoločenských podujatí k tomu organizovaných.“

Na otázku na ktoré vojenské tradície sa pri rozhodnutí odvolávajú nás tlačové oddelenie Kancelárie prezidenta SR odkázalo na smernice Ministerstva obrany o národných a vojenských tradíciách ozbrojených síl, zo 4. júla 2011. V týchto smerniciach sa podľa nich doslova uvádza:

„Tradície… vyjadrujú historickú kontinuitu vnímania, ochrany a uchovávania základných spoločenských hodnôt, čím upevňujú duchovnú, morálnu, náboženskú a hodnotovú identitu národa, štátu a sociálnych skupín.“

(čl. 2. ods.1. smerníc). Súčasne nás upozorňujú, že medzi najvýznamnejšie historicko-vojenské udalosti patrí „národnoemancipačné hnutie Slovákov za politické, kultúrne a náboženské práva“ (čl. 3., ods. 2, písmeno d smerníc). Toto tvrdenie podporili odvolaním sa na tradície rokov 1848-49, legionárov a protifašistického odboja v rokoch 2. svetovej vojny.

Okrem skutočnosti, že uvedené argumenty len preukazujú porušenie svetonázorovej neutrality štátu a jeho zložiek, nedávajú žiadnu oporu k tomu, aby Čestná stráž prezidenta Slovenskej republiky bola na čele procesie, kde sa nesie monštrancia s premenenou hostiou (v zmysle katolíckeho náboženstva s Božím telom, teda de facto s Bohom – Ježišom Kristom). Vzdávanie vojenských pôct Bohu/Božiemu telu je zjavným porušením zákona o ozbrojených silách a je absolútne neprijateľné. Takéto symboly spájania oltára a trónu boli možné len v stredoveku, alebo za čias vojnovej Slovenskej republiky.

 Žiadosť ordinára, ktorú nám po jeho láskavom súhlase poskytla Kancelária prezidenta SR.

Zhodnotenie 4. mýtu

Vzájomné prepájanie cirkvi a štátu sa prejavuje vo vytváraní systemizovaných miest v štátnej správe, ktoré štát zabezpečuje finančne a materiálne, ale s ich obsadzovaním disponujú samotné cirkvi. Aj v tomto prípade bez určenia limitov. Napriek všetkému vyššie uvedenému zdôrazňujeme, že nie je problém v zavádzaní kaplánov do ozbrojených síl Slovenskej republiky, ale v jednostrannej preferencii a posilňovaní len náboženskej svetonázorovej orientácie v ozbrojených silách Slovenskej republike. Článok 18 Všeobecnej deklarácie ľudských práv zaručuje každému človeku „právo na slobodu myslenia, svedomia a náboženstva“. Teda nielen náboženstva. Náš štát však neposkytuje alternatívu humanistických poradcov v ozbrojených silách, ktorí poskytujú pomoc a radu potrebným v alternatíve popri náboženských kaplánoch. Podobne, ako je to v armáde Belgicka, či Holandska. Aj preto bola prijatá v roku 2011 na Svetovom humanistickom kongrese v Oslo rezolúcia, ktorá vyzvala štáty „poskytujúce podporu náboženskému personálu ozbrojených síl, veteránom a ich rodinám prostredníctvom kaplánov, aby umožnili humanistický ekvivalent nenáboženskému personálu, veteránom a ich rodinám.“ Kedy to bude na Slovensku?

 

Mýtus 4 – Armáda bez ideológie = Armáda kaplánov

Be the first to comment on "Mýtus lV – Armáda bez ideológie"

Leave a comment

Your email address will not be published.


*